V tom istom roku si ho vybral tím zámorskej NHL Hartford Whalers v 7. kole draftu z celkového 141. miesta. Už v nasledujúcej sezóne absolvoval Bača premiéru v profilige. Nastúpil na deväť duelov, v ktorých zaznamenal dve asistencie. V 57 zápasoch nižšej AHL nazbieral 29 bodov. V zámorí sa ale príliš nepresadil, počas sezóny 1991/92 zaznamenal len jeden štart v NHL a ďalšie dva ročníky strávil v drese Milwaukee Admirals v IHL.
Bača sa potom vrátil na starý kontinent, s výnimkou sezóny 1995/96, keď ešte skúsil šťastie v drese Milwaukee. V Európe hral za švédsky Leksand, český Olomouc, či Revier Löwen Oberhausen v nemeckej DEL. S Košicami získal extraligový titul v sezóne 1998/99, posledné obdobie kariéry, ktorú ukončil v roku 2005, strávil v drese materského Mikuláša.
Najväčší úspech zažil v roku 2002, keď si so slovenskou reprezentáciou vybojoval zlaté medaily na svetovom šampionáte. Vo švédskom Göteborgu odohral deväť zápasov a pripísal si jednu asistenciu. V národnom drese sa predstavil aj na ZOH 1994, Svetovom pohári v roku 1996 a MS 1997. Za Slovensko odohral celkovo 75 duelov a strelil päť gólov.
Po ukončení kariéry sa dal na trénerskú dráhu. Pôsobil ako asistent v Liptovskom Mikuláši a Kežmarku ako aj pri reprezentačnom mužstve, s ktorým bol na ZOH v Turíne a na strieborných MS v Helsinkách 2012. Vtedy v realizačnom tíme hlavného kormidelníka Vladimíra Vůjtka nahradil Petra Oremusa, ktorý nešiel do Fínska pre rodinné dôvody.
mž