V každom konflikte je hlavnou obeťou pravda. A znovu média a mediálny lynč hrajú významnú úlohu. Rusko chcelo bezpečnostné záruky. Nikto im ich nikdy nechcel dať, lebo ich chceli písomne a verejne. Poučili sa, ale ešte sa majú veľa čo učiť. Najprv ich veľký, naivný a nie veľmi vzdelaný vodca Gorbačov okrem komunizmu do veľkej miery rozvalil aj historické Rusko. Sľúbili mu tiež nerozširovanie NATO, ale vcelku slovansky naivne zabudol, že nie vždy slovo robí chlapa. Je dobré mať sľuby na papieri,  podpísané a právne ošetrené. A potom všetko dokonal ožran Jelcin, ktorý okrem vodky bažil po moci a preto potreboval odstaviť Gorbačova. Bol to on a nie Američania, kto podpísal že také ruské mestá z čias predrevolučného Ruska ako  Doneck, Charkov, Cherson, Nikolaev, Odesa alebo Sevastopoľ už nebudú ruskými. On vytvoril medzinárodno-právny precedens. A podpísal ho vlastnoručne. Je to tragédia mať na čele štátu nevzdelaných a nekompetentných hlupákov. Veľa sa hovorí o Putinovom výroku: Rozpad ZSSR bola najväčšia geopolitická tragédia. Len sa zabúda dodať, že po prvej časti nasledovala druhá časť vety: „Lebo milióny Rusov išli spať vo vlastnej krajine a zobudili sa v cudzej“. A v mnohých prípadoch im potom zatvorili školy a dokonca im zakázali rozprávať sa po rusky aj v obchodoch.

To čo sa dnes deje  na Ukrajine je strašná tragédia, hlavne pre obyčajných a nevinných ľudí, ktorí za nič nemôžu a trpia. A sú aj zabíjaní, nielen na Donbase, ale už aj iných častiach Ukrajiny.

Ale tu treba predsa len pripomenúť, že na Donbase zahynulo od roku 2014 okolo už 15000 ľudí a väčšinou to boli civilisti, vrátane detí z Donbasu, ktorí zahynuli pri ukrajinskom ostreľovaní. O tom sa cudne vždy mlčalo alebo sa povedalo, že boli obeťou ruskej agresie. A Rusi takéto vyjadrenia vždy považovali za vrchol cynizmu.

Kvôli objektivite je tiež vhodné si pripomenúť výrok bývalého ukrajinského premiéra Jaceňuka (jeden z troch lídrov Majdanu), že „na Donbase žijú „neľudia“. A tiež vyjadrenie bývalého prezidenta Porošenka, že „naše (ukrajinské) deti budú chodiť do škôl a škôlok a ich deti (z Donbasu) budú sedieť v pivniciach“  (úkrytoch pred bombardovaním).

V tejto súvislosti zákonite vyvstáva otázka, prečo sa tak často podarí cudzím do krvi rozhádať blízke a bratské slovanské národy ako napríklad Srbov a Chorvátov alebo Rusov a značnú časť Ukrajincov (čím ďalej na juhovýchod Ukrajiny, obyvateľstvo sa stále viac cíti byť Rusmi a hovorí po rusky). Alebo aj Slovákov medzi sebou. Naša hašterivosť a neochota si vypočuť iný názor vedie ku vzájomnej nenávisti a potom k cudziemu manipulovaniu nami. Hráme cudziu hru a ani si to častokrát neuvedomujeme. To je rozšírená slovanská choroba nechať sa vtiahnuť do cudzej hry slovanského samo-zničenia.

Z formálneho hľadiska treba jednoznačne povedať, že útok na Ukrajinu bol jednoznačne porušením medzinárodného práva. To, že ruské požiadavky a sťažnosti o potláčaní práv ruskej menšiny boli dlhodobo ignorované, nič nemení na tom, že porušili medzinárodné právo. Ale tiež je pravdou, že v tomto prípade bolo porušením medzinárodného práva aj:

1. Agresia a bombardovanie Juhoslávie v 1999, vyhlásenie nezávislosti Kosova, vyhnanie Srbov z Kosova
2. Vylodenie a dobytie cca 40 percent územia Cypru Tureckom v 1974 (tisícky Grékov bolo zabitých a 200000 ušlo na juh Cypru. Množstvo kostolov bolo premenených na mešity. Neuznanie Severného Cypru, ale žiadne sankcie)
3. Invázia Iraku v 2003 bez schválenia Bezpečnostnej rady OSN
4. Bombardovanie Líbye v 2011
5. Anexia sýrskych Golanských výšin Izraelom v 1981
6. Okupácia severnej Sýrie a Iraku Tureckom.

Tu treba tiež pripomenúť, že v horeuvedených prípadoch nikdy, nikým žiadne sankcie neboli zavedené. A v prípade s okupáciou severného Cypru sankcie EU neboli zavedené aj napriek tomu, že Cyprus je členským štátom EU.

V súčasnosti sa prerokúva v parlamente návrh zákona, ktorý by mal zaviesť blokovanie „škodlivého obsahu“. Pod ním sa majú rozumieť aj závažné dezinformácie a iné formy hybridných hrozieb,“  Nejako nápadne sa to podobá na cenzúru. Chcel by som vyzvať autorov tohto návrhu, nech nájdu v mojom článku nepravdivé fakty. Je veľmi ľahké v totalite vyhlásiť, že niečo je „Hoax“ (po slovensky zatiaľ ešte výmysel, klamná správa“). Ale je to samozrejme ťažké v čestnej a odbornej diskusii.

Pôvodne tolerantný liberalizmus  otcov klasického liberalizmu ako John Locke a John Stuart Mill sa dnes stále viac a viac stáva agresívnym a obracia sa v fanatické náboženstvo a netolerantnú diktatúru jedného a jediného správneho názoru. Slovensko je v reálnom ohrození. Hrozí diktatúra fanatického pseudoliberalizmu. Fanatickí ultraliberáli zatiaľ nepredstavujú väčšinu. Sú ale agresívnou (nie progresívnou) menšinou, ktorá stále viac začína formovať verejnú mienku cez média, školstvo a politické mimovládne organizácie.

Začína sa nová totalita? Máme ešte demokraciu na Slovensku? Je sloboda prejavu nepriateľom demokratického alebo autoritatívneho či totalitného štátu? Je sloboda prejavu zakotvená v slovenskej ústave? Článok 26 Ústavy SR v bode (1) hovorí, že sloboda prejavu  a právo na informácie sú zaručené. Bod (2) tohto článku garantuje, že každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Čo sa stalo s týmto ústavným právom? Dezinformácia môže byť napríklad: 2 + 2 = 5. Ale to je jasné každému. Na to netreba zákon, ktorý sa dá rôzne interpretovať. Čiže to má slúžiť na niečo iné? Zatvoriť ústa nepohodlným a nezávislým? Napríklad odborníkom a intelektuálom? Aj počas francúzskej revolúcie horliví revoluční poslanci odsúhlasili vytvorenie Výboru pre verejné blaho (Comité de salut public), ktorý mal bojovať proti extrémistom, ktorí ohrozovali republiku. A skončilo to tak, že mnohí poslanci, ktorí hlasovali za vytvorenie tohto Výboru, nakoniec sami skončili pod gilotínou.

História nás učí, že malá sfanatizovaná sekta dokáže často uchopiť moc, hoci zďaleka nemá väčšinu. Iní majú dobré úmysly. Hovorí sa, že cesta do pekla je vydláždená dobrými úmyslami. Ale väčšina si to uvedomí až keď v tom pekle je. Ale to už je neskoro.

Každá totalita sa začína obmedzovaním slobody slova, názorov a združovania. Ako povedal známy francúzsky osvietenecký filozof Voltaire: „ Je ne suis pas d´accord avec ce que vous dites, mais je me battrai jusqu´a la mort  que vous puissiez le dire“. „Nesúhlasím s tým čo hovoríte, ale budem bojovať až do smrti, aby ste to mohli hovoriť“.

Módne trendy prichádzajú a odchádzajú. Ako povedal známy nemecký spisovateľ Stefan Zweig v jeho slávnej knihe „Svedomie proti násiliu“: „Ale takisto, ako zákonite opadne voda po každej záplave…zaniknú všetky ideológie a ich dočasné víťazstvá: jedine idea duchovnej slobody, idea všetkých ideí, a preto nikým neporazená, sa večne vracia, pretože je večná ako duch“.    

Sloboda slova a prejavu je základným právom každej otvorenej demokratickej spoločnosti. Je to práve sloboda slova, ktorá umožňuje slobodu myslenia a rozvoj. Každý fanatizmus je zlý. To je jedno, či sa volá tak alebo onak.  Všetky ostatné práva pochádzajú od slobody slova. Právo vyjadriť slobodne svoj názor je poslednou stenou, ktorá chráni jednotlivca od davu, ktorý s ním nesúhlasí. Bez slobody slova nie sme slobodní. 

Dezider Štefunko

Vzájomne si pomáhame

Vážení čitatelia, ďakujeme Vám, že ste si prečítali článok a ak si myslíte, že si zaslúži, aby si ho prečítali viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať, ktoré nájdete pod článkom. Pomôžete tak rozšíriť informačné pole o faktoch, ktoré sa z iných médií verejnosť nemá ako dozvedieť.