Systém ETS funguje od roku 2005 a jeho cieľom je obmedzovať emisie skleníkových plynov v energetike a energeticky náročných odvetviach, ako sú oceliarstvo, cementárstvo či chemický priemysel. Firmy musia nakupovať emisné povolenky na každú tonu vypusteného oxidu uhličitého. Ich počet sa postupne znižuje, aby podniky motivoval k znižovaniu emisií. Aktuálna cena jednej tony CO₂ sa pohybuje okolo 75 eur.
Reforma sa stala politicky citlivou témou. Časť európskeho priemyslu, najmä nemecký chemický sektor, tvrdí, že systém zvyšuje ceny elektriny a predstavuje nadmernú administratívnu záťaž. Talianska premiérka Giorgia Meloniová patrí medzi najhlasnejších kritikov a vyzvala na pozastavenie systému až do prijatia rozsiahlych zmien.
Kritické postoje zastávajú aj viaceré krajiny strednej Európy vrátane Poľska a Česka. Naopak, štáty zo severu Európy či Španielsko systém silno podporujú. Francúzsko a Nemecko podľa analytikov čoraz viac presadzujú kompromisné riešenia v podobe cielene upravených pravidiel.
Jednou z hlavných tém je osud bezplatných emisných povoleniek pre priemysel. Pôvodne mali úplne zaniknúť do roku 2034, no Komisia zvažuje ich pomalšie obmedzovanie a možné predĺženie za podmienky, že firmy sa zaviažu k dlhodobej dekarbonizácii. Zároveň sa diskutuje o rozšírení systému na odpadové hospodárstvo a medzinárodné lety odlietajúce z EÚ, proti čomu ostro vystupujú letecké spoločnosti.
Brusel chce tiež zabezpečiť, aby príjmy z emisného systému smerovali viac do modernizácie a ekologickej transformácie priemyslu. Súčasťou pripravovanej reformy má byť aj investičný program v hodnote 30 miliárd eur určený na urýchlenie dekarbonizácie európskeho hospodárstva. Komisia zároveň zvažuje opatrenia na zmiernenie cenových výkyvov na trhu a dodatočné bezplatné povolenky v rokoch 2026 až 2030.
Environmentálne organizácie však varujú pred oslabovaním systému. Obávajú sa, že reforma by mohla zasiahnuť aj pripravované rozšírenie uhlíkového oceňovania na cestnú dopravu a vykurovanie budov, známe ako ETS 2. Jeho spustenie už bolo na žiadosť viacerých krajín vrátane Poľska a Maďarska odložené z roku 2027 na rok 2028.
Maďarsko pripravuje nové investície do sietí, úložísk a obnoviteľných zdrojov
Maďarsko chce urýchliť investície do energetickej infraštruktúry po problémoch, ktoré v uplynulých dňoch spôsobila nízka hladina Dunaja a výrazné obmedzenie…
Prokuratúra obžalovala troch pracovníkov Colného úradu Michalovce pre úplatky
Prokurátor Krajskej prokuratúry v Košiciach podal vo štvrtok obžalobu Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku na troch pracovníkov Colného úradu Michalovce.…
Zelenskyj prvýkrát od začiatku vojny na Ukrajine navštívi Srbsko, Kyjev ho chce odpútať od Moskvy
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu prvýkrát od začiatku vojny na Ukrajine navštívi Srbsko, oznámil vo štvrtok agentúre AFP vysokopostavený…
Lacová: VšZP finančne znevýhodnila krajské nemocnice v porovnaní so súkromnými
Nemocnice v správe ŽSK si v roku 2025 plnili pridelený programový profil a povinné výkony na porovnateľnej úrovni ako ostatné…
Útvar hodnoty za peniaze: O vyťaženosti ciest nerozhoduje iba počet áut, dôležité je aj ich zloženie
Samotný počet vozidiel na ceste nevypovedá dostatočne o jej vyťaženosti. O tom, či je premávka plynulá alebo sa tvoria kolóny,…



















