Môj profil 
Predplatné
“Olovené strelivo sa už desaťročia široko používa v loveckých a športových streľbách. Napriek tomu vieme, že olovo má toxické účinky na ekosystémy a voľne žijúce zvieratá. Preto sa EÚ snaží v blízkej budúcnosti obmedziť jej využívanie v mokradiach,” píše stránka Európskej agentúry pre chemické látky (ECHA).
Portál zároveň vysvetľuje, že mokrade sú biotopom mnohých druhov vodných vtákov, ako kačice a husi, ktoré sa môžu otráviť prehltnutím olova, ktoré našli na zemi alebo vo vode a pomýlili si ho s potravou alebo s malými kamienkami, ktoré požívajú na lepšie strávenie potravy. V závislosti od množstva prijatého olova môže dôjsť k uhynutiu ihneď alebo do dvoch až troch týždňov. Ak by sa neotrávili, olovo aj v mikromnožstvách môže mať rôzne škodlivé účinky.
Odhaduje sa, že do mokradí na území Európskej únie sa v dôsledku lovu dostane približne 4-tisíc ton olova za rok, pričom zahynie až jeden milión vodných vtákov. Olovo je toxické aj pre človeka a neexistuje žiadna bezpečná hranica jeho užitia v prípadoch, keď sa divina konzumuje alebo sa pije voda napadnutá olovom.
Už všetky členské štáty EÚ okrem Poľska, Rumunska a Slovinska podpísali Dohodu o africko-euroázijskom vodnom vtáctve (AEWA) zavedenú od roku 2000, no len niekoľko z nich ju aj implementovalo do svojich právnych predpisov, ktoré úplne zakazujú používanie strelných zbraní, vrátane Holandska, Belgicka a Dánska. ECHA podotýka, že členské krajiny bez týchto platných právnych predpisov sa podieľajú na 13 až 15% týchto úhynov.
V decembri 2015 Európska komisia požiadala agentúru ECHA, aby pripravila návrh obmedzenia používania olova v streľbe v mokradiach. Agentúra ECHA po analýze predložila návrh v apríli 2017, ktorý obmedzuje strelivo s obsahom viac ako 1% olova.
Niekoľko vedeckých štúdií ukázalo, že použitie oceľového streliva prináša podobný poľovnícky úspech ako pri olovenom “bez toho, aby vyvolával obavy súvisiace so zranenými vodnými vtákmi”. S tým súvisí aj nahradenie starších brokovníc novšími typmi, ktoré sú vhodné pre všetky druhy streľby v mokradiach a sú široko dostupné v EÚ za rovnakú cenu ako olovené strelné zbrane.
V júni 2018 bol podporený návrh agentúry ECHA obmedziť olovo a jeho zlúčeniny v streľbe, a tak po predložení Európskej komisii 17. augusta 2018 má Komisia lehotu troch mesiacov na vyjadrenie sa. V prípade prijatia návrhu nastane prechodné obdobie 36 mesiacov na umožnenie plynulého prechodu na nové alternatívy a zanechanie olova.
Podľa stránky idnes.cz však strelcom vyhovuje skôr olovené strelivo, pretože “je ťažšie a týmto dobre a cielene letí, má minimálnu odrazivosť, pretože je plastické, takže sa po náraze do prekážky zdeformuje a stratí energiu”. Strelivo z tvrdej ocele sa ale od prekážky odráža a môže tak zasiahnuť nechcené ciele. Oceľ tiež spôsobuje menšie zranenia, takže zasiahnuté zviera hynie dlhšie a bolestivejšie.
Predstaviteľ Českomoravskej poľovníckej jednoty Miloš Fischer pochybuje, že ročne sa vypáli 4-tisíc ton olova. “Náš člen vystrelí v priemere 10 brokových nábojov ročne s 30 gramami olova a päť guľkových nábojov s 10 gramami,” vysvetľuje. Keď ma Jednota 60-tisíc členov, ide teda o 21 ton olova ročne od českých poľovníkov a na jednom hektári honebnej plochy zostane len 30 až 40 brokov.
České ministerstvo pôdohospodárstva navyše uvádza, že “olovo v podobe olovených brokov a rybárskeho olovka sa pokryje vrstvou oxidov, ktoré zabránia ďalšiemu uvoľňovaniu do prírody”. Iné je už to však vtedy, keď vtáky kov prehltnú, preto od roku 2011 v Česku platí zákaz používania olovených brokov v mokradiach, kde je riziko ohrozenia najväčšie. No zatiaľ sa u živočíchov nepreukázala otrava olovom.
Problémom je aj to, že neolovnaté strelivo je drahšie, čo by zvýšilo náklady aj policajnej inštitúcii. Prijatie návrhu zákona sa netýka zložiek národnej obrany, preto armáda môže naďalej používať olovené strelivo.
.jpg)
.jpg)
