Ako Rajčániová uvádza, v EÚ je momentálne 6 krajín, kde je umožnené zúčastniť sa volieb do europarlamentu, ako aj komunálnych volieb, mladým vo veku od šestnásť rokov. Výsledky prieskumu hovoria, že na Slovensku by dostalo najviac hlasov PS a do Bruselu by sa dostali poslanci Ostrihoňová, Ódor, Hojsík, Wiezyk a spol.

Tento stav prirodzene odráža myslenie našej mládeže. Otázka znie, ako je to možné? Prečo si mladí Slováci a Slovenky želajú, aby sme mali v Európe také radikálne, progresivisticky ladené zastúpenie?

Je nezvratný fakt vývinovej psychológie, že najviac ovplyvniteľné spoločenské vrstvy z hľadiska veku sú práve deti a mládež. Keď im budete pravidelne prinášať „cool content“ (parádne obsahy), budú vás nasledovať. Nie je náhodné, že práve mládež je hlavnou cieľovou skupinou väčšiny amerických filmových trhákov…

Takisto nie je náhodné, že násťroční a prvovoliči majú svoje miesto v známom návode na farebné revolúcie z pera Michala Šimečku (Ktorý je, náhodou, tiež progresívec…). Šimečka uvádza, že synergický efekt pre maximalizáciu tlaku na vlády, ktoré sú pre liberálov nepohodlné, je úplný vtedy, keď zapojíte do kampane práve mládež. Išiel vo svojich radách tak ďaleko, že špecifikuje, že má ísť o ľudí zo stredných a vyšších vrstiev, obývajúcich väčšie mestá.

Nuž, vymývanie mozgov by na pragmatickom vidieku, kde stále funguje zdravý sedliacky rozum, asi veľmi nepochodilo – a „filozof štátnych prevratov“ je si toho navidomoči vedomý.

Pozrime sa však na to, kto vyvíja vplyv na žiakov priamo na školách. To je totiž jedna z hlavných živných pôd pre myslenie mladého človeka (ak nerátame sociálne médiá a populárnu kultúru).

Neušlo mojej pozornosti, že mimovládka Mladí proti fašizmu organizuje bezplatné prednášky na stredných školách. Vieme, kto za tým stojí – istý mladík menom Mach, ktorý niekedy organizuje napríklad „volebné vlaky“ z ČR a inokedy sa fotí s von der Leyenovou…

O čom sú prednášky s názvom „Kampaň pre demokraciu“? O čom rozprávajú študentom aktivisti s vyhraneným svetonázorom, opakujúci prázdne frázy o „slobode a demokracii“? Navádzajú azda študentov, ako sa „správne rozhodnúť“ vo voľbách?

Oficiálnym cieľom jednej z prednášok bola vraj „podpora účasti prodemokraticky zmýšľajúcich mladých voličov v predčasných voľbách 30. septembra 2023.“ Čo to znamená, „prodemokraticky zmýšľajúcich“? Rozdeľuje azda mimovládka mladých na dva tábory? Jeden je „prodemokratický“ a druhý je – aký?

Navráva nám pán Mach (a jeho tím) nepriamo, že medzi našimi deťmi sú „totalitári“? Alebo ako tomu rozumieť…?

Ale konalo sa aj iné fascinujúce podujatie zamerané (aj) na mladých; tentoraz mimo školských stien. Malo názov Od protestu k akcii a organizovali ho – v Banskej Bystrici – ľudia spojení pod značkou Nie v našom meste.

Ešte raz: Od protestu k akcii.

Podujatie sa odohralo pár dní po atentáte na premiéra Roberta Fica. Nie je to trochu nevkusné?

Pozrime sa na rečníkov: Dvojica ekológov z akejsi „Ursie“, spoluautor knihy Zločiny komunizmu na Slovensku, no a hviezda večera, najznámejší slovenský študent práva – Marek Janiga.

Žiada sa zvolať: WÁU!

Išlo pritom už o tretie stretnutie pod rovnakým názvom. Aký bol jeho ústredný cieľ? Oficiálne sa píše toto: „Slovensko stojí za to, aby sa aktívni ľudia spájali a pracovali na lepšej spoločnosti. Aktívne občianstvo nie je len prázdny termín ale je základom našej demokracie a zdravého štátu.“

Odkiaľ títo ľudia zobrali, že základom demokracie je aktivizmus?

Základom parlamentnej demokracie sú predsa slobodné voľby! Alebo sa píše v Ústave Slovenskej republiky niečo iné? Možno som niečo prehliadol, zrejme mám medzery a potrebujem si veci doštudovať – nie som ústavný právnik, rád sa nechám opraviť hoci aj v komentároch pod článkom. Ďalej sa vo facebookovej pozvánke píše: „Najlepším liekom na frustráciu je akcia, preto sme sa rozhodli pre túto formu zhromaždenia, na ktorom budú aj rečníci s príhovormi, ale aj možnosť spoločne sa porozprávať. Ponúkame miesto pre rovnako zmýšľajúcich ľudí na stretávanie, spájanie, aktivizmus a informovanie o akciách na obranu demokracie a právneho štátu.“

Opäť sa pýtam: Kto sú títo ľudia, že majú patent ako „brániť“ demokraciu a právny štát?

A pozorne si prečítajme aj pasáž „miesto pre rovnako zmýšľajúcich ľudí na spájanie a aktivizmus“. Nestalo sa niečo podobné (alebo presne toto…) aj v príbehu atentátnika Juraja C.? Nebolo to náhodou tak – vyplývajúc zo zverejnených materiálov – že sa zúčastňoval protivládnych protestov so skupinou „rovnako zmýšľajúcich ľudí“?

Nuž, môžeme len konštatovať, že Juraj C. skutočne posunul svoju osobnú agendu „od protestu k akcii“…

Ten dlho spomínaný, „kontroverzný“ zákon o financovaní mimovládok mal byť prijatý dávno – včera bolo neskoro.

Ale pozrime sa, tak trochu cez „kľúčovú dierku“, aj na univerzitnú pôdu.

Keďže som tam istú dobu pôsobil a mám dodnes blízke kontakty na akademikov, môžem vám z prvej ruky sprostredkovať dominantné nálady na niektorých katedrách filozofických fakúlt (prírodovedecké fakulty z hľadiska ideologického podhubia nie sú až také zaujímavé, „tvrdé vedy“ totiž prioritne neformujú svetonázor).

Môj dávny priateľ, toho času už profesor na katedre žurnalistiky (nebudem z úcty k našim vzťahom špecifikovať jeho meno ani názov pracoviska), otvorene zdieľa na svojom Facebooku memečká, ktoré urážajú politické sily, s ktorými nesúhlasí. Takto vyložil (dokonca verejne!) napríklad karikatúry zobrazujúce Trumpa či Putina navlečených v obrovských prezervatívoch. To by mohlo byť vtipné, politická satira je v poriadku – avšak nie ako verejne propagovaný príspevok profesora žurnalistiky!

Veď to je vedecká disciplína, ktorá má pripravovať absolventov na profesionálny výkon povolania s tým, že budú neutrálni a objektívni; že sa dokážu na veci pozrieť z nadhľadu!

Takže sa pýtam, že ak profesor – garant magisterského štúdia! – takýmto prízemným spôsobom prezentuje svoje názory na svet, čo asi tak naučí nastupujúcu generáciu novinárov?!

Ale zdieľa aj iné veci. Za tú najnevkusnejšiu považujem dogmatické, účelovo spravené video dvoch bijúcich sa mačiek. Jedna, ktorá má navrch, má na sebe ikonku palestínskej zástavy. Druhá, ktorá dostáva riadnu bitku, má na sebe ikonku izraelskej zástavy.

Toto zdieľala spomínaná osoba len nedávno – keď už bolo celému svetu jasné, v akom rozsahu sú obyvatelia Gazy vyvražďovaní…

Kam sme sa to dostali? Kto má v rukách budúcnosť Slovenska, keď na výkon intelektuálneho povolania pripravujú takíto ľudia?

To všetko sú veľmi vážne otázky. Chlebom sme živí, no budúcnosť tvoria veľké idey. A vidíme, že liberalizmus a mentálny kolonializmus západu metastázoval do inštitúcií, ktoré nielen vzdelávajú, ale aj vychovávajú naše deti.

Keď často píšem o tom, že Slovensko potrebuje „veľký kultúrny reset“, mám na mysli reset naprieč všetkými inštitúciami, ktoré tvoria hodnoty. Týka sa to aj tých vzdelávacích.

Vidíme, že ministerka kultúry robí svoju prácu rázne a bez ústupkov. Samo o sebe to však pre zachovanie a zveľaďovanie našej kultúrnej identity nestačí – potrebujeme podobné prenastavenie hodnôt aj v školstve. Snáď aj minister Drucker postupne identifikuje, ktoré podujatia mimovládok nemajú na školách miesto, a vykoná preventívne opatrenia potrebné k tomu, aby našim deťom neboli naďalej gumované mozgy.

Mimochodom…

Keď je dovolené šoférovať, kupovať alkohol a uzatvárať manželstvá od osemnásteho roku života, prečo by malo byť umožnené volebné právo o X rokov skôr? Nie je to tak trochu účelový krok?

Prečítajte si tiež:

• Za koľko miliárd by Ódor predal Slovensko?