Môj profil 
Predplatné
Podľa prognóz Európskej komisie čaká Európsku úniu a eurozónu v roku 2020 rekordný hospodársky pokles: HDP v eurozóne môže klesnúť o 7,7%, HDP v EÚ – o 7,4%.
Podľa správy Európskej komisie sa ekonomika pravdepodobne úplne nezotaví do konca roka 2021. Európsky komisár Paolo Gentiloni označil súčasnú situáciu za “bezprecedentný ekonomický šok od doby veľkej hospodárskej krízy“.
Podľa slov komisára rozsah hospodárskeho útlmu a rýchlosť oživenia ekonomiky budú v rôznych regiónoch EÚ rôzne a budú závisieť od toho, ako rýchlo tá či iná krajina zruší karanténne opatrenia, do akej miery závisí na cestovnom ruchu a v akom stave je hospodárstvo ako celok. “Tieto rozdiely ohrozujú jednotný trh a eurozónu,“ zdôraznil úradník.
Ako môžete okomentovať túto pozíciu?
Gečev: Odhady EK v tejto fáze vyzerajú ako objektívne – za predpokladu, že v nasledujúcich dvoch až troch mesiacoch budú hlavné obmedzenia kvôli Covidu-19 zrušené.
HDP klesne minimálne o 10-12% v dôsledku vážneho poklesu investícií a spotreby, značne obmedzeného vývozu do EÚ a najmä mimo EÚ, ako aj rýchlo rastúcej nezamestnanosti a radu prípadov bankrotu firiem. Kríza bude mať samozrejme rôzny rozsah v závislosti od štruktúry jednotlivých národných hospodárstiev a ich vonkajších logistických reťazcov.
EK a ECB, ktoré sa poučili z chyby s politikou uťahovania opaskov v predchádzajúcej kríze v rokoch 2007-2009, sa teraz vydali správnym smerom, aby poskytli spoločnostiam a hospodárstvam rozsiahlu likviditu (hotovosť) vydávaním bezúročných pôžičiek, úverových záruk a cestou zmiernenia požiadaviek na úverové záruky, nenávratné pomoci, ako aj prostredníctvom poskytovania priamych a nepriamych dotácií.
EK oznámila, že sa dočasne vzdáva obmedzení uložených na výšku rozpočtového deficitu a podielu vládneho dlhu na HDP. Dala zelenú aj štátnej pomoci súkromným firmám.
Takéto povolenie opaskov však môže prísť veľmi draho. Eurozóna sa trochu “spomalila“, už pred krízou mala vážne ekonomické a finančné problémy. Napriek sprísneniu bankových kontrol sa mnoho bánk v eurozóne dostalo do turbulentnej situácie. Napríklad nemecká Deutsche Bank má už niekoľko rokov obrovské straty, pričom priamo alebo nepriamo kontroluje aktíva v hodnote presahujúcich dva bilióny dolárov v Nemecku, EÚ, USA a ďalších krajinách.
Bankrot desaťtisícov firiem a nárast nezamestnanosti znamenajú, že kriticky veľký počet právnických a fyzických osôb nebude schopných splácať svoje pôžičky. Tentokrát na rozdiel od predchádzajúcej krízy nebudú vlády schopné pomáhať z rozpočtových prostriedkov bankám, ktoré sa nachádzajú v ťažkej situácii. Po prvé preto, že rozpočtové výdavky sa už aj bez toho výrazne zvýšili, a za druhé preto, že daňoví poplatníci nebudú súhlasiť s tým, aby znovu zachraňovali banky pomocou svojich peňazí.
Mraky sa sťahujú aj preto, že ešte pred krízou sa krajiny nedohodli o novom rozpočte EÚ na rok 2020 kvôli zosilneným vnútorným rozporom po brexite.
Ukázalo sa, že Nemecko a Francúzsko, najmä Nemecko, nechcelo zvýšiť svoj príspevok do spoločného rozpočtu. Potom sa ukázalo, že očakávania ohľadom akéhokoľvek druhu všeobecnej fiškálnej politiky, vrátane vytvorenia ministerstva financií v eurozóne, sú nereálne.
Je nepravdepodobné, že by sa uskutočnili plány na všeobecnú emisiu dlhových cenných papierov, pretože Nemecko a Holandsko v tejto fáze kategoricky odmietajú vyčleniť prostriedky na tento účel zo štátneho rozpočtu. Spoločný boj proti Covidu-19 nie je možný bez spoločného financovania protikrízových opatrení. A práve tento nedostatok solidarity predstavuje najväčšie nebezpečenstvo pre eurozónu. Je to extrémne veľké riziko – dokonca aj v strednodobom horizonte.
Pokiaľ toto riziko nebude minimalizované, ak sa nepodarí dosiahnuť riešenie prijateľné pre všetkých, ďalšia vážna kríza v eurozóne môže spôsobiť zrútenie celej Európskej únie.
Ktoré európske krajiny podľa vášho názoru utrpia najviac a pre ktoré bude postkoronavírusová ekonomická depresia najmenej bolestivá? Je nesynchrónne zotavenie skutočne nebezpečné pre jednotný trh EÚ? Čo robiť – rýchlo “nalievať“ ďalšie prostriedky EÚ do ekonomík krajín, ktoré na tom budú najhoršie? Alebo je nejaká iná možnosť?
Skutočné výsledky krízy budú jasné minimálne za niekoľko mesiacov. Pravdepodobne najväčšie straty budú mať krajiny s najvyšším podielom cestovného ruchu na HDP – Taliansko, Španielsko, Francúzsko, Grécko, Bulharsko atď., a tiež krajiny s uzlovými letiskami s veľkým počtom cestujúcich.
Z dlhodobého hľadiska nie je možné túto krízu vyriešiť len finančnou injekciou. V súčasnej dobe to vlády členských štátov EÚ robia, samozrejme s určitými nuansami v objeme a nástrojoch.
Zahraničné hospodárske vzťahy EÚ, organizácie a udržateľnosť výroby musia byť v dôsledku takéhoto vonkajšieho šoku kompletne prehodnotené, najmä sa to týka kľúčových sektorov, ktoré zabezpečujú regionálnu a národnú bezpečnosť. S najväčšou pravdepodobnosťou budú niektoré priemyselné odvetvia stiahnuté z Číny alebo budú v EÚ vytvorené náhradné kapacity. A to je šanca pre krajiny, ako je Bulharsko – krajiny, ktoré môžu byť pre takéto premiestnenie výrobných kapacít vhodné. Toto je pravdepodobne možnosť skutočného pokroku smerom k zbližovaniu medzi menej a viac rozvinutými európskymi hospodárstvami, o ktorom sa hovorí už mnoho rokov.
Bez zníženia technologických a sociálno–ekonomických rozdielov samozrejme nie je možné prekonať nebezpečnú stagnáciu v integračných procesoch.
Vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell v nedávnom interview pre ruské noviny RBC vyhlásil: “Teraz sa často hovorí, že vo svetovej politike neexistuje vodca a niekoľko krajín súčasne sa o túto rolu uchádza. Táto situácia vytvára pre Európsku úniu nové príležitosti vzhľadom na jej reputáciu ako hráča schopného ponúknuť konštruktívne riešenie problémov, konať rôznymi smermi aj v tých najťažších situáciách.” Myslíte si, že na pozadí zložitých vzťahov medzi USA a Čínou môže EÚ v postcovidovom období kandidovať na úlohu nového svetového vodcu – alebo je to obyčajné predvádzanie sa v zložitej situácii koronavírusu, keď EÚ navyše začala reagovať s určitým oneskorením, čo vyvolalo nespokojnosť práve Talianska?
Bohužiaľ, EÚ nebude môcť využiť príležitosť na to, aby hrala vedúcu úlohu. Ak vylúčime Nemecko, ostatné vedúce krajiny (Francúzsko, Taliansko, Španielsko) zostávajú v zajatí fiškálnych deficitov, dlhov a vyostrujúcích sa sociálnych a domácich politických problémov.
Taliansky bankový a fiškálny systém bol aj tak na hrane a teraz je nutné riešiť aj hrozivé problémy, ktoré sa objavili s koronavírusom.
Pred vážnou výzvou stojí aj Francúzsko. Každý pokus vlády, napríklad ohľadom dôchodkovej reformy, naráža na hromadné protesty “žltých viest” na Champs-Élysées. A akonáhle budú karanténne obmedzenia zrušené, protesty budú pravdepodobne pokračovať.
Áno, EÚ je významným hospodárskym strediskom vo svetovom hospodárstve, ale jej váha v medzinárodnej politike nezodpovedá ekonomickým možnostiam. Napríklad vyhliadky na vytvorenie spoločnej armády EÚ sú z ríše fantázie a bez svojej vlastnej armády bude EÚ naďalej závislá na NATO.
Opakovane ste požadovali zrušenie sankcií voči Rusku vzhľadom na to, že z členských štátov EÚ bolo týmito ekonomickými opatreniami najviac postihnuté Bulharsko. Tiež ste uvádzali, že krajiny ako Nemecko zároveň pokračujú vo svojich hospodárskych vzťahoch s Ruskom svojou účasťou v projekte Nord Stream–2, zatiaľ čo Bulharsko vo svojej dobe pochovalo Južný prúd. Môže podľa vás Turecký prúd nejakým spôsobom tieto straty nahradiť? Možno je postkoronavírusové obdobie a s ním spojené ekonomické ťažkosti dobrým dôvodom na zrušenie rôznych obmedzujúcich opatrení?
Áno, v našom parlamente a v médiách som vyjadril názor, že prisluhovanie zahraničným hospodárskym záujmom nám spôsobilo obrovské hospodárske straty, prišli sme o mimoriadne výhody. Pretože plynovody by sa nemali považovať len za zdroj tranzitných poplatkov, aj keby to bolo niekoľko stoviek miliónov eur ročne. Zabezpečili by ekonomike stabilné dodávky (energie – pozn. red.) za zvýhodnené ceny.
Po neúspechu Južného prúdu máme stále príležitosť pripojiť sa k Tureckému prúdu, ktorý náš premiér akosi previnilo nazýva “Balkánsky”. Ale teraz, bez ohľadu na to, ako ho budeme nazývať, budeme musieť platiť tranzitné clá a marže Turecku, a mohlo to byť naopak.
Nielen mne je jasné, že súčasná bulharská vláda bude všetkými spôsobmi podporovať sankcie proti Rusku, aby zostala pri moci. Už niekoľko rokov po sebe idúcich sú jadrové reaktory pre jadrovú elektráreň Belene v sklade, boli investované takmer dve miliardy eur (v roku 2018 Bulharská akadémia vied zverejnila správu o Belene, v ktorej sa uvádza, že Bulharsko investovalo do projektu 3 miliardy BGN, čo je asi 1,54 miliardy EUR – pozn. red).
A zatiaľ čo Česká republika a Maďarsko rozširujú možnosti využitia mierového atómu s pomocou Rosatomu, naše vedenie aj naďalej drží v zmrazenom stave miliardy určené na perspektívny investičný projekt. Projekt, ktorý by bulharským spoločnostiam a farmám poskytol ekologicky čistú elektrinu za konkurencieschopné ceny.
Zostáva len dúfať, že od Covidu-19 skutočne možno očakávať niečo pozitívne pre vzťahy medzi EÚ a Ruskom. Pokiaľ ide o vývoj makroekonomických ukazovateľov, blížiace sa hromadné bankroty a problémy v bankách, myslím si, že nátlak zo strany členov EÚ na zrušenie sankcií sa zvýši. Vyhlásenie politických vodcov Nemecka, Francúzska a Talianska sú v tomto smere povzbudivé.
Zrušenie sankcií by zjednodušilo reštrukturalizáciu a prispôsobenie našej ekonomiky novým podmienkam a umožnilo by dokončenie významných, a povedal by som, ťažko dobytých bulharsko-ruských investičných projektov.
.jpg)
