Maďarsko zaujalo vo vojne na Ukrajine osamelú pozíciu. Zatiaľ čo všetky ostatné európske mocnosti vyzývajú na eskaláciu, ono vyzýva na mier. Preto bol maďarský minister zahraničných vecí Peter Szijjarto tento týždeň taký žiadaný v OSN. Tam sme si sadli a porozprávali sa.

“Náš postoj je úplne jasný: mali by sme ukončiť utrpenie ľudí: najprv prímerím, potom mierovými rozhovormi,” povedal mi Szijjarto. “Samozrejme, že stojíme na strane Ukrajiny. Odsudzujeme vojnu. Podporujeme územnú celistvosť a zvrchovanosť… ale musíme zabrániť tomu, aby sa táto regionálna vojna stala globálnou vojnou.”

Maďarská vláda na čele s premiérom Viktorom Orbánom je zvyknutá stáť osamote. V roku 2015 ju kolegovia z Európskej únie ostro odsúdili za to, že odmietla prijať migrantov. Francúzsky minister zahraničných vecí Laurent Fabius obvinil Maďarsko, že “nerešpektuje spoločné európske hodnoty”. Orbánova politika bola v ostrom kontraste s politikou Angely Merkelovej, ktorá migrantov vítala vyhlásením: “Dokážeme to!”

Po ôsmich rokoch sa politika migrácie radikálne zmenila. Maďarskú politiku potichu napodobňujú ďalšie európske krajiny, nie však preto, že si zvolili “krajne pravicové” vlády, ale preto, že mainstreamové strany v tichosti prijali opatrenia proti migrácii.

Ospravedlnia sa Maďarsku v otázke Ukrajiny rovnako ako v prípade migračnej krízy? Ak áno, bude to pravdepodobne preto, že Európa považuje náklady na vojnu za príliš vysoké na to, aby ich uniesla.

V novembri generál Mark Milley odhadol, že bolo zabitých 40 000 civilistov a viac ako 100 000 vojakov z každej armády. Z Ukrajiny – vrátane susedného Maďarska – odišlo viac ako 8 miliónov ľudí. “Prijali sme viac ako milión utečencov,” povedal Szijjarto. “Poskytujeme im bezplatné školstvo, bezplatný prístup k zdravotnej starostlivosti, dávame stimuly firmám, aby zamestnávali utečencov.”

Ďaleko od frontových línií sa prejavili náklady na vojnu. Európske hospodárstvo sa spoliehalo na kombináciu ruských prírodných zdrojov a európskych technológií. Vypuknutím vojny a uvalením sankcií sa však spojenie medzi nimi prerušilo. To znamená, ako poznamenal Szijjarto, že “dlhodobý základ európskeho hospodárskeho rastu sa skončil”.

Sankcie namierené proti Rusku sa minuli účinkom. V Nemecku sú náklady domácností na energiu o 23 % vyššie ako v minulom roku, a to aj napriek kompenzačným opatreniam. Ceny potravín sa zvýšili o 20 percent. Maďarsko bolo zasiahnuté obzvlášť tvrdo. Szijjarto opisuje túto pochmúrnu situáciu: “V roku 2021, v roku pred vojnou a pred sankciami, sme museli zaplatiť 7 miliárd eur za dovoz energie. V roku 2022, teda vlani, po vypuknutí vojny a zavedení sankcií, sme museli zaplatiť 17 miliárd eur. Inflácia sa zvýšila na 25 percent. Predtým to bolo menej ako 5 percent.”

Strany, od ktorých by sa dalo očakávať, že budú naklonené mieru, sa namiesto toho ukázali ako výrazne provojnové. Nemecká Strana zelených, mladší člen súčasnej vlády, bola kedysi známa svojím antimilitaristickým postojom. Ešte v septembri 2021 jej líderka Annalena Baerbocková viedla kampaň proti “vývozu zbraní a výzbroje do vojnových oblastí”. Spolu so svojou stranou však Baerbocková zmenila kurz. Vo funkcii nemeckej ministerky zahraničných vecí zaujala provojnovejší postoj ako kancelár jej krajiny Olaf Scholz.

Možno by to nemalo byť prekvapujúce. Nepriateľstvo Strany zelených voči fosílnym palivám znamená, že môže považovať jednu z nevýhod vojny – zvyšovanie cien energie – za výhodu. Jej horlivá oddanosť progresivizmu ju zároveň núti vnímať vojnu z ideologického hľadiska ako boj v mene pokroku proti silám bigotnosti.

Orbán to vidí inak. V prejave, ktorý predniesol 18. februára, povedal: “Vojna na Ukrajine nie je vojnou medzi armádami dobra a zla, ale vojnou medzi vojskami dvoch slovanských krajín: vojnou obmedzenou v čase a – zatiaľ – v priestore.” Tento názor je v protiklade s dominantnými naratívmi v Rusku aj na Západe. Putin svoju inváziu prezentoval ako svätý boj proti bezbožnému nepriateľovi. Lídri v Európe a Spojených štátoch prezentovali svoju vec ako križiacku výpravu za demokraciu. Každá strana oživila spomienky na druhú svetovú vojnu a zdôraznila, že bojuje proti obnovujúcemu sa fašizmu. Podľa Orbána je stávka o niečo nižšia.

Ak sa Európa prikloní k maďarskému postoju, Szijjarto neočakáva žiadne uznanie. “Je možné, že v budúcnosti sa európska politika priblíži k tomu, čo teraz reprezentujeme my. Ale viete, politika nie je povolanie založené na kreditoch. Bez ohľadu na to, že teraz všetci robia to, čo my od roku 2015 v oblasti migrácie, nikto si to nepripúšťa. Nikto nepovie: “Prepáčte, že sme vás v roku 2015 odsúdili. Mali ste pravdu. To nie je veta, ktorú by ste počuli, nikdy.”

Napriek tomu Maďarsko nestojí celkom osamotene. Pápež František 22. februára opäť vyzval na mier. “Vyzývam tých, ktorí majú moc nad národmi, aby vyvinuli konkrétne úsilie na ukončenie konfliktu, na dosiahnutie prímeria a na začatie mierových rokovaní.” Vyjadrenia pápeža Františka k vojne niekedy vyvolávajú kritiku. Ako však poznamenáva Szijjarto, jeho podporu mierovým rokovaniam zdieľa aj Maďarsko: “Pápež František veľmi jasne hovoril o nevyhnutnosti mieru, a to je presne náš postoj.” Nie je to najhoršia spoločnosť.