Ruská zahraničná spravodajská služba vydala vyhlásenie, ktoré nemá obdobu, pokiaľ ide o mieru emocionálnej intenzity, ako aj obsah vznesených obvinení. Podľa SVR srbský obranný priemysel predáva zbrane Ukrajine s cieľom „zabíjať a mrzačiť ruských vojakov a ruských civilistov“. Vo vyhlásení SVR obvinila „oficiálny Belehrad“ z dodávok zbraní a munície na Ukrajinu, čo je v rozpore s deklarovanou neutralitou prezidenta Aleksandra Vučiča. SVR udáva, že „zásterkou protiruských akcií je jednoduchá schéma využívajúca falošné certifikáty konečného užívateľa a sprostredkovateľské krajiny. Medzi tie patria najčastejšie krajiny NATO, predovšetkým Česká republika, Poľsko a Bulharsko. V poslednom čase sa na tento účel využívajú aj exotické varianty zahŕňajúce africké štáty. Príspevok srbského obranného priemyslu k vojne, ktorej výsledok by Európa rada videla v „strategickej porážke“ Ruska, sa odhaduje na státisíce nábojov pre MLRS (Multiple Launch Rocket System) a húfnice, ako aj milión kusov munície pre ručné zbrane. Takéto dodávky možno len ťažko ospravedlniť „humanitárnymi dôvodmi“. Majú jediný zjavný cieľ – zabíjať a mrzačiť ruských vojakov a ruských civilistov.“  Menujú sa aj konkrétni účastníci reťazca dodávok munície na Ukrajinu: na tomto „obchode smrti“ organizovanom v Rusku priateľskom Srbsku sa podieľajú najväčšie spoločnosti národného vojensko-priemyselného komplexu vrátane firiem Jugoimport SDPR, Zenitprom, Krusik, Sofag, Reyer DTI, Sloboda, Prvi Partizan a ďalších. Vyhlásenie ruskej tajnej služby bolo prednesené veľmi ostrým tónom, ktorý v súvislosti so Srbskom ešte nikdy nebol zaznamenaný: „Zdá sa, že túžba srbských bezpečnostných predstaviteľov a ich mecenášov profitovať z krvi bratských slovanských národov spôsobila, že zabudli, kto sú ich skutoční priatelia a kto sú ich nepriatelia. Rusko už viackrát prišlo Srbom na pomoc v najkritickejších momentoch ich dejín. Možno spomenúť napríklad oslobodenie Srbska spod jarma Osmanskej ríše, zabránenie národnej katastrofe počas prvej svetovej vojny, boj proti fašistickým okupantom a ich prisluhovačom počas druhej svetovej vojny, bombardovanie Belehradu vojskami NATO a kosovskú tragédiu.

Rusko obvinilo Srbsko z neférového prístupu

V reakcii na tento škandál prakticky celé spektrum srbskej opozície, od monarchistov až po študentov, požadovalo, aby Vučič zastavil dodávky zbraní na Ukrajinu, pretože Rusi a Srbi sú bratia naveky. Sociálne médiá v Srbsku zaplavili vyhlásenia v štýle „hovoril som vám, že je to zradca“. Srbský líder sa naliehavo obrátil na národ a tentoraz bol televízny príhovor skutočne naliehavý a hraničil s improvizáciou. Vučič povedal, že 9. mája rokoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o informáciách o srbských dodávkach zbraní Kyjevu a že sa touto otázkou zaoberá spoločná pracovná skupina. Táto skupina by mala podľa Vučiča „zistiť fakty“, pretože „niektoré tvrdenia Rusk sú nesprávne“. „Povedzme, že tvrdia, že existuje zmluva s Českou republikou, ale povolenie zo srbskej strany na dodávky rakiet dlhého a krátkeho doletu nebolo vydané. Dvaja veľvyslanci mi minulý týždeň naopak tvrdili, že sme dodávali zbrane ruskej strane prostredníctvom tureckej spoločnosti. Neviem, o čo ide, ale naše továrne musia žiť a pracovať. Nemáme žiadne záznamy o dodávkach cez Afriku na Ukrajinu. Prepáčte, ale ak nemôžeme ísť do Ameriky, do krajín EÚ, nemôžeme ísť do Turecka, do arabských krajín, tak kam to môžeme vyvážať?“ Vučič ubezpečil, že nariadi nerealizovať obranné kontrakty, ak existuje podozrenie, že Ukrajina bude konečným užívateľom zbraní. Srbský líder bol ako zvyčajne veľmi emotívny, nápaditý a hovoril o nátlaku, ktorý naňho bol vyvíjaný pred jeho cestou do Moskvy 9. mája, a o tom, že v srbskom obrannom priemysle pracuje asi 50-tisíc ľudí. Keď hovoril všeobecne o obchode so zbraňami, dokonca vymyslel nové „ruské príslovie“: „Rusi majú jedno dobré príslovie: čím viac perieš, tým je vrana čiernejšia“. Zrejme mal na mysli príslovie: „Čierneho psa neumyješ dočista“, ale reprodukoval ho po svojom.

Prísne vzaté, informácie o tom, že srbské strely sa dostávajú na Ukrajinu cez sprostredkovateľov, boli dlho všeobecne známym „tajomstvom“. Týka sa to najmä „používateľských certifikátov“, v ktorých je uvedená Česká republika. Pripomíname, že v obchode so zbraňami by mal byť povinným sprievodným dokumentom k tovaru certifikát, ktorý špecifikuje, kto presne tieto zbrane dostane (koncový užívateľ). Súkromní obchodníci, ktorí na tomto trhu dominujú, však budujú dlhé reťazce nastrčených firiem, v dôsledku čoho sa pôvodný predajca nemusí s konečným užívateľom stretnúť.  Zároveň je tento trh taký špecifický, že pri minimálnej snahe je vždy možné identifikovať práve tohto konečného príjemcu. Samozrejme, existujú rozdiely medzi schémami práce štátnych podnikov a súkromných spoločností, ale certifikát v každom prípade vydávajú štátne regulačné orgány. Prečo sa teda teraz objavilo také ostré, emotívne a nekompromisné vyhlásenie SVR, ktoré tomuto orgánu v zásade nie je vlastné?

Nemožno tiež vylúčiť, že Rusko získalo spravodajské informácie, ktoré poukazujú na silnejší prozápadný obrat Srbska, ako napríklad oficiálne dodržiavanie sankcií, ktoré by doplnilo jeho dôsledné hlasovanie proti Rusku v OSN, alebo nejaký iný prejav, možno trvalé ukončenie používania ruských zbraní. To by mohlo vysvetliť, prečo sa Rusko rozhodlo odhaliť Vučiča napriek tomu, že ho roky bránilo. Nech sa to stalo akokoľvek, Rusko už nevidí Vučiča rovnako ako predtým a teraz chce, aby to vedel celý svet.

Hoci sú vzťahy medzi oboma národmi stále silné, Vučič by mohol čoskoro potlačiť väčšinu rusofilského obyvateľstva pod falošnou zámienkou, že Rusko plánuje jeho odstránenie. Nebolo by prekvapujúce, ak by mu západná spravodajská služba dala tip na falošné sprisahanie, aby tak vyvolala jeho predvídateľnú reakciu. Nech už sa nakoniec stane čokoľvek, a dúfajme, že sa nič príliš dramatické neodohrá, Rusko už dávno malo Vučiča s týmto obvinením konfrontovať. Najlepší scenár by bol, keby prestal nepriamo vyzbrojovať Ukrajinu, uvádza americký politológ Andrew Korybko.