BRATISLAVA: Gudróny v Devínskej Novej Vsi vyťažia za 12,5 milióna eur

Bratislava 21. decembra (TASR) – Problém nebezpečných gudrónov, ktorý bratislavskú Devínsku Novú Ves trápi už roky, by sa mal budúci rok stať minulosťou. Celkovo 12,5 milióna eur s DPH vyčlenilo z európskych peňazí na ich sanáciu Ministerstvo životného prostredia SR. "V rámci projektu budú úplne vyťažené," potvrdil pre TASR hovorca envirorezortu Maroš Stano. Na likvidáciu envirozáťaží po celom Slovensku pôjde celkovo 47,5 milióna eur, gudróny v Devínskej pritom tvoria tú najnákladnejšiu položku.

Donedávna ešte nebolo jasné, či sa skládka v Devínskej Novej Vsi úplne odstráni alebo odpad len zakonzervujú. Ministerstvo však chce gudróny vyťažiť kompletne. "Predpokladáme, že väčšia časť sa termicky zhodnotí a tá časť, ktorú nebude možné využiť a spáliť, pôjde na skládku," vysvetľuje Stano. Skládka z bývalej rafinérie minerálnych olejov Apollo je v Devínskej Novej Vsi už 50 rokov. Zaberá tam takmer 4000 metrov štvorcových a odhaduje sa, že jej objem je vyše 30.000 metrov kubických (m3). Z toho je 18.000 m3 gudrónov a 12.000 m3 kontaminovaných zemín. "Havarijný únik takýchto produktov môže spôsobiť znehodnotenie podzemných a povrchových vôd, pôd, aj ohroziť zdravie človeka," upozornil hovorca.

Začiatok prác rezort odhaduje na budúci rok, Stano pripomína, že ho ovplyvní najmä ukončenie verejného obstarávania. Na túto lokalitu, ako aj na 18 ďalších, ktoré sú súčasťou programu sanácie environmentálnych záťaží po celom Slovensku, už ministerstvo 3. decembra zverejnilo predbežné oznámenie o začatí verejného obstarávania na dodávateľa prác. "Projekty boli schválené definitívne len v decembri a celková hodnota je 47,5 milióna eur z Operačného programu Životné prostredie. Ide o historicky prvý balík podobných sanácií v takomto veľkom rozsahu," podotkol Stano. 

Nebezpečný odpad v Devínskej Novej Vsi priviezli z rafinérie do lokality Srdce v roku 1963 a povrch o desať rokov prekryli vrstvou ílovitých zemín. Lokalita pritom patrí do Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla.