„Títo kandidáti (Čaputová a Šefčovič) nemôžu predstavovať zmenu, lebo žijeme v parlamentnej republike, nemáme tu prezidentský režim. Prezident ani v kohabitácii s priateľsky naklonenou koalíciou, alebo dokonca nepriateľsky naklonenou, až tak veľa možností niečo zmeniť nemá,“ povedal Marušiak.

„Môže byť symbolom, môže byť nositeľom nejakých hodnôt alebo patrónom nejakých projektov. Napríklad Andrej Kiska túto možnosť nevyužil. Aj keď mal plno rečí o školstve a zdravotníctve, žiadnu z týchto tém nedotiahol dokonca,“ dodal Marušiak. Naopak, kandidáti smerujúci k inému systému vlády podľa neho môžu ponúkať voličom zmenu, ale je to zmena k horšiemu.

Kiska počas vlastnej predvolebnej kampane pred piatimi rokmi sľuboval voličom najmä zmenu. Odmietal pritom, že by rozdeľoval spoločnosť. „Nekandidujem preto, aby som vyvolával nejaké rozpory a hádky,“ povedal v predvolebnej debate v roku 2014. Naopak, jeho protikandidát Robert Fico (Smer-SD) poukazoval na svoje dlhoročné skúsenosti z práva aj politiky a na to, že jeho súper je v politike úplný amatér.

Napriek tomu sa podľa Hrabka nedá hovoriť o tom, že Čaputová je kandidátkou kontinuity prezidentského štýlu Kisku, a ani Šefčovič nie je predstaviteľom kontinuity štýlu Fica. „Nemyslím si, že sú to kandidáti zmeny. Ale nemyslím si ani, že Zuzana Čaputová je Andrej Kiska v sukni,“ povedal Hrabko. „A Maroš Šefčovič je vohnaný do nepríjemnej situácie, lebo s vládnutím Smeru-SD nemá nič spoločné,“ upozornil Hrabko s tým, že voliči nehodnotia samotné osobnosti, ale to, čo vo voľbách symbolizujú.

„Určite by som nepovedal, že Šefčovič je druhé vydanie Roberta Fica. A Zuzana Čaputová má aspoň nejaké skúsenosti z pôsobenia v občianskej sfére a krátku, ale predsa len nejakú stranícku kariéru a stranu,“ doplnil Hrabka Marušiak.

Raketový nárast podpory Čaputovej podľa Hrabka vyplýva z toho, že antivoliči Smeru istý čas čakali na najsilnejšieho protikandidáta tejto strany a potom sa za ním zoskupili. „Nemáte v tomto prostredí inú možnosť, ako vyvolávať nádej, že prichádza zmena. Zoberte si, koľko rokov tu vládne Smer-SD. To najjednoduchšie posolstvo je, že urobím všetko preto, aby to bolo inak,“ komentoval Čaputovej komunikáciu Hrabko. Na rozdiel od Marušiaka si však myslí, že prezident, ak by dôsledne využíval svoje právomoci, môže byť silnou postavou na slovenskej politickej scéne.

Podľa Marušiaka je krátkozraké tlačiť najsilnejšiu vládnu stranu do polohy „zla“. Po dlhých rokoch vo vláde má podľa neho Smer-SD za sebou množstvo káuz, ale to mala po dvoch volebných obdobiach aj SDKÚ-DS. „Smer-SD je už pomaly definovaný ako ‚zlo‘, a to už zachádza za rámec toho, čo sa reálne deje. A to je normálna politická súťaž,“ povedal Marušiak. „Definovať protivníka ako zosobnenie zla môže znamenať, že ľudia už nebudú schopní reagovať, keď sa objaví reálne zlo. A to je krajná pravica,“ upozornil.

„Dedičstvo prezidentských volieb a atmosféry doslova politickej hystérie voči Smeru budeme musieť znášať ešte asi dlho a môže sa to prejaviť aj v parlamentných voľbách. Na jednej strane sa Smer-SD z nutnosti a toho, že nemá veľmi iný priestor na hľadanie voličov posunie niekde na pozície sociálno-konzervatívnej strany a možno viac konzervatívnej ako sociálnej,“ povedal Marušiak, podľa ktorého je významným signálom týchto prezidentských volieb takmer 25 percent hlasov pre radikálnych pravicových kandidátov. „Je možné, že po budúcich voľbách nebude vedieť zostaviť vládu ani Smer-SD, ani dnešná opozícia, ktorá o sebe tvrdí, že je ‚protismerácka‘,“ naznačil.

„Malú generálku toho, čo nás čaká po voľbách, sme mali, keď sa skladala táto vláda. A to sme ju ešte dokázali poskladať. A nepokladám za dobré, ak rok pred voľbami neexistuje reálna alternatíva k tejto vláde,“ reagoval Hrabko.

Na margo výsledkov ostatných kandidátov Hrabko povedal, že solídne obstál František Mikloško, ktorý teraz „môže s čistým svedomím odísť do politického dôchodku“. Milan Krajniak aj Béla Bugár podľa neho neuspeli, keďže dostali vo voľbách napokon menej hlasov, ako majú ich strany v prieskumoch verejnej mienky. „Voliči tentoraz nebrali prezidentské voľby ako generálku na parlamentné voľby a slabších kandidátov jednoducho odignorovali,“ reagoval Marušiak.

„Menší kandidáti sa snažili skôr o mobilizáciu elektorátu pre svoje strany. Nakoniec, aj Zuzana Čaputová tak začínala. Málokto čakal, že sa kandidátka strany Progresívne Slovensko dostane do druhého kola,“ dodal.

V súboji pred druhým kolom má podľa oboch analytikov veľkú výhodu Čaputová. Nielen pre vysoký náskok, ale aj preto, že nemusí komunikovať konzervatívnu agendu, ktorá podľa Hrabka nie je prirodzenou témou ani pre jedného z kandidátov druhého kola. „Maroš Šefčovič nemá veľa iných možností ako to, čo robí teraz, teda orientovať sa na konzervatívnejších voličov, keďže agendu, ktorú presadzoval ako eurokomisár, mu už prebrala Zuzana Čaputová. Je otázne, či mu voliči Kotlebu a Harabina uveria a prídu na voľby. Druhá možnosť je mobilizovať voličov, ktorí neprišli na prvého kolo. A to môže robiť aj pani Čaputová,“ uzavrel Marušiak.