Môj profil 
Predplatné
Syntetická biológia je jednou z vedných oblastí, ktorá zažíva v poslednom období prudký rozvoj. A práve ona umožňuje vedcom vytvárať nové formy živých organizmov. Okrem toho, že v budúcnosti dokáže vyriešiť niekoľko závažných problémov, ktoré ľudstvo momentálne trápia, prináša so sebou aj určité riziká.
Niektorí odborníci ju vnímajú ako vedu, ktorá dokáže spojiť minulé a budúce práve kvôli samotnej skutočnosti, že dokáže nadviazať na projekty a objavy v minulosti, ale aj na vedné odbory, akým je napríklad génové inžinierstvo a zároveň otvára nové cesty ďalšiemu výskumu. Zdá sa, že práve vďaka syntetickej biológii nie sme ďaleko od vytvorenia umelého človeka.
Medzinárodný tím pod vedením Jefa Boeka a Srinivasana Chandrasegarana v odbornom vedeckom časopise Science zverejnili krátku správu o svojom výtvore, ktorým je syntetická kvasinka. Rozhodli sa použiť ju vo svojej práci práve preto, že má približne tretinu génov zhodnú s ľudskými. Kvasinka je vlastne huba, ktorá sa využíva pri výrobe piva, alkoholických nápojov a pečení. Množí sa nepohlavne iba delením.
Obaja uvažovali nad tým, akým spôsobom by mohli upraviť jej génovú štruktúru. Pričom by jej mohli niektoré vlastnosti ľubovoľne odobrať a iné zase pridať. V jednom z chromozómov jej DNA urobili približne 50 tisíc zmien. A takáto upravená kvasinka nielen že prežila, ale dokonca sa správala presne tak ako obyčajná kvasinka, iba mala vylepšené vlastnosti.
Zmena však bola vykonaná iba na jednom chromozóme DNA, na niekoľkých ďalších sa už pracuje, no na posledný si zatiaľ nik netrúfol. Keďže ide o medzinárodný tím, každý si vzal pod svoj výskumný patronát jeden chromozóm. Otázkou tak zostáva, kto sa ujme zmeny posledného. Zároveň sa snažia zistiť, aké minimálne množstvo génov kvasinka potrebuje, aby prežila a dokázala normálne fungovať.
Ak bude ich výskum úspešný môže vytvoriť nové organizmy odolné nie len voči nepriaznivým životným podmienkam, ako je sucho, ale aj voči rôznym chorobám. Dokonca by sa mohli stať dobre zarábajúcim artiklom, ktorý by dokázal nasýtiť množstvo ľudí, ktorí trpia nedostatkom. Zároveň by sa mohli stať súčasťou biopalív, no mohli by poslúžiť aj na výrobu liekov.
Genóm kvasinky nie je jediný, s ktorým sa vedci pohrávali a skúšali ho syntetizovať. V roku 2005 totiž syntetizovali genóm Španielskej chrípky. Tá sa prehnala svetom v rokoch 1918 až 1919 a zabila najmenej štyridsať miliónov ľudí. Momentálne sa nachádza v laboratóriu s najvyšším zabezpečením. V roku 2008 sa podarilo syntetizovať dedičnú informáciu baktérie pod názvom Mycloplasma genitalium, pričom v jej genetickom kóde sa nachádza až pol milióna písmen. O dva roky tomuto procesu podrobili jej príbuznú baktériu Mycoplasma mycoides, pričom tá má vo svojom genetickom kóde až jeden milión písmen. Do jej syntetickej štruktúry DNA vložili dedičnú informáciu inej baktérie. Pri tomto pokuse vedci zistili, že bunka umelo vytvorenú informáciu veľmi rýchlo prijala a adaptovala. A zároveň sa zbavila svojej vlastnej genetickej informácie. Umelo vytvorená dedičná genetická informácia tak vôbec po prvý raz dostala možnosť aktívneho života.
Zdá sa, že je iba otázkou času, kedy prídu na rad aj iné organizmy. Je veľmi pravdepodobné, vzhľadom na veľký rozvoj a progres syntetickej biológie, že vedci začnú skúmať, či je možné takémuto procesu podrobiť aj ľudskú DNA. Zdá sa, že to, čo bolo doteraz iba v sci-fi seriáloch a filmoch sa pravdepodobne čoskoro stane skutočnosťou a spolu s vedcami dúfame, že sa nenaplnia tragické konce týchto filmov, keď zmutované organizmy napadnú pôvodné alebo spôsobia iné škody, pretože geneticky modifikované organizmy majú aj takýto potenciál.
mž
.jpg)
.jpg)
.JPG)
