Peking 1. júla 2015 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP)
Predseda Štátnej rady ČĽR Li Kche-čchiang sa zúčastnil jednodňového summitu Čína-EÚ. V priebehu summitu Li Kche-čchiang zdôraznil, že Peking má záujem o rozvoj obchodnej a ekonomickej spolupráce s Európou a vyhlásil pritom, že Čína je ochotná zohrať konštruktívnu úlohu v urovnaní gréckej krízy
Siedmy summit EÚ-Čína sa konal na pozadí narastajúcich problémov eurozóny, pričom to už nebola prvá podobná schôdzka na najvyššej úrovni, ktorá sa uskutočnila v zložitej ekonomickej situácie. Dnes túto situáciu ešte viac vyhrotila grécka kríza a perspektíva odchodu Grécka z eurozóny.
Objektívne Čína samozrejme nemá záujem o krach eurointegrácie a prepad európskeho trhu. Podpora eura, vytváranie protiváhy pre dolár a zachovanie európskych ekonomík, ktoré sú dôležitým zahranično-ekonomickým partnerom Číny, zodpovedajú záujmom Pekingu. Okrem strategickej perspektívy rozširovania obchodnej a ekonomickej spolupráce by však Čína chcela dostať od Európskej únie niečo celkom konkrétneho už dnes. Pričom čím silnejšia bude Čína, tým náročnejšia bude na rokovaniach s obchodnými partnermi,” povedal pre Sputnik úradujúci riaditeľ Ústavu Ďalekého Východu Ruskej akadémie vied Sergej Luzjanin.
Pre čínsku stranu je to dodatočná možnosť získať prostredníctvom spolupráce s európskymi spoločnosťami výhodné investičné zmluvy. Investovať peniaze do projektov spojených so špičkovými technológiami. Čínske spoločnosti napríklad aktívne investujú do projektov v takých sférach, ako výstavba jadrových elektrární, letecký priemysel, kozmos a ďalšie. Čína nepotrebuje v Európe len odbytiská, ale aj zdroje získavania pokrokových technológií.
V súlade s dokumentom uverejneným po summite mienia Čína a Európska únia podpísať počas najbližších mesiacov cestovnú mapu spolupráce v oblasti energetiky. Možno, že to umožní zmierniť rozpory strán spojené s predajom produkcie slnečnej energetiky. Európske spoločnosti vidia v Číne jedného z hlavných konkurentov na trhu slnečných batérií a ďalších helioenergetických komponentov. Boli tiež podpísané dohody o ochrane práv intelektuálneho vlastníctva, o spolupráci v colnej oblasti a v oblasti technických inovácií.
Téma Grécka samozrejme zatienila dokonca aj otázky tak dôležité pre dvojstrannú spoluprácu. Ak Kche-čchiang zdôraznil, že Čína má záujem o stabilitu eurozóny. Pritom vyzval veriteľov, aby čo najrýchlejšie uzavreli s Gréckom dohodu, aby krajina zostala v eurozóne.
Podľa mienky riaditeľky Ústavu svetovej ekonomiky Čínskej akadémie súčasných medzinárodných vzťahov Chen Fengying je problém gréckej ekonomiky problémom Európy. V interview pre Sputnik Chen Fengying zdôraznila:
“Bezpochyby dúfame, že Európa vyrieši tento problém patričným spôsobom. Myslím si, že Rusko aj Čína budú zaujímať rovnaký postoj: krajiny a regióny svetovej ekonomiky dúfajú, že druhá strana svetovej ekonomiky, a síce Európa, má plán príslušného riešenie. Otrasy (v Grécku) zasiahnu svetovú ekonomiku a to sa môže prejaviť na ktoromkoľvek štáte. Podľa mňa zatiaľ pre Čínu nenastal čas, aby poskytovala priamu pomoc Grécku.”
Summit ukázal, že na pozadí úspešnej ekonomickej spolupráce kalia vzťahy medzi EÚ a Čínou naďalej hlavne politické otázky.
Predseda Európskej rady Donald Tusk vyjadril obavy v súvislosti so situáciou s ľudskými právami v Číne a okrem toho vyzval Peking, aby obnovil dialóg so zástupcami dalajlámu. Napriek tomu sa ale strany pokúsia nájsť kompromis, okrem iného aj v rámci dialógového mechanizmu vytvoreného vo vzťahoch medzi EÚ a ČĽR. Tusk oznámil, že ďalšie kolo dialógu o ľudských právach sa bude konať tento rok v novembri. Na pozadí vlastných problémov bude zrejme EÚ nútená tón svojich výhrad voči Číne v nádeji na získanie významnejšej podpory zo strany Pekingu trochu zmierniť.