Systém ETS funguje od roku 2005 a jeho cieľom je obmedzovať emisie skleníkových plynov v energetike a energeticky náročných odvetviach, ako sú oceliarstvo, cementárstvo či chemický priemysel. Firmy musia nakupovať emisné povolenky na každú tonu vypusteného oxidu uhličitého. Ich počet sa postupne znižuje, aby podniky motivoval k znižovaniu emisií. Aktuálna cena jednej tony CO₂ sa pohybuje okolo 75 eur.
Reforma sa stala politicky citlivou témou. Časť európskeho priemyslu, najmä nemecký chemický sektor, tvrdí, že systém zvyšuje ceny elektriny a predstavuje nadmernú administratívnu záťaž. Talianska premiérka Giorgia Meloniová patrí medzi najhlasnejších kritikov a vyzvala na pozastavenie systému až do prijatia rozsiahlych zmien.
Kritické postoje zastávajú aj viaceré krajiny strednej Európy vrátane Poľska a Česka. Naopak, štáty zo severu Európy či Španielsko systém silno podporujú. Francúzsko a Nemecko podľa analytikov čoraz viac presadzujú kompromisné riešenia v podobe cielene upravených pravidiel.
Jednou z hlavných tém je osud bezplatných emisných povoleniek pre priemysel. Pôvodne mali úplne zaniknúť do roku 2034, no Komisia zvažuje ich pomalšie obmedzovanie a možné predĺženie za podmienky, že firmy sa zaviažu k dlhodobej dekarbonizácii. Zároveň sa diskutuje o rozšírení systému na odpadové hospodárstvo a medzinárodné lety odlietajúce z EÚ, proti čomu ostro vystupujú letecké spoločnosti.
Brusel chce tiež zabezpečiť, aby príjmy z emisného systému smerovali viac do modernizácie a ekologickej transformácie priemyslu. Súčasťou pripravovanej reformy má byť aj investičný program v hodnote 30 miliárd eur určený na urýchlenie dekarbonizácie európskeho hospodárstva. Komisia zároveň zvažuje opatrenia na zmiernenie cenových výkyvov na trhu a dodatočné bezplatné povolenky v rokoch 2026 až 2030.
Environmentálne organizácie však varujú pred oslabovaním systému. Obávajú sa, že reforma by mohla zasiahnuť aj pripravované rozšírenie uhlíkového oceňovania na cestnú dopravu a vykurovanie budov, známe ako ETS 2. Jeho spustenie už bolo na žiadosť viacerých krajín vrátane Poľska a Maďarska odložené z roku 2027 na rok 2028.
Polícia preverovala v Nitre vynášanie krokodíla z bytu, objavila marihuanu
Policajti obmedzili na osobnej slobode 24-ročného muža, u ktorého v jednom z bytov na nitrianskom sídlisku našli marihuanu. Pôvodne išli…
Odsúdenie bývalej krajskej prokurátorky je podľa Žilinku významným signálom o napĺňaní spravodlivosti
Právoplatné odsúdenie bývalej krajskej prokurátorky v Bratislave Ivety Kopčovej za spôsobenie extrémnych prieťahov v trestných veciach považuje generálny prokurátor Maroš…
Takmer 5 000 vojakov z 12 krajín bude v Poľsku nacvičovať nasadenie síl po skončení vojny
Približne 5 000 vojakov z 12 krajín sa od 9. do 22. novembra zapojí do rozsiahleho vojenského cvičenia KOALICJA 26.2,…
Môže Čína ťažiť z Trumpovej porážky?
Oslabená politická pozícia Donalda Trumpa po porážke Republikánskej strany v doplňujúcich voľbách by mohla Číne poskytnúť väčšiu vyjednávaciu silu v…
Irán zaradil Kyjev, Ľvov a Odesu na zoznam cieľov raketových útokov
Iránska štátna televízia dnes, 5. novembra, odvysielala mapu cieľov raketových útokov pre prípad ďalšej vojenskej agresie USA proti jej spojencom.…






















