Bratislava 11. októbra 2019 (SITA/HSP/Foto:Pixabay)
Vyrovnaný rozpočet sa pre Slovensko opäť odsúva. Ako vyplýva zo stanoviska Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) k návrhu rozpočtu na budúci rok, v roku 2020 rezort financií navrhuje rozpočet s deficitom verejných financií na úrovni 0,49 % hrubého domáceho produktu (HDP). Tento rok by mal pritom rozpočet verejnej správy skončiť v schodku 0,68 % HDP. Pôvodné vládne plány pritom hovorili na tento aj budúci rok o vyrovnanom rozpočte. Samotný návrh rozpočtu ministerstvo financií zatiaľ nezverejnilo. Tripartita, ako aj vládny kabinet, majú návrh rozpočtu prerokovať v pondelok
Ako ďalej uvádza v stanovisku AZZZ, predpokladaná výška hrubého dlhu na rok 2019 sa na základe aktuálnych predpokladov nachádza na úrovni 47,9 % HDP. Hrubý dlh sa tak podľa návrhu rozpočtu má v roku 2019 dostať pod dolné sankčné pásmo dlhovej brzdy, pričom predpokladá ďalší pokles dlhu v nasledujúcich rokoch až k 44,8 % HDP na konci rozpočtovaného obdobia v roku 2022.
Rozpočet je pritom postavený na septembrovej makroekonomickej prognóze Ministerstva financií SR, ktorá predpokladá, že rast slovenskej ekonomiky v roku 2019 sa spomalí na 2,4 % a to najmä z dôvodu nižšieho výkonu eurozóny. Vlažnejší výkon ekonomiky má pokračovať aj v roku 2020, pričom rast HDP dosiahne 2,3 %. Zamestnanosť sa v roku 2020 udrží na rovnakej úrovni. Miera nezamestnanosti zopakuje tohtoročné historické minimum na úrovni 5,8 % a vo zvyšku prognózovaného obdobia bude stabilná. Priemerná nominálna mzda v roku 2020 stúpne o 4,7 % a dosiahne hodnotu 1 139 eur.
V predloženom návrhu rozpočtu sú pritom podľa AZZZ na príjmovej ako aj výdavkovej strane zapracované zámery vlády SR realizované prostredníctvom viacerých opatrení a ďalšie tituly vyplývajúce zo schválených, či pripravovaných legislatívnych zmien. Na dosiahnutie stanoveného cieľa schodku 0,49 % HDP pritom bolo potrebné prijať opatrenia v objeme 475,6 mil. eur. “V rámci osobných výdavkov kapitol štátneho rozpočtu došlo k zníženiu o 29,2 mil. eur, v oblasti prevádzky došlo k zníženiu výdavkov kapitol štátneho rozpočtu o 238,3 mil. eur a v projektoch financovaných zo štátneho rozpočtu sa znížil objem výdavkov o 208,1 mil. eur,” uvádza vo svojom stanovisku AZZZ.
Návrh rozpočtu podľa asociácie vychádza na príjmovej strane zo septembrovej daňovej prognózy, ktorá uvažuje s niekoľkými legislatívnymi zmenami. V prípade dane z príjmov sa napríklad zvyšuje možnosť odpočtu výdavkov na vedu a výskum, zvyšuje sa výška nezdaniteľnej časti základu dane pre daňovníka, znižuje sa sadzba dane z príjmov na 15 % pre právnické osoby a živnostníkov, ktorých výnosy alebo príjmy sú nižšie ako 100 tisíc eur ročne. V dani z pridanej hodnoty sa zavádza znížená sadzba na vybrané potraviny a printové médiá.
Výdavková strana rozpočtu verejnej správy je podľa AZZZ významne ovplyvnená opatreniami v oblasti odmeňovania vo verejnej správe. V súlade s uzatvorenými kolektívnymi zmluvami vyššieho stupňa a nadväzujúcu legislatívu je na rok 2020 do rozpočtu príslušných kapitol štátneho rozpočtu rozpočtovaná valorizácia na úrovni 10 % s účinnosťou od 1. januára 2020 pre štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v sume 488,6 mil. eur. Súčasne je zabezpečený vplyv nového zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch v sume 6,8 mil. eur a finančné prostriedky na zlepšenie odmeňovania učiteľov na začiatku kariéry v sume 33,1 mil. eur, ktoré nadobudli účinnosť od 1. septembra 2019.
V rámci sociálnej oblasti sú v rozpočte premietnuté legislatívne zmeny súvisiace najmä so zavedením jednorazového príspevku na školské potreby pre deti nastupujúce do školy, so zvýšením rodičovského príspevku a so zdvojnásobením výšky vianočného príspevku. Zvyšuje sa aj peňažný príspevok na opatrovanie a finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou.
Rovnako ako v minulom roku sa v roku 2020 rozpočtuje v kapitole Všeobecná pokladničná správa rezerva na riešenie vplyvov nových zákonných úprav a iných vplyvov v objeme 250 mil. eur. “Účelom tejto rezervy je kryť najmä výdavky na podporu výchovy k stravovacím návykom detí, na zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole, na príspevky za zásluhy v športovej oblasti a na zriadenie Fondu na podporu športu. Ďalšími titulmi sú výdavky týkajúce sa pozemkových úprav a dotačných nástrojov na podporu v poľnohospodárstve a výdavky súvisiace s novelou zákona o e-Governmente,” píše sa v stanovisku AZZZ.
Samotní zamestnávatelia pritom takýto návrh rozpočtu podľa svojho stanoviska odmietajú. “Z dôvodu nedodržania paktu stability a dlhodobých rozpočtových cieľov zásadne nesúhlasíme s predloženým návrhom zákona a žiadame ho prepracovať,” uvádza AZZZ. Zároveň uviedla aj čiastkové pripomienky k rozpočtu od niektorých svojich členov. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora napríklad vyjadrila zásadný nesúhlas s výškou navrhovanej štátnej pomoci na roky 2020 až 2022, Asociácia nemocníc Slovenska zase kritizovala návrh v oblasti zdravotníctva a nedofinancovania zvýšených mzdových nárokov.