Podľa prognóz Európskej komisie čaká Európsku úniu a eurozónu v roku 2020 rekordný hospodársky pokles: HDP v eurozóne môže klesnúť o 7,7%, HDP v EÚ – o 7,4%.

Podľa správy Európskej komisie sa ekonomika pravdepodobne úplne nezotaví do konca roka 2021. Európsky komisár Paolo Gentiloni označil súčasnú situáciu za “bezprecedentný ekonomický šok od doby veľkej hospodárskej krízy“.

Podľa slov komisára rozsah hospodárskeho útlmu a rýchlosť oživenia ekonomiky budú v rôznych regiónoch EÚ rôzne a budú závisieť od toho, ako rýchlo tá či iná krajina zruší karanténne opatrenia, do akej miery závisí na cestovnom ruchu a v akom stave je hospodárstvo ako celok. “Tieto rozdiely ohrozujú jednotný trh a eurozónu,“ zdôraznil úradník.

Ako môžete okomentovať túto pozíciu?

Gečev: Odhady EK v tejto fáze vyzerajú ako objektívne – za predpokladu, že v nasledujúcich dvoch až troch mesiacoch budú hlavné obmedzenia kvôli Covidu-19 zrušené.

HDP klesne minimálne o 10-12% v dôsledku vážneho poklesu investícií a spotreby, značne obmedzeného vývozu do EÚ a najmä mimo EÚ, ako aj rýchlo rastúcej nezamestnanosti a radu prípadov bankrotu firiem. Kríza bude mať samozrejme rôzny rozsah v závislosti od štruktúry jednotlivých národných hospodárstiev a ich vonkajších logistických reťazcov.

EK a ECB, ktoré sa poučili z chyby s politikou uťahovania opaskov v predchádzajúcej kríze v rokoch 2007-2009, sa teraz vydali správnym smerom, aby poskytli spoločnostiam a hospodárstvam rozsiahlu likviditu (hotovosť) vydávaním bezúročných pôžičiek, úverových záruk a cestou zmiernenia požiadaviek na úverové záruky, nenávratné pomoci, ako aj prostredníctvom poskytovania priamych a nepriamych dotácií.

EK oznámila, že sa dočasne vzdáva obmedzení uložených na výšku rozpočtového deficitu a podielu vládneho dlhu na HDP. Dala zelenú aj štátnej pomoci súkromným firmám.

Takéto povolenie opaskov však môže prísť veľmi draho. Eurozóna sa trochu “spomalila“, už pred krízou mala vážne ekonomické a finančné problémy. Napriek sprísneniu bankových kontrol sa mnoho bánk v eurozóne dostalo do turbulentnej situácie. Napríklad nemecká Deutsche Bank má už niekoľko rokov obrovské straty, pričom priamo alebo nepriamo kontroluje aktíva v hodnote presahujúcich dva bilióny dolárov v Nemecku, EÚ, USA a ďalších krajinách.

Bankrot desaťtisícov firiem a nárast nezamestnanosti znamenajú, že kriticky veľký počet právnických a fyzických osôb nebude schopných splácať svoje pôžičky. Tentokrát na rozdiel od predchádzajúcej krízy nebudú vlády schopné pomáhať z rozpočtových prostriedkov bankám, ktoré sa nachádzajú v ťažkej situácii. Po prvé preto, že rozpočtové výdavky sa už aj bez toho výrazne zvýšili, a za druhé preto, že daňoví poplatníci nebudú súhlasiť s tým, aby znovu zachraňovali banky pomocou svojich peňazí.

Mraky sa sťahujú aj preto, že ešte pred krízou sa krajiny nedohodli o novom rozpočte EÚ na rok 2020 kvôli zosilneným vnútorným rozporom po brexite.

Ukázalo sa, že Nemecko a Francúzsko, najmä Nemecko, nechcelo zvýšiť svoj príspevok do spoločného rozpočtu. Potom sa ukázalo, že očakávania ohľadom akéhokoľvek druhu všeobecnej fiškálnej politiky, vrátane vytvorenia ministerstva financií v eurozóne, sú nereálne.

Je nepravdepodobné, že by sa uskutočnili plány na všeobecnú emisiu dlhových cenných papierov, pretože Nemecko a Holandsko v tejto fáze kategoricky odmietajú vyčleniť prostriedky na tento účel zo štátneho rozpočtu. Spoločný boj proti Covidu-19 nie je možný bez spoločného financovania protikrízových opatrení. A práve tento nedostatok solidarity predstavuje najväčšie nebezpečenstvo pre eurozónu. Je to extrémne veľké riziko – dokonca aj v strednodobom horizonte.

Pokiaľ toto riziko nebude minimalizované, ak sa nepodarí dosiahnuť riešenie prijateľné pre všetkých, ďalšia vážna kríza v eurozóne môže spôsobiť zrútenie celej Európskej únie.

Ktoré európske krajiny podľa vášho názoru utrpia najviac a pre ktoré bude postkoronavírusová ekonomická depresia najmenej bolestivá? Je nesynchrónne zotavenie skutočne nebezpečné pre jednotný trh EÚ? Čo robiť – rýchlo “nalievať“ ďalšie prostriedky EÚ do ekonomík krajín, ktoré na tom budú najhoršie? Alebo je nejaká iná možnosť?

Skutočné výsledky krízy budú jasné minimálne za niekoľko mesiacov. Pravdepodobne najväčšie straty budú mať krajiny s najvyšším podielom cestovného ruchu na HDP – Taliansko, Španielsko, Francúzsko, Grécko, Bulharsko atď., a tiež krajiny s uzlovými letiskami s veľkým počtom cestujúcich.

Z dlhodobého hľadiska nie je možné túto krízu vyriešiť len finančnou injekciou. V súčasnej dobe to vlády členských štátov EÚ robia, samozrejme s určitými nuansami v objeme a nástrojoch.

Zahraničné hospodárske vzťahy EÚ, organizácie a udržateľnosť výroby musia byť v dôsledku takéhoto vonkajšieho šoku kompletne prehodnotené, najmä sa to týka kľúčových sektorov, ktoré zabezpečujú regionálnu a národnú bezpečnosť. S najväčšou pravdepodobnosťou budú niektoré priemyselné odvetvia stiahnuté z Číny alebo budú v EÚ vytvorené náhradné kapacity. A to je šanca pre krajiny, ako je Bulharsko – krajiny, ktoré môžu byť pre takéto premiestnenie výrobných kapacít vhodné. Toto je pravdepodobne možnosť skutočného pokroku smerom k zbližovaniu medzi menej a viac rozvinutými európskymi hospodárstvami, o ktorom sa hovorí už mnoho rokov.

Bez zníženia technologických a sociálno–ekonomických rozdielov samozrejme nie je možné prekonať nebezpečnú stagnáciu v integračných procesoch.

Vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell v nedávnom interview pre ruské noviny RBC vyhlásil: “Teraz sa často hovorí, že vo svetovej politike neexistuje vodca a niekoľko krajín súčasne sa o túto rolu uchádza. Táto situácia vytvára pre Európsku úniu nové príležitosti vzhľadom na jej reputáciu ako hráča schopného ponúknuť konštruktívne riešenie problémov, konať rôznymi smermi aj v tých najťažších situáciách.” Myslíte si, že na pozadí zložitých vzťahov medzi USA a Čínou môže EÚ v postcovidovom období kandidovať na úlohu nového svetového vodcu – alebo je to obyčajné predvádzanie sa v zložitej situácii koronavírusu, keď EÚ navyše začala reagovať s určitým oneskorením, čo vyvolalo nespokojnosť práve Talianska?