1,9 milióna ľudí sú zamestnanci v priemysle, poľnohospodárstve, stavebníctve a v službách, ktorí tvoria hodnoty a svojimi daňami a odvodmi napĺňajú štátny rozpočet. Okrem uživenia samých seba, musia ešte uživiť ďalších 3,5 milióna ľudí, –  študentov, dôchodcov, nezamestnaných a celú štátnu a verejnú správu.

Ak sa počet zamestnancov, ktorí napĺňajú tento štátny rozpočet, bude zmenšovať, tak si Klub 500 kladie otázku, z čoho tento štát bude financovaný. Peniaze vytvára len tento súkromný sektor, nevytvárajú ich ani mestá a obce, ani sem nechodia z Bruselu, lebo tam ich musíme najprv odviesť. Preto sa musíme starať, aby ekonomika fungovala. Situácia u zamestnávateľov združených v Klube 500 je taká, že ohrozených je 15% zamestnancov. Na celom Slovensku pri optimistickom predpoklade, že ohrozené budú iba 3% pracovných miest, to činí 60 tisíc nezamestnaných.

Klub 500 preto vyzval premiéra, aby neblokoval opatrenia na udržanie pracovných miest, nakoľko sú to príspevky ktoré nám dala EÚ k dispozícii a ktoré ak nevyčerpáme, budeme musieť vrátiť.

Vláda v prvej etape prijala podmienky na podporu malých, stredných a veľkých podnikateľov, pretože chápala, že nie firmy a zamestnávatelia spôsobili, že ľudia sú doma. Tá pomoc, ktorá prišla pokrýva 10 až 30% osobných nákladov na zamestnanca. Firmy sa dostávajú do pozície, že musia bojovať o udržanie zamestnanosti. „Ja chápem že premiér nevie, čo to je vzdelaná pracovná sila, že technologickú linku môže obsluhovať iba vzdelaný človek“, hovorí majiteľ Železiarní Podbrezová Vladimír Soták, keďže Matovičova firma zamestnávala akurát kolportértov, ktorí roznášali letáky do schránky.

Soták ďalej popisuje situáciu:

„My tu máme problémy s predsedom vlády, ktorý si myslí, že on je ten, ktorý má právo rozhodnúť, či sa nejaká pomoc pustí, alebo nie. Firmy sa dostávajú do situácie, že buď si vezmú úvery, aby udržali zamestnancov, aby keď kríza pominie, mohli platiť odvody, aby boli peniaze pre všetkých v štáte. Ja neviem, či si toto predseda vlády uvedomuje. Ak si to neuvedomuje, tak ho žiadame nech sa s nami stretne a my mu to vysvetlíme. Za dva mesiace sa firmy budú rozhodovať, či si zoberú úvery, aby udržali zamestnancov, alebo nie a padnú. Napriek tomu, že z Bruselu tu máme 5 miliárd, ktoré sú na naštartovanie ekonomiky.

Bol tu Šefčovič a povedal, že vláda dostala dosť peňazí na naštartovanie ekonomiky. Ja neviem, na čo premiér čaká. Pretože premiér je ten, čo to celé zastavil, hoci ministri návrhy už dvakrát dali. My máme teraz čakať na to, kým sa pánkovia politici vrátia z dovoleniek? Načo sú dovolenky pre ľudí v parlamente? Veď tam aj tak nič nerobia. Keď si odmyslíme tie sprosté, tupé témy ktoré tam nanášajú, okrem pozdravu dobré ráno, ani nemajú o čom rozprávať, lebo majú len podružné témy, ktoré nie sú podstatné.

Na Slovensku sú peniaze, ktoré budeme raz musieť vracať. Kto ich bude vracať, štátni úradníci? Im strata zamestnania nehrozí, lebo mrcha zelina kape posledná. Načo nám je 430 tisíc štátnych úradníkov? Aby sme mali na koho robiť? Prví, ktorí na to doplatia, sú zamestnanci vo firmách.

Mne je úplne jedno, čo si predseda vlády myslí. Som ochotný mu vysvetliť veci, ale nie som ochotný robiť zo seba blbečka, ktorý ho bude poslúchať, lebo na rozdiel od neho ja som starý manažér, ktorý sa cely život vzdeláva a mnohí z politikov, ktorí si mysleli, že môžu so mnou, alebo s členmi Klubu 500 rozprávať inak ako seriózne, tak narazili.

Slovensko bude mať z Bruselu v rokoch 2021 až 2027 tridsať miliárd, ktoré má rozumne využiť. Je Slovensko pripravené postaviť projekt na rozumne využitie týchto peňazí? Aby sme boli konkurencieschopní, aby sme podporili vedu a výskum, inovácie, aby sme udržali zamestnanosť, posilnili poľnohospodárstvo, aby sme potravinovo boli sebestačnejší a aby služby fungovali lepšie.

Prečo nevyužívame rozum, prečo nevyužívame vzdelaných ľudí. A tí, čo nemajú žiadnu zodpovednosť, idú rozhodovať a radiť, čo je treba na Slovensku robiť. No, tí ľudkovia nevedia, čo majú robiť, pred rokom ešte netušili, že budú zastávať vysoké hospodárske funkcie. Obraciam sa aj na parlament, aby neriešil podružné veci. Nech sa začne venovať naštartovaniu ekonomiky. A ak to neurobia, načo sú nám takí poslanci? Nech idú do prdele. Treba nastaviť Slovensko tak, aby sme mali vzdelanú pracovnú silu, kvalitné služby, dostatok domácich potravín, fungujúci priemysel a vládu, ktorá sa venuje vládnutiu a pozerá ďalej dopredu.

O tom, akí neschopní sú politici, ktorí nám vládnu, ukazuje analýza, ktorú za Klubu 500 uviedol Eduard Hric. Týkala sa možností čerpania pomoci z EÚ a porovnania, aká pomoc bola zrealizovaná na Slovensku napriek možnostiam, ktoré nám poskytuje EÚ.

Dánsko pripravilo 17 schém návrhov pomoci, Česi 7 návrhov, Slovensko jeden. V našom návrhu sa predpokladá pomoc vo výške 1,3 miliardy eur z toho 85 % pôjde zo sociálneho fondu EÚ a Slovensko doloží 15%. Za prvé tri mesiace sme boli schopní poslať len 237 miliónov eur, čo je 8% z tých možných 3,1 miliardy eur k dispozícii. Slovenska vláda a všetky ministerstvá dokopy pomohli zo svojich zdrojov, teda z daní podnikateľov, sumou 36 miliónov eur. Pri počte 823 tisíc pracovných miest a SZČO, za tri mesiace je priemerná suma pomoci 48 centov denne na jedného. Prečo je to tak? Lebo bez toho, aby nám to niekto nariaďoval, sme poznižovali hranice tržieb, obmedzili sme  zamestnávateľov, zaviedli sme limity na 80% z možných 1100 eur. Obmedzili sme možnosti iného príjmu. Zakázali sme pomoc pri súbehu iných príjmov.

Teraz jeden príklad. Pri hrubej mzde pracovníka 1000 eur, je cena práce 1351 eur. Podľa EÚ môže byť pomoc až do výšky 1081 eur. Firme by tak štát hradil celú čistú mzdu, odvod daní z príjmu do štátu, zdravotné a sociálne odvody v plnej výške a ešte by ostalo 81 eur na odvody firmy. Firma by doplatila 270eur a zaplatila by tak mesiac práce človeka s 1000 eurovou mzdou. To nám umožňujú pravidlá a forma pomoci, ktoré sú nastavené v EÚ. Štát na to dá priamo len 15%, čo je v tomto prepočte 162 eur a všetko ostatné ide z Únie. Naspäť dostane odvody vo výške 482 eur a daň vo výške 106 eur. Ak ešte zamestnanec minie svoj plat, tak štátu nechá ďalších 127 eur na DPH. Štát teda dá 162 eur a dostane 715 eur. Všetko ostatné ponúkla Únia a my sme to nevyužili.

Železiarne Podbrezová dostali za štyri mesiace štátnu pomoc vo výške 2 milióny eur. Za ten čas železiarne vyplatili osobné náklady na zamestnancov vo výške 29,6 milióna eur. Na daň z príjmov odviedli 2 milióny eur a do zdravotnej a sociálnej poisťovne odviedli 10 miliónov eur. Táto štátna pomoc sa pohybuje od 8 do 15 % osobných nákladov firmy. Za desať rokov odviedli železiarne štátu 250 miliónov eur. Akcionárom za tu dobu vyplatili 71 miliónov eur.“

V druhej časti tlačovej konferencie Soták povedal:

„Teraz vláda zdvihla nájom za 400 tisíc hektárov pôdy. Ja sa čudujem, že poľnohospodári ešte nejdú demonštrovať. Robíme jeden chybný krok za druhým. Vyzývame s plnou vážnosťou premiéra Matoviča, aby sa začal správať ako predseda vlády. V parlamente mu stačilo 12 rokov hrať sa na šaša, ale toto teraz nestačí. Nechodil do školy, zobral titul. Nie je pripravený vládnuť. Nemusí mať titul, ale nech sa poradí s tými, ktorí vedia, ale nie s mimovládkami, či s tretím sektorom. Každý tu chce radiť za peniaze štátu a nebrať zodpovednosť.

Rád by som vedel, čo chce Slovensko vyskúmať za 86 miliónov eur, ktoré boli vyčlenené na výskum Covidu, keď priemysel dostáva takéto smiešne peniaze. My keď budeme chcieť ďalej udržať zamestnanosť, tak budeme musieť platiť ľudí z úveru. Spýtajte sa nejakého ekonóma, či je rozumné, aby si firma brala pôžičky, aby štátu zaplatila poplatky a dala ľuďom výplaty. Kto dovolil tejto vláde, že bankám odpustila 150 miliónov, keď banky zdvihli poplatky celému národu? Poisťovne sa nám smejú, lebo zdvihli zmluvy o 10%.

My už hospodárime so stratou a pokiaľ neprídu zákazky, tak bude narastať. Tu sú peniaze na vagóne, ktoré prišli z Bruselu a niekto má o tom rozhodnúť a ten niekto povie „tá nevím“. Takto to fungovať nemôže.“

Klub 500 pripomenul aktuálne čísla podpory. Ak má firma 60% výpadok tržieb, dostane príspevok od štátu 300 eur na jedného zamestnanca, čo je len 19% z osobných nákladov. Tých 300 eur ale nejde zo štátneho rozpočtu, odtiaľ ide len 15% z toho. Čiže štát prispeje na každé pracovné miesto len 45 eurami, zvyšok ide z eurofondov a štát zinkasuje za jedného zamestnanca viac ako 500 eur na daniach a odvodoch. Z 1,4 miliardy na to vyčlenenej, štát použil len 400 miliónov.

Na záver Soták povedal: „Štát sa správa ako hnusný výpalník a ako špatný gazda, pretože sa nestará o tých, ktorí mu nosia zlate tehly. Päť a pol miliónová krajina sa dá ovládať férovo, spravodlivo a transparentne ľavou zadnou. Len sa to musí vedieť.“

Ivan Blaho