Slovensko 5. mája (HSP/Foto: Mária Čapáková)
Keď ľudia objavili zlato, pripísali mu hodnotu, ktorá dodnes hýbe svetom. Kvôli zlatu muži opúšťali svoje domovy, rodiny a v predstave, že zbohatnú, odchádzali hľadať ho do ďalekých končín zeme. Na miesta nebezpečné a zle dostupné, z ktorých často nebolo návratu. Nechávali tam svoje zdravie a nie raz aj životy. Zlato, ktoré malo ľudí urobiť bohatými, prinieslo so sebou veľa skazy. Nebolo zdrojom šťastia, o ktorom ľudia snívali. Pre kúsok lesklého kovu strácali rozum a neváhali sa medzi sebou biť a zabíjať. Túžba po bohatstve menila ľudí na zlodejov a vrahov. Myslíte si, že je to dávna história?
Túžba po bohatstve vládne medzi ľuďmi dodnes. Je to bohatstvo, ktoré prehlbuje rozdiely medzi nami a určuje vrstvy, do ktorých sa máme zaradiť podľa toho, koľko máme. S bohatstvom si stále veľa ľudí spája pocit šťastia. Ako keby sa dalo šťastie kúpiť za peniaze. Aj teraz sa nájdu takí, korí odchádzajú zbohatnúť do zahraničia. Mladých ľudí, ktorí opúšťajú rodnú zem, vedie túžba zarobiť si, mať peniaze. Žiť v “nadštandarde”. Často sú k tomu “donútení” vzhľadom na podmienky, aké majú doma. Núti nás k tomu okolie, túžba zbohatnúť je túžbou vyrovnať sa tým, ktorí sú na tom lepšie. Ale je tu jeden problém. A to ten, že pokým budeme žiť, stále budú okolo nás ľudia, ktorí budú na tom lepšie. Stále budeme mať pocit, že nie sme až takí bohatí, ako by sme chceli a potrebovali. Honba “za zlatom” nevymiera. Má len inú podobu. Je pascou pre tých, ktorí hľadaniu zlata obetujú svoj život. A kvôli čomu vlastne?
Nie je to bohatstvo, ktoré nám zaručí pokojný a šťastný život. Mýli sa, kto sa pozerá cez peniaze na šťastie svojho života. Vďaka neustálej snahe získať peniaze stráca skutočné hodnoty. Pretože peniaze nie sú skutočnou hodnotou. Sú hodnotou, ktorá bola vytvorená umelo, keď ľudia objavili zlato… Málokto si dnes uvedomuje, kam až siaha tento mechanizmus. A málokto tomu verí, že je len zopár ľudí na tomto svete, ktorí neustále točia hodnotou peňazí tak, aby sme stále mali ten pocit, že máme málo a potrebujeme viac. Svojím spôsobom nás k tomu donútili. Ale rozhodujúce je, aký postoj zaujmem. Či sa nechám strhnúť do tejto mašinérie, alebo sa naučím pohybovať a žiť v tomto svete tak, že pre mňa bude maximálnym bohatstvom to, čo práve mám.
Niekto neustále dvíha latku a baví sa na tom, ako sa snažíme aspoň sa jej dotknúť. Ale to nie je hra pre nás. Tam nenájdeme svoje šťastie. To treba hľadať v tom, čo máme. A nemyslím tým zrovna peniaze a majetok. Ale rodina, blízki priatelia, vzťahy s ľuďmi ktorých máme okolo seba, tam nájdeme šťastie. Bohatstvo vo vzťahoch, ktoré nám pomáhajú rásť a byť lepšími, má skutočnú hodnotu. Zbytočne upriamujeme svoj pohľad na tých, ktorí budujú domy, kupujú autá a cestujú na drahé dovolenky. Nevieme, komu sú poplatní a čo ich to v skutočnosti stojí… My máme svoje bohatstvo, bonanzu, ktorú nám nikto nemôže vziať, hoci sa svet točí okolo túžby po peniazoch práve preto, aby sme zabudli na to, čo má pre nás skutočnú hodnotu. Aby sme sa stali otrokmi závislými na tých, ktorí určujú, akú hodnotu majú peniaze.
História sa opakuje, len má inú podobu a iné okolnosti. Tak, ako kedysi ľudia strácali rozum kvôli bohatstvu, strácajú ho aj dnes. Tak, ako kedysi prichádzali kvôli nemu o život, prichádzajú oň aj dnes. Pretože byť závislým na tom, koľko mám, znamená, že podľa toho sa bude odvíjať aj môj život. Takže ak sa stane, že nebudem mať nič… To naozaj nie je naša hra. Nech si ju hrajú tí, ktorí ju vymysleli. My čerpajme šťastie a bohatstvo z toho, aké máme rodiny, priateľov, vzťahy… Zdá sa vám, že tam nič nenachádzate? Bonanza je väčšinou dobre ukrytá a treba sa k nej ťažko dopracovať. Ale verte, že to, čo tam nájdete, má väčšiu hodnotu, ako všetky peniaza tohoto sveta dohromady.
Mária Čapáková
Ak si chcete prečítať všetky články autorky, vložte do vyhľadávania jej meno