Agentúra Focus priniesla výsledky januárového prieskumu volebných preferencií (píšeme o tom tu). Výsledky prieskumu nie sú nijako prekvapujúce, jednotlivé subjekty si dlhodobo držia svoje percentá, hoci nejaké posuny samozrejme sú.

Do parlamentu by sa dostal blok terajších koaličných strán obohatený o Progresívne Slovensko a KDH, čo predstavuje spolu okolo 40 percent hlasov, Hlas-SD by mal okolo 18, Smer-SD okolo 16, Republika necelých 8 percent. Takáto konštelácia nie je pre vlastencov nijako potešiteľná, pretože pri danom rozvrhnutí politických síl to nevyzerá na vznik národne orientovanej vlády.

Po voľbách niekedy príliš nezáleží na tom, kto dostane najviac hlasov, ale na tom, kto dokáže poskladať väčšinu – to vtedy, keď je u všetkých parlamentných strán jednoznačne jasné, do ktorého košiara ktorý politický subjekt patrí. Ak sa však po voľbách dostanú do Národnej rady „promiskuitné“ subjekty ochotné ísť do vlády s jednými aj druhými, vtedy môže byť kľúčové to, kto bude vládu skladať. A to zrejme bude prípad volieb, ktoré by sa mali konať o dva roky: črtá sa totiž, že v týchto voľbách bude takýchto „univerzálnych koaličných partnerov“ hneď niekoľko.

V prvom rade je to Hlas-SD. A to aj napriek tomu, že ak by voľby vyhral, dnes už je jasné, že by dal prednosť globalistickej strane barikády. V takom prípade by celkom pohodlne mohol zložiť koalíciu možno aj s ústavnou väčšinou spolu s Progresívnym Slovenskom, Sme rodina a možno SaS či KDH. A tiež aj s OĽaNO, ak by táto prapodivná partička medzitým poslala svojho pacienta do príslušnej zdravotníckej inštitúcie a moc by celkom prevzali plnokrvní oportunisti ako Heger či Naď.

V súčasnej konštelácii síl jediná šanca odvrátiť ďalšie štyri roky plne v réžii proamerických globalistov a mať ako-tak prijateľnú vládu bude spočívať v možnosti (momentálne vyslovene teoretickej, ktorá je nateraz skôr len zbožným želaním), že by Smer-SD jasne vyhral voľby a dobrý výsledok by urobila aj Republika a Sme rodina. Vtedy by Hlasu hrozilo, že ostane v opozícii a bol by nútený ísť so Smerom do vlády národného kompromisu: mohla by to byť tak trochu podobná koalícia ako tá z rokov 2016 – 2020.

Ak nevyhrá voľby Smer-SD, tak by situáciu pre vlastencov príliš nezachránilo, ani keby sa podarilo zrealizovať dávny sen národne cítiaceho voliča: že by sa lídri národných strán dokázali zjednotiť v nejakom národnom bloku, ktorý by bol skonštruovaný tak, aby každému z egovládcov na čele jednotlivých strán ponechal korunu na hlave a spravodlivý priestor určený volebným výsledkom, a súčasne by dokázal presvedčiť voličov, aby sa nenechali znechutiť starými animozitami, rôznymi nálepkami a prešľapmi z minulosti.

Áno, popri Republike tu asi je priestor ešte pre jeden národný subjekt, ktorý by mohol preliezť cez päťpercentnú hranicu. Ten priestor tu zrejme je, ale len pre jednu stranu či hnutie – nie dve, ani tri, ani dvadsaťtri, či koľko presne tých národných strán a straničiek na Slovensku vlastne máme. Tento sen sa však s najväčšou pravdepodobnosťou podarí splniť až v nasledujúcom storočí.

Podobne smutne vyzerá pohľad na prieskum volebných preferencií aj z hľadiska konzervatívnej a kresťanskej politiky. Veď si to vezmite: s veľkým náskokom vedú dve ľavicové strany, nasledujú dve strany ateistických liberálov, potom OľaNO – hnutie, ktoré sa síce tvári ako kresťanské, ale súčasne je aj moslimské, kabalistické, kovidovo-vakcinačné, proamericko-antiamerické, antikorupčne-kajúcnické a škoricovo-uhorkové, takže tam o nejakých kresťanských hodnotách je možné hovoriť iba veľmi abstraktne. Potom nasleduje Republika, za ňou hnutie Sme rodina, ktoré je práve také, ako si poviete, a ako posledné by sa do parlamentu dostalo KDH, ktoré síce má v názve slovo „kresťanské“, ale žiaľ, skutky hovoria niečo iné.

Naopak, keby dnešná ľavica bola ešte tým, čím bola kedysi – politickou reprezentáciou ľudí práce a platformou boja za ich istoty – tak by sa obyvateľstvo mohlo tešiť: čisto ľavicové strany by mali v parlamente nadpolovičnú väčšinu. Žiaľ, skutočná hranica medzi tými, ktorí chcú bojovať za záujmy ľudí a ich spokojný život vo svojej vlastnej krajine, a tými druhými, leží už dávno niekde úplne inde, než na rozhraniach označených tradičnými politologickými nálepkami…

Ivan Lehotský

Vzájomne si pomáhame

Vážení čitatelia, ďakujeme Vám, že ste si prečítali článok a ak si myslíte, že si zaslúži, aby si ho prečítali viacerí, poprosíme vás o zdieľanie pomocou tlačidla f – zdieľať, ktoré nájdete pod článkom. Pomôžete tak rozšíriť informačné pole o faktoch, ktoré sa z iných médií verejnosť nemá ako dozvedieť.