Argumentáciu a poníženie názorových oponentov založil na vulgárnej vete: „Čítajte *vulgarizmus* zákon!“ (READ F* LAW!). ..Tvrdí, že “Pre tych, ktori vedia citat ustavu a rokovaci poriadok, to nebude nic nove.“

Problém však nie je v nečítaní zákona, či texte zákona, ale v tom, že navrhuje pre Istanbulský dohovor uplatniť výklad, ktorý doposiaľ ani odborníci zo špičkového oddelenia legislatívy NR SR, ani vláda a jej právni experti, ba ani prezidenti a ich ústavní právnici doposiaľ nepoznali.

Fakt je, že § 88 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v platnom znení (ďalej len „zákon“) ani Ústava SR o lehote 30 dní medzi predložením vládou a vyslovením súhlasu Národnou radou SR nehovorí. Kubina ma obvinil z toho, že postup parlamentu obhajujem z ideologických dôvodov a tiež, že by som tvrdil niečo iné, ak by išlo o interupcie. Vraj tu niekto bičuje nenávisť.

Iných ako právnikov varujem, nasledujúce riadky sú extrémne suchopárne, ale skúste teda v mojej argumentácii nájsť  ideologický argument:

§ 88 ods. 1  zákona výslovne skracuje proces vypustením prvého čítania. Preto argument Kubinu o dôležitosti zachovania 30 dňovej lehoty kvôli závažnosti zmlúv s prednosťou pred zákonom nemôže byť relevantný.

§ 88, ods. 1 druhá veta zákona obsahuje špeciálne zákonné oprávnenie pre predsedu NR SR rozhodnúť o náležitostiach podľa § 74 zákona. Prečo? Lebo § 74  sa nevzťahuje k medzinárodným zmluvám, ale k predkladaniu  zákonov.

Kubina napĺňa slovo “primerane” v § 88, ods. 5 zákona obsahom, ktorý vylučuje časť jeho významu spočívajúceho práve vo flexibilite a nestriktnosti. Na to mu správne v diskusii odpovedal Vincent Bujnák citáciou Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, v ktorých sa píše: “Ak sa majú novoupravované právne vzťahy v celom rozsahu podrobiť už jestvujúcej právnej úprave, používa sa slovo „rovnako“. Ak sa majú na tieto vzťahy uplatňovať len niektoré časti jestvujúcej právnej úpravy, používa sa slovo „primerane“. Pretože termín „primerane“ umožňuje pomerne voľný výklad, a tým aj nejednotné uplatňovanie, treba ho používať len v nevyhnutných prípadoch.”

Prax Národnej rady SR a prezidentov bola jednotná počas viacerých volebných období a je v rozpore s jeho názorom.

Prijatie jeho bezprecedentného výkladu by znamenalo popretie ústavnosti a zákonnosti veľkého množstva medzinárodnoprávnych záväzkov Slovenskej republiky, pri ktorých medzi predložením vládou a vyslovením súhlasu bolo menej ako 30 dní. Nižšie nájdete len zopár posledných.  Odvážnejší útok na ústavnosť a zákonnosť prijatia medzinárodných zmlúv si viem ťažko predstaviť. Z korpusu medzinárodných zmlúv  by zostal ementál.

Zatiaľ sa zdá, že Istanbulský dohovor poradcovi prezidentky Čaputovej za túto totálnu medzinárodnú blamáž stojí. Som zvedavý, aký je názor prezidentky, ale odporúčal by som hľadať výhovorky inde.

Chýba mi integrita. Ak to bolo poradcovi  pani prezidentky Čaputovej tak jasné, prečo jej neporadil, aby neratifikovala Protokol č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných  slobôd a Dohovor o zriadení Európskeho univerzitného inštitútu. U oboch medzi predložením vládou a schválením NR SR neuplynulo tridsať dní.

Roja sa nám tu právne názory rôznych ústavných právnikov s mediálne váženým obrazom, ktoré však vie odfúknuť ľahší vietor.

Čo si o nás právnikoch ľudia pomyslia? Starí advokáti si robili zo seba vtipy. Stratégia advokáta v spore: Ak sú v spore fakty proti tebe, opri sa o zákon. Ak je zákon proti tebe,  opri sa o fakty. Ak sú  proti tebe fakty aj zákon, opri sa o silný preddavok. O čo sa opierame?

Anton Chromík

Poznámky pod textom:

https://www.facebook.com/peter.kubina/posts/10221239482246429 Peter Kubina v odpovedi Antonovi Chromíkovi:
…To, co hovorite, hovorite iba preto, lebo sa Vam to aktualne hodi ideologicky. Ak by bolo garde opacne a neslo by o Istanbulsky dohovor ale napriklad o medzinarodnu zmluvu garantujucej pravo na interrupciu, do krvi by ste tvrdili, ze plati minimalne 30dnova lehota. Navrhujem uzavriet tuto diskusiu tym, ze sucasny stav nam neprekazal 9 rokov a preto nie je dovod teraz lamat a krivit ustavne pravidla len preto, ze niekto sa zacal pozerat na 5% prah zvolitelnosti zdola a kvoli tomu bicuje v spolocnosti nenavist. Skratka neexistuje ziaden naliehavy dovod (a podla mna ani pravne suladna moznost) na akykolvek unahleny postup.“

Medzi poslednými medzinárodnými zmluvami s kratšou ako 30 dňovou lehotou spomeniem:
Protokol o zmene Dohody o zriadení a činnosti Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce z 22. októbra 1963 (v znení Protokolov z 18. decembra 1970, 23. novembra 1977 a 18. decembra 1990) a Štatútu Medzinárodnej banky hospodárskej spolupráce (v znení Protokolov z 18. decembra 1970, 23. novembra 1977 a 18. decembra 1990),

Dohoda o komplexnom a posilnenom partnerstve medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Arménskou republikou na strane druhej,

Dodatkový protokol k Dohovoru o počítačovej kriminalite týkajúceho sa trestnoprávneho postihu činov rasovej a xenofóbnej povahy spáchaných prostredníctvom počítačových systémov a odvolaním výhrady a zmenou vyhlásení k Dohovoru o počítačovej kriminalite,

Protokol k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Severomacedónskej republiky etc.

Článok pôvodne vyšiel na portáli alianciazarodinu.sk