Hmotné bohatstvo a bieda. To je paradox a to sú tiež zjednodušene formulované dve oblasti, ktoré od chvíle, keď človek začal vlastniť majetok, sprevádzajú ľudstvo. Denne sa stretávajú v rôznych podobách a vedú nás do situácií bez možnosti návratu. Príležitosti sa totiž neopakujú.

Črepiny paradoxov predstavuje minister obrany Gavin Alexander Williamson (1976). Pred niekoľkými dňami pán minister odoslal perlu vojnových lodí britského kráľovského loďstva do Juhočínskeho mora, aby tam chránila záujmy neexistujúceho Britského impéria.

Na 55. Mníchovskej bezpečnostnej konferencii (MSC), ktorú chránilo cez 4.000 viditeľných policajtov pred 3.000 demonštrantmi z cca 90 rôznych skupín, vystúpil verne svojmu pôvodu ako hlučný predavač vojny. Podobne ho nazval aj minister zahraničia RF Lavrov: minister vojny.

Predpokladám, že vie, že britský minister obrany je bývalý predavač krbov (Elgin & Hall). Po nevysvetlenom odchode z firmy (2004) pokračoval v kariére predavača keramických výrobkov (Aynsley China Pottery, založenej 1775) do roku 2010, než sa stal členom Parlamentu. A následne plateným politikom.

Preto by bolo dobré, aby minister skôr než vydá rozkaz k útoku na ČĽR a RF, vysvetlil, prečo opustil miesto predavača krbov. Skvalitnilo by to jeho dedičstvo, obohatilo výučbu a študentov histórie.

Črepiny paradoxov predstavuje priznanie producenta zahraničných správ BBC, Dalata Riama. Na svojom Twitteri zverejnil: “Po šiestich mesiacoch vyšetrovania môžem celkom iste potvrdiť, že scéna, ktorá bola natočená v nemocnici v meste Dúmá, bola zinscenovaná. Žiadne obete v nemocnici neboli. K útoku došlo, sarín nebol použitý, ale musíme počkať na závery OPCW, aby bolo možné potvrdiť, či bol použitý chlór. Avšak všetko ostatné okolo útoku bolo sfalšované kvôli väčšiemu efektu. “Nevylučujem, že bude obvinený zo špionáže pre RF. Jeho priznanie predstavuje posilnenie zdrojov na vysvetlenie iných obvinení RF, čakajúce v rade na vstup do sveta právd.

V rade na vstup do sveta právd sa nachádza šéf belgickej VKR (Vojenskej kontrarozviedky – Adiva). Pán Clement Vandenborre, t.č. v domácom väzení, vraj pracoval ako ruský špión. Svete, div sa! Organizácia založená v roku 1915 si dovoľuje taký luxus v čase 55. Mníchovskej bezpečnostnej konferencie, ohrozenia EÚ a NATO z rozkladu a vnútorných bojov v tajných službách. Civilista Soros predpovedá rozpad EÚ podľa vzoru ZSSR. To ma vyzýva k previerke logického myslenia. Ak sa EÚ rozpadne ako ZSSR, tak to znamená, že súčasná EÚ má všetky hlavné charakteristiky ZSSR: od nedostatku demokracie a rôznych (ne) slobôd, cez autoritatívnosti, až do perzekúcie a omnoho horšieho. Nebudem radšej pokračovať.

V každom prípade argumenty civilistu Sorosa sa bezproblémovo radia do kategórie triumfov (z) blbnutia, ktoré vedie rozprávkovo bohatá a prsnatá dáma, Kim Kardashian (1980), americká reality show Držte krok s Kardashians (skrátene KUWTK) a predstavitelia nadnárodnej finančnej oligarchie. K nej patrí všade prítomný Soros. Neviem, či používa módne slúchadlá, ktorá pri počúvaní merajú tok elektrického prúdu v mozgu a ponúkajú nápovedu, kde všade byť.

Veľký omyl predstavuje paradox, kauza Huawei. Prečo? Po prvé: Huawei sa dostal na program 55. Mníchovskej bezpečnostnej konferencie. Počas vystúpenia čínskeho diplomata Yang Jiechi, ktorého označil predseda konferencie Wolfgang Ischinger za najmocnejšieho zahraničného politika Komunistickej strany ČĽR, a viceprezidenta USA Mike Pencea došlo k tvrdej výmene názorov. To dokazuje aj skutočnosť, že diplomat Yang sa rozhodol vyjadriť svoj nesúhlas a želanie byť menej poučovaný USA, v angličtine. Nič podobné nie je schopný urobiť žiaden západný politik v čínštine.

Po druhé: Vystúpenie viceprezidenta Pencea jasne potvrdilo, že vodcovstvo USA znamená nekritické nasledovania vo všetkom (NATO, Nord Stream 2, nákupy vojenskej techniky a pod.). Že nič iné nepripadá do úvahy, by mohol verejne priznať aj premiér Babiš. To aj preto, že z vystúpenia viceprezidenta Pencea vyplýva tretí dôvod: pravdepodobné odstavenie ČR na vedľajšiu koľaj technologického rozvoja. O inom rozvoji sa nebudem zmieňovať ani náznakom.

Prípadná arbitráž s Huawei dovolí ČR sa rozvíjať podobne rýchlo ako české diaľničnej siete alebo rýchlovlakové trate v čase demokratickej (1990-2019). Okrem toho, dobrý arbitrážny výsledok bohato nahradí Huawei všetky realizované a plánované investície, nielen v ČR. Preto očakávam, že odovzdávanie dát v teoretickej rýchlosti 3GBit/sec v ČR nebude počas môjho života dosiahnuté, podobne ako v praxi očakávanej rýchlosti 3x 4G +.

A to sa nezmieňujem o následkoch hlavnej výhody G5: tou nie je rýchlosť, ale čakacia doba (latent periód (v medicíne). Siete 4G majú čakaciu dobu cca 30 milisekúnd, v sieti 5G sa očakáva jedna milisekunda. To je čakacia doba potrebná pre optimálnu funkciu internetu vecí, spojenie strojov, priemyselných robotov, liniek, apod. Za to očakávam, že 5G siete budú v ČĽR v prevádzke počas dvoch rokov.

Preto budeme môcť sledovať avizovaný priemysel 4.0 a spoločnosť 4.0 len z diaľky a pozorovať odchod čínskeho vlaku do zvyšku sveta. Z blízka si môžeme vypočuť radu jednej demonštrantky z Mníchova: “Ak chcete niekoho zatknúť, prosím, ale tam naproti (Bayerischer Hof, miesto konferencie).”

Kým budeme sledovať odchod čínskeho vlaku do zvyšku sveta, alebo počúvať radu demonštrantky z Mníchova, vodca asymetrických spojencov, USA, bude ďalej vymýšľať sankcie, podozrenia a výhovorky pre technologické a vojenské zaostávanie EÚ a NATO. Dokážem si predstaviť, ako bude rásť predaj antidepresív amerického pôvodu závislým používateľom smartphonov, až sa objavia prvé 5G–smartphony z ČĽR a oni nebudú schopní ho používať, len sa s ním hrať. Kedy to bude možné?

Očakávam, že počas Mobile World Congress v Barcelone, ktorý sa bude konať koncom februára t.r., sa dozvieme viac. O problémoch klientov používajúcich technológie 2G asi tiež. Preto o nich nebudem písať. Radšej by som nepísal ani o raste nebezpečenstva vojny. Bohužiaľ, nezlučiteľné postoje USA, RF a ČĽR v otázkach kontroly zbrojenia, zrejmé aj z vystúpenia na 55. Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, a rada amerického experta Donalda Laskina ma núti sa krátko zmieniť o nebezpečenstve.

Donald Laskin, vo veku 65 rokov a jeden z jastrabov, ktorí stratili strach z vojny, alebo mysliaci, že na USA okrem meteoritov nikdy nič iné nepadne, hlasno vyhlásil, že je nutné zastaviť Rusov vo Venezuele pomocou námornej blokády. A že vraj by sme sa mali zamyslieť nad zopakovaním Kubánskej krízy z roku 1962. To nie je čriepok paradoxov, ale nie ľahko dosiahnuteľný, lacný a trvanlivý materiál na písanie krátkych textov, ktoré sa od 5. stor. pr. nl. l. spájajú s pomenovaním črepinový súd, iným slovom, ostrakizmus. tj. vylúčenie. V tomto prípade RF z kolektívu národov a štátov.

Podivín Laskin si neuvedomuje, na čom bol založený hospodársky zázrak prezidenta Theodora Roosevelta. A čo nám zanechal: “Keby som bol zamestnancom továrne, robotníkom na železnici alebo akýmkoľvek námezným robotníkom, nepochybne by som sa stal členom odborov svojej profesie. Keby som bol proti politike mojich odborov, pripojil by som sa, keď už pre nič iné, tak z toho dôvodu, aby som pomohol napraviť to zlé… “V čase prerozdeľovania majetku len v USA skrachovalo viac ako 750 000 amerických spoločností. Tie sa stali darčekom pre veľké a nadnárodné spoločnosti, s ktorými sa dnes a denne všade vo svete stretávame. a 2. júna 1897, ako čerstvo vymenovaný námestník ministra vojenského loďstva, hovoril k námorným kadetom: “Nemôžem vám ponúknuť nič než krv, drinu, slzy a pot.”

Krv, drinu, slzy a pot bude vyžadovať odstránenie bublinového hospodárstva. Opäť sa ponúka veľká vojna. Ku šťastiu, elity z nej majú strach. Preto idú cestou menších lokálnych a regionálnych konfliktov. Pretože príležitosť k nenávratnému rozpadu RF sa nebude opakovať (USA, EÚ a NATO ju v 90 rokoch premárnili), USA sa rozhodli riešiť ruskú otázku podľa tzv. vlčej metódy.

Tak ako vodca vlkov pred útokom zhromažďuje okolo seba svorku, tak aj USA zhromažďujú spojencov a závislé na nich, aby mohli vo vhodnom čase zaútočiť. 55. Mníchovská bezpečnostná konferencia to potvrdzuje: USA svojím postojom, EÚ svojimi obavami. Prípravné a systémovo vedené procesy sú prakticky ukončené, alebo pokračujú na vysokej úrovni: medzinárodná diskreditácia RF je v plnom behu, rusofóbia funguje s pomocou rastúcich finančných podpôr NGO na boj s RF a sankcie naberajú viac a viac absurdné formy s charakterom sadizmu a masochizmu.

Pre predstavu uvádzam, že v prvej polovici roka 2018 bolo vydané na podporu NGO v boji proti RF: v januári 7 miliónov USD, vo februári 40 miliónov USD, v marci 250 miliónov USD, v máji 15 miliónov USD, v júni 200 miliónov USD, tá istá suma v júli a septembri. Psychologický tlak na ruskú verejnosť s pomocou kognitívnych metód sa stupňuje. Tým je legitimované agresívne správanie USA, vrátane posledných sankcií z dnešného dňa a založenie špeciálneho oddelenia vo Facebooku. To má za úlohu zefektívniť boj proti údajnej ruskej propagande.

Nedávno prezidentom Trumpom podpísaný finančný balík Ukrajine vo výške cca 600 miliónov USD sa mi javí ako dar jastrabom. Prečo? Pretože Ukrajina nie je a nebude schopná vrátiť úvery, a splatenie úverov sa pravdepodobne uskutoční formou sľubu – zmluvy na zriadenie vojenských základní vo zvyšku Ukrajiny. Tá podľa slov prezidenta Porošenka na 55. Mníchovskej bezpečnostnej konferencii predstavuje históriu úspechu. Svete, div sa!

Svete, nečuduj sa ale, že finančné vyzbrojenie NGO a iných centier boja s ruskou propagandou, spoločne s vystúpeniami na 55. MSC dokazujú, že Západ nepochopil nič z učenia pred 250 rokmi narodeného Alexander von Humboldta (1769 – 1859). Z jeho učenia si vzala základnú tézu pre svoje vystúpenie kancelárka Merkelová v odchádzania (SZ: Všetko vo vzájomnom pôsobení). Vystúpenie kancelárky v odchádzaní naznačilo, ako veľká je záujmová priepasť medzi SRN, EÚ a USA.

Okrem toho kancelárka v odchádzaní predviedla, ako je Západ úplne zaslepený problémami, ako zabudol viesť rozhovor s RF a ako sa mu cnie po starej známej Amerike a starých dobrých časoch.

Dokumentujú to aj ironické formulácie ministra Lavrova ohľadom izolácie RF a neporovnateľne menšie delegácie RF, než bola americká a správanie predstaviteľov USA. Tie predstavovali starí známi: Kissinger (96), Albright (81), Kerry (75), aby som menoval aspoň troch. Ale aj mladší z vládnucej republikánskej strany: americký veľvyslanec Richard Grenelle (52), ktorý zrušil účasť na večeri na poslednú chvíľu, Ivanka Trump (37), ktorá vôbec nereagovala na pozvanie v známej reštaurácii Käfer-Restaurant. V nej sa snažil organizátor a hostiteľ, šéf dozornej rady spoločnosti Linde AG (Wolfgang Reitzle), dokázať priateľstvo medzi USA a SRN aj v menu: America First! – Nebraska Steak vo Strip Cut. Víno, biele z roku 2017 – Deidesheimer Paradiesgarten z Pfalzska, víno červené z roku 2014 Cabernet Sauvignon z Napa Valley, Kalifornia.

Pretože ale USA nepotrebujú priateľstvo, iba nasledovanie (asymetrických spojencov) zostáva im jediná možnosť: dohnať a predbehnúť RF vo vojenských technológiách, zverejnených v marci 2018. To možno dosiahnuť bud vyprovokovaním RF ku zbrojeniu alebo hospodárskym oslabením RF do tej miery, že nebude schopná viesť dlhšia vojnu. O hospodárskom obmedzení RF v spojení s vyzbrojovaním hovorila jasne pani ministerka obrany SRN, Ursula von der Leyen (1958): Rusko nemôže vydržať preteky vo vyzbrojovaní. Z finančných výdavkov USA a EÚ na informačné vojnu a z rétoriky na 55. MSC je vidieť, že sa jedná o útočnú, nie obrannú vojnu Západu. RF nemá zdroje, mediálne siete a vplyv na propagandu RF vo svete. Možno je to dokonca aj výhoda. Prečo? Vďaka prezidentovi Trumpovi dnes vieme, že informačná kampaň s protiraketovou obranou, hviezdnu vojnou-2 a kozmickými vojenskými systémami má jediný cieľ: V prípade garantované strategickej prevahy USA nad RF dostáva variant prvého útoku na RF prioritu.

Preto je pre RF výhodnejšie investovať do vojenských technológií, ktorých účinnosť sa nechá spočítať. Do účinnosti spadá aj strach. Ten je to jediné, čo nás chráni pred krachom súčasného hospodárskeho systému s následnou veľkou vojnou. Strach z toho, že nikto nemôže elitám garantovať prežitie z protiútoku RF. Aj to im oznámil nedávno prezident Putin. V tejto súvislosti pripomínam, že od roku 2007 (Mníchovská reč) USA, NATO a EÚ nebrali výroky prezidenta Putina (ohľadom Ukrajiny, Krymu a Sýrie) vážne. Neviem, či berú vážne varovanie Ukrajine týkajúce sa straty štátu v prípade prekročenia tzv. Červenej línie. Tú, a kde sa nachádza, nepozná nikto okrem prezidenta Putina a jeho vojenských poradcov. Preto by bolo dobré, aby si predovšetkým politici uvedomili, že ruské vojenské vedenie si je vedomé naozajstných zámerov USA, a že tigra vždy a najneskôr prezradí jeho chvost. Vedieť si predstaviť Ukrajinu v inej, než súčasnej podobe, odhadnúť reakciu verejnosti na zvyšovanie vojenských výdavkov pre NATO, ktoré sa už z pudu sebazáchovy nepustia do veľkej vojny s RF, sú dve z mnohých vážnych výziev európskym politikom.

Im môže pomôcť odkaz Siar Halforda Johna Mackindera (1861-1947), autora teórie tzv. Heartland (heart – srdce a land – krajina). Za podstatu historického vývoja považoval schopnosť svetových mocností ovládnuť geostrategické územia sveta. Po celé dejiny to mali byť tie mocnosti, ktoré ovládali moreplavbu. S rozšírením železnice sa však situácia zmenila. Vo svojej najdôležitejšej práci Demokratické ideály a skutočnosť: štúdie politiky obnovy tvrdí, že Kto ovláda Východnú Európu, ovláda Heartland. Kto ovláda Heartland, ovláda Svetový ostrov. Kto ovláda Svetový ostrov, ovláda svet. Preto dokladal nutnosť udržať východnú Európu rozdelenú a oddelenou od Ruska.

Čriepky paradoxov a 55. MSC, ako je možné si predstaviť, predstavujú inventúru stavu časti sveta. Sprevádzajú ju apokalyptické výstupy niektorých referentov, neprítomnosť a schopnosť prezidenta Trumpa, schopného vyhlásiť vnútorné výnimočný stav a súčasne personifikovať vonkajší výnimočný stav, a trvalá provokácia RF bez zjavnej stratégie. Na druhej strane inventúrneho listu je jasne vidieť priamo kolidujúce, chladne mysliacu hospodársku a rastúce vojenskú moc ČĽR. Táto moc je dnes schopná definovať svoje zásadné hodnoty, na ktoré si robil Západ celé desaťročia nárok: Sloboda, liberalita a sklon k pravdivosti a pravde. O nej písal aj zakladateľ prvej republiky T. G. Masaryk: “Bojovať pre pravdu znamená pre pravdu pracovať, pracovať duchom a pracovať pravdou. Pretože však proti sebe nestoja pravda a nepravda, ale ľudia pravdu hľadajúci, potom veľmi často pravdu nepočujeme, neučíme sa jej a nemilujeme ju. Ba naopak, potláčame toho, kto pravdu má. Stáva sa aj to, že v nedočkavosti a v netrpezlivosti chceme pravde dopomôcť nepravdou. Neučíme pravde, ale v mene pravdy robíme násilia.”

Jan Campbell