Za koľko miliárd by Ódor predal Slovensko?

Za celé roky nášho členstva sme od štátov EÚ dostali dokopy 24 miliárd eur. V tom má pán Ódor, zjavne, prehľad. Napokon, odborník na ekonómiu je tu on, nie ja. Zabúda síce dodať, že Slovensko tiež odvádza do spoločnej kasičky nejaké tie sumičky, ale o tom potom – je všeobecne známe, že príjmy z EÚ sú pre nás ťažiskové. (Robert Fico tuším hovoril o 80% z celkovej sumy verejných financií)

„A teraz, keď od nás niečo chcú, my hovoríme, že ani diskutovať o tom nechceme,“ hovorí Ódor, narážajúc ešte raz na 24 miliárd eur z európskych zdrojov.

Veď Únia je s nami tak „extrémne solidárna“! A my takí nevďační!

Žiaľ, celú debatu som nemal možnosť si vypočuť, tak neviem, či naráža expremiér na diskusiu o možnosti zrieknutia sa práva veta, alebo nejaký iný bruselský nápad. Tak či onak to znie, že vzhľadom na podporu z EÚ by sme mali nielen dostáť naše záväzky, ale urobiť aj niečo navyše, napríklad hodiť sa pred modrou vlajkou so žltými hviezdami na kolená a tvárou až na zem.

Som dieťa osemdesiatych rokov, takže už len matne, ale spomínam si, že tu niečo podobné už bolo – akurát v červenom. Ale hviezdy boli tuším tiež žlté…

Pán Ódor si azda myslí, že cena Slovenska (a Slovákov) sa dá vyčísliť v miliardách eur?

Máme sa vzdať práva veta, zahodiť posledné zvyšky autonómie a stať sa nesvojprávnou kolóniou v rámci superštátu EÚ?

Je Slovensko na predaj, pán Ódor?

Kam sa to vlastne Únia vyvinula? Pôvodne dobre vymyslený obchodný kartel, ktorý mal regulovať toky vybraných  tovarov a hladinu cien sa zmenil na akéhosi ideologického molocha, ktorý sa vezie na populárnych, avšak za vlasy pritiahnutých trendoch ako sú „green deal“ či „lgbti agenda“. Dokonca posiela zbrane jednej preferovanej strane vojnového konfliktu! Pritom Ukrajina nie je členom EÚ ani NATO…

A všetci máme spievať rovnakú pesničku – kam sa podela idea „rozmanitosti v jednote“?

Individuálna národná osobitosť sa v európskej jednote hodnôt a trendov zlieva do akého modrého, progresivisticko-liberálneho jazera…

V ďalšom predvolebnom videu, ktorým by Ódor rád vyburcoval k účasti vo voľbách, preberá zábery z debaty, v ktorej vystupuje Rudolf Huliak. Ten veľmi správne upozorňuje, že náš obdiv voči západu by nemal byť nekritický, až fanatický – veď je historická pravda, že krajiny ako Francúzsko, Portugalsko, či Belgicko a spol. nahonobili svoje bohatstvo len vďaka dobyvateľskej povahe a pušnému prachu.

Môžeme s Huliakom len súhlasiť: Keby nekolonizovali, dodnes „visia na stromoch“.

Môžeme však tiež uznať, že západné krajiny majú vyspelú ekonomiku, o tom sa niet čo sporiť. Aké sú však dôvody tejto „pokrokovosti“? Len si spomeňte, alebo googlite, ako usilovne páchali Belgičania holokaust v Kongu. A zahraničné firmy dodnes ťažia z lacnej pracovnej sily. Áno, aj kobalt v batériách našich mobilov pochádza možno z rúk neplnoletého chlapca alebo tehotnej ženy – naozaj stačí trochu toho googlenia a budete v obraze.

To je cena za náš blahobyt. A 24 miliárd na škôlky, cesty a nemocnice má pozorovateľovi zavrieť oči a zalepiť ústa.

A spievame spoločne Ódu na radosť, refrén: Všetci ľudia budú šťastní!

Huliak, „obyčajný človek z Očovej“, ako sa starosta sám označuje, tiež pomenúva príčiny revolúcie v roku 1989. Herci a mladí ľudia, nastavení médiami a opozičnými politikmi, to dokázali vtedy, a o podobnú vec by sa radi pokúsili aj teraz. Veď o čom inom bola posledná séria protestov pod taktovkou PS? Znovu prišli herci plus nejakí tí aktivisti, dokonca starého pána emeritného biskupa Bezáka si získali na svoju stranu…

To všetko preto, že koalícia „Nemôže mať všetko“.

Títo ľudia by najradšej videli vládu ako nejakú kolekciu úradníkov, ktorí len riešia „papierovačky“. Skutočný politický výtlak by potom mala toľko artikulovaná „občianska spoločnosť“. Alebo rovno „otvorená spoločnosť.“

Mimochodom, naozaj si novinári hlavného prúdu stále nespravili domáce úlohy, keď tvrdia, že meno Soros vôbec nemá svoj podiel na tieňohre za farebnými revolúciami?

Vygooglite si v rámci domácich úloh aj to, kto je zakladateľom slávnej „Nadácie otvorenej spoločnosti.“ Mladý Soros študoval u filozofa K. R. Poppera, od ktorého ten koncept pochádza. Jednoduchá myšlienka: v liberálnej demokracii má mať veľký podiel riadení štátu každý, kto sa „aktivizuje“.

Teoreticky nás takto môžu riadiť, čo ja viem, iba strelím ako príklad – pán Rizman a jeho priatelia z Globsecu.

Žiadne konšpirácie – všetko o Sorosovi, otvorenej spoločnosti, a fenoméne politických mimovládok je verejne prístupné na overených weboch. To nie sú „sprisahania“, to sú súvislosti. Sám Rizman v istom rozhovore potvrdil, že zasahovanie mimovládok do štátnych vecí je priam žiadané…

Takže týmito propagačnými videami dosiahol pán Ódor len toľko, že potvrdil svoju nevoliteľnosť. Je zjavné, že preferuje európsky superštát pred slovenským národným záujmom. Je zjavné, že sa nazdáva, že európske peniaze z nás robia vazalov – a tak mu to vyhovuje. Je zjavné, že okrem fráz ako „slušnosť a odbornosť“ nemá v ponuke nič konkrétne.

Určite nie pre občana slovenskej republiky, ktorý by v nej chcel ostať žiť aj naďalej – hrdo, pod slovenskou vlajkou.

Prečítajte si tiež:

• Ódor zakončil svoju podľa všetkého poslednú tlačovku výzvou
• Ódor: Chceme spolutvoriť politiku EÚ, nielen robiť v EP youtuberov