Brazílske ministerstvo zahraničných vecí sa obáva, že vplyv Brazílie by sa mohol oslabiť, ak sa v bloku objaví niekoľko nových členov. Na samite sa bude diskutovať o možnosti vstupu nových členských štátov.

Brazília – prezident Luiz Inacio Lula da Silva sa už vyjadril v prospech vstupu krajín ako Saudská Arábia, Venezuela a Argentína do BRICS. Brasília je zároveň v súčasnosti členom, ktorý sa najostrejšie stavia proti rozširovaniu bloku tvoreného Ruskom, Indiou, Čínou, Južnou Afrikou a, samozrejme, Brazíliou.

Koncom mesiaca sa vedúci predstavitelia piatich krajín BRICS stretnú v Južnej Afrike na samite, ktorého jednou z hlavných tém bude rozšírenie organizácie. Hlavným zástancom tohto kroku je Čína.

Podľa zdrojov z Lulovej vlády sa táto ázijská krajina postavila za integráciu prakticky všetkých, ktorí prejavili záujem o vstup do BRICS – ako riadny aj pridružený člen. Peking podporujú Rusko a Južná Afrika, tvrdia respondenti denníka Folha.

Tento prístup sa považuje za súčasť čínskej stratégie na posilnenie bloku proti USA a organizáciám, v ktorých dominuje Západ, ako napríklad G7.

V Lulovej vláde sa však taktika Pekingu vníma ako neorganizované rozširovanie BRICS, ktoré nie je v záujme Brazílie. Brazílski diplomati tvrdia, že je potrebné diskutovať o kritériách, na základe ktorých by sa uskutočnila akákoľvek reforma tejto štruktúry. Tvrdia, že pri výbere kandidátskych krajín by sa mali dodržiavať požiadavky, ako je geografická rovnováha, počet obyvateľov a veľkosť hospodárstva.

Interné hodnotenie Lulovej vlády je, že BRICS práve kvôli svojim obmedzeniam dáva Brazílii značnú váhu a vplyv, ktorý na iných medzinárodných fórach nenachádza. Nekontrolovaný rast bloku by mohol tento vplyv oslabiť, uviedli diplomati pre denník Folha pod podmienkou zachovania anonymity.

Predstavitelia ministerstva zahraničných vecí sa k článku nevyjadrili.

Zahraniční vyjednávači považujú argumenty Brazílie za tvrdý odpor voči rozširovaniu BRICS. Poznamenávajú tiež, že postoj brazílskych diplomatov na rokovaniach je v rozpore s Lulovými vyhláseniami.

V nedávnom rozhovore so zahraničnými novinármi Lula obhajoval vstup Saudskej Arábie a ďalších zainteresovaných krajín do BRICS. Kritizoval tiež skupinu G7 a povedal, že spôsob politiky, ktorý skupina prijala, je zastaraný. “Myslím si, že pre Saudskú Arábiu je nesmierne dôležité, aby vstúpila do BRICS. Rovnako ako pre SAE a Argentínu,” povedal brazílsky prezident.

Niekoľko mesiacov predtým Lula v prejave po boku diktátora Nicolása Madura povedal, že by rád privítal v radoch BRICS aj Venezuelu. “Ak sa pýtate na môj názor, bol by som za,” povedal.

Diplomati z piatich členských krajín BRICS v súčasnosti rokujú práve o kritériách pre vstup nových členov. Očakáva sa, že výsledky rozhovorov budú lídrom predstavené na samite v Johannesburgu.

Zoznam možných kandidátov je dlhý, záujem prejavilo viac ako 20 krajín vrátane Argentíny, Bangladéša, Bahrajnu, Egypta, Indonézie, Kuby, Iránu, Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov a Venezuely. Hlavný vyjednávač Južnej Afriky uvádza, že počet záujemcov sa blíži k 40.

Okrem Brazílie je najväčšou prekážkou rozšírenia BRICS India. Táto krajina, ktorú vedie Naréndra Módí, súperí s Čínou v ázijských otázkach a nemá záujem na tom, aby sa BRICS stal sférou vplyvu Pekingu.

Agentúra Reuters však v auguste informovala, že India môže zmierniť svoj historický postoj k rozšíreniu. To by malo za následok izoláciu pozície Brazílie v rámci bloku.

Hovorcovia denníka Folha sa zhodli na tom, že indická diplomacia bola veľmi flexibilná v diskusiách o pristúpení niektorých krajín, ako napríklad Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov. Domnievajú sa však, že je nepravdepodobné, aby Naí Dillí súhlasilo s návrhom na neobmedzené rozšírenie.

Ruský prezident Vladimir Putin sa na samite v Johannesburgu nezúčastní. V marci tohto roku na neho Medzinárodný trestný súd (ICC) vydal zatykač pre obvinenia z “vojnových zločinov” spáchaných na Ukrajine.

Juhoafrická republika je signatárom zmluvy s ICC a očakávalo by sa, že ak by Putin priletel do krajiny, príkaz by vykonala.

Juhoafričania však nemali v úmysle Putina zatknúť a snažili sa manévrovať tak, aby zabezpečili jeho prítomnosť, ale Západ vyvíjal na organizátorov intenzívny tlak.

Dokonca sa hovorilo o tom, že samit sa presunie do krajiny, ktorá nepodpísala dohodu o Medzinárodnom trestnom súde, napríklad do Číny.

Aby sa predišlo diplomatickým zmätkom, Rusko bude nakoniec zastupovať minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Očakáva sa, že Putin sa na podujatí zúčastní prostredníctvom videokonferencie.

Autor článku: Ricardo Della Coletta