Rodčenkovom o dopingu v ruskom športe. 19. mája 2016 poverila „Svetová antidopingová agentúra“ (WADA) kanadského právnika Richarda McLarena, aby pripravil správu o organizácii dopingu v ruskom športe. Prvú časť svojej správy predložil R. McLaren ešte 15. júla 2016 – jej obsahu som sa venoval v minulých článkoch. Druhá časť správy však bola podstatne dlhšia a doplnená samostatne publikovaným dôkazným materiálom.

Táto druhá časť McLarenovej správy bola zverejnená dňa 9. decembra 2016. Jej hlavným záverom bolo tvrdenie o „inštitucionálnom sprisahaní“, pri ktorom mali pri organizácii a krytí dopingu spolupracovať ruské Ministerstvo športu, Ruská antidopingová agentúra (RUSADA), Moskovské laboratórium a tajná služba FSB. Podľa McLarenaíšlo o manipuláciu dopingových kontrol pri viacerých športových podujatiach medzi rokmi 2011 a 2015, vrátane LOH v Londýne 2012 a ZOH v Soči 2014. Sprisahania sa malo zúčastniť vyše 1000 ruských športovcov.

Kritické závery McLarenovej správy okamžite prebrali tzv. mienkotvorné médiá na Západe, ktoré spustili novú vlnu obvinení voči ruským športovcom. Nedávno sa dokonca objavila aj nepravdivá správa o tom, že riaditeľka RUSADA organizáciu a krytie dopingu priznala. Hoci niet pochýb o tom, že v ruskom športe je doping veľmi rozšírený, kampaň, ktorá sa rozbehla v súvislosti s McLarenovou správou vzbudzuje otázniky. Preto sa treba zamyslieť nad cieľmi a nedostatkami tejto správy.

V nasledujúcom texte sa budem zaoberať týmito témami:

• Nezávislé vyšetrovanie?
• Kľúčový svedok Rodčenkov?
• Anonymní svedkovia
• Rodčenkovove e-maily ako dôkazný materiál?
• Manipulácia so vzorkami a expertné hodnotenie dôkazov?
• MS 2018 vo futbale
• WADA a doping

Nezávislé vyšetrovanie?

1. McLaren pripravil svoju správu na základe poverenia od WADA. Pri vyšetrovaní mal vystupovať ako „nezávislá osoba“ (IP). Inštitút „nezávislej osoby“ je však ako taký otázny, ide o veľmi špecifický právny inštitút – obvykle sa pri podobných škandáloch vytvárajú vyšetrovacie komisie. Na rozdiel od vyšetrovacích komisií, kde sa musia zhodnúť viacerí členovia, R. McLaren si ako „nezávislá osoba“ sám určoval väčšinu pravidiel procesu vyšetrovania.

Voči jeho spôsobu vyšetrovania možno vzniesť viacero námietok. Predovšetkým, k obvineniam ani k dôkazom sa nemohli obvinené osoby vôbec vyjadriť. V správe sa uvádza 1031 ruských športovcov (príloha A správy), ktorí sú podozriví z dopingu, ale sú uvedení anonymne a mnohí ani nevedia, či sa v zozname nachádzajú. Ich mená WADA zrejme oznámi jednotlivým športovým federáciám. Lenže ani pri rokovaniach federácií ruskí športovci nebudú môcť klásť otázky McLarenovým svedkom. Podobné vyšetrovanie by pri obvyklom právnom preskúmavaní neobstálo.

Samotné vymenovanie R. McLarena bolo od začiatku kontroverzné. Nemožno opomenúť fakt, že medzi Ruskom a štátmi Západu existuje veľmi silné politické napätie a preto bolo nevhodné, že WADA ako „nezávislú osobu“ menovala práve Kanaďana. Ešte horšie však bolo, že aj jeho vyšetrovací tím bol jednostranne kanadsko-americký. R. McLaren na s. 30 svojej druhej správy menuje týchto spolupracovníkov:

• Tesic, právnička, ktorá pôsobila aj ako prekladateľka z ruštiny
• Ayotte, vedecká poradkyňa
• Dubbey, hlavný vyšetrovateľ
• Young, poradca
• Holtz, spolupracovník WADA
• HowkingSchulz, študent Western University
• Luu, študentka Western University
• Curcio, študentka Western University

Uvedení spolupracovníci sú problematickí nielen kvôli svojmu pôvodu. Všetkých nominoval R. McLaren na základe vlastnej úvahy, avšak ich nezávislosťou a kvalifikáciou sa WADA vôbec nezaoberala. Lenže aj spolupracovníci McLarena mohli výsledky vyšetrovania značne ovplyvniť. Je dokonca zrejmé, že práve oni spolupracovali s rôznymi americkými a kanadskými orgánmi. Paradoxne, že hoci sa pri vyšetrovaní postupovalo tak, aby ruskí predstavitelia nezistili žiadne podstatné informácie, prvú McLarenovu správu videli nepovolaní Kanaďania a Američania ešte pred jej zverejnením. Nad týmto faktom sa rozhorčoval aj P. Hickey, prezident združenia európskych olympijských výborov.

Dôležitým členom McLarenovho vyšetrovacieho tímu bola D. Tesic, právnička s predkami z bývalej Juhoslávie. Zrejme ako jediná vo vyšetrovacom tíme hovorila dostatočne po rusky a mohla preto zohrať podstatnú úlohu pri prekladoch ruských textov. D. Tesic sa profesionálne venuje športovému právu a sama o sebe tvrdí, že v minulosti spolupracovala pri zastupovaní rôznych ruských subjektov v športových sporoch. Nikto vo WADA sa však nezaoberal tým, či a aké vzťahy si pri právnych sporoch ruských subjektov vytvorila a ako to môže ovplyvniť jej nezávislosť pri vyšetrovaní.

Za nevhodné považujem aj zapojenie študentov Western University do procesu vyšetrovania. Prečo oni a prečo nie napr. študenti Univerzity Komenského? Pri natoľko závažnom vyšetrovaní by nemalo ísť o „kliniku právnického vzdelávania“ pre preferovaných McLarenových študentov, ale mali by sa ho zúčastniť najskúsenejší vyšetrovatelia a to nielen z Kanady alebo z USA.

Kľúčový svedok Rodčenkov?

Nikoho príliš neprekvapilo, že kľúčovú úlohu pri tvorbe McLarenovej správy zohrával G. Ročenkov, bývalý šéf antidopingového laboratória v Moskve. V súčasnosti sa nachádza v USA, kde dostal politický azyl. G. Rodčenkov je ten, kto pomohol celý škandál s dopingom ruských športovcov odhaliť obvineniami vo svojich rozhovoroch pre americké médiá. Jeho tvrdenia tvoria jadro celej McLarenovej správy, jeho meno sa v správe neustále opakuje a dokonca aj väčšinu dôkazového materiálu k správe tvoria prepisy jeho e-mailov. On sám však môže mať rôznu motiváciu, pretože je v Rusku trestne stíhaný a jeho sestra bola odsúdená už v roku 2013 za obchodovanie so zakázanými substanciami.

Hoci existujú pochybnosti o skutočných zámeroch G. Rodčenkova voči Rusku, R. McLaren ho považoval za dôveryhodného svedka. Na s. 12 vysvetlil R. McLaren svoje dôvody. Zaujímavá je však najmä táto veta: „ … na zabezpečenie pravdivosti tých rozhovorov slúžila možnosť deportácie zo Spojených štátov, ak by sa ukázalo, že nehovorí pravdu nezávislej osobe.“ Táto veta je dôležitá preto, lebo vypovedá aj o veciach, ktoré McLaren zrejme spomenúť nechcel. G. Rodčenkov vraj hovoril pravdu preto, lebo mu hrozila deportácia…

Problém je v tom, že Kanaďan R. McLaren ako „nezávislá osoba“ nemá právo akokoľvek zasahovať do azylového konania G. Rodčenkova v USA, to môžu robiť len štátne orgány USA. Názor R. McLarena by v otázke azylového konania nemal hrať úlohu. Ak však Rodčenkovovi hrozila deportácia v prípade, keď nepovie McLarenovi „pravdu“, vzniká dojem, ako keby McLaren a americké štátne orgány spolupracovali. Potom sa ale môžeme pýtať, či Rodčenkov kvôli riziku deportácie nehovoril McLarenovi to, čo chceli štátne orgány USA počuť…

Na druhej McLarenovej správe je zvláštny aj fakt, na koľko dôležitých vecí si „spomenul“ G. Rodčenkov v rozhovoroch s R. McLarenom – hoci ich predtým vôbec neuvádzal. Na s. 92 správy sa napr. uvádza: „Dr. Rodčenkov si spomenul, že zamenil vzorky pre 4 alebo 5 športovcov, vrátane vzorky Tatiany Lysenko“. Na s. 100 sa zase uvádza: „Spomenul si, že niekoľko ďalších športovcov, ktorí neboli na zozname, bolo počas Hier pridaných do chráneného zoznamu na ad hoc základe.“

Anonymní svedkovia

Rodčenkov je ako kľúčový svedok určite spochybniteľný a fakt, že si v rozhovoroch s R. McLarenom spomenul práve na to, čo „nezávislá osoba“ potrebovala počuť, dôveryhodnosť jeho svedectva vôbec nezvyšuje. Lenže v McLarenovej správe sa objavuje viacero pochybných svedectiev. Ide predovšetkým o anonymné svedectvá, ktoré boli spomenuté už v prvej správe. Na s. 12 druhej správy sa zase uvádza: „Dotazovanie radu svedkov, z ktorých niektorí neboli ochotní alebo odmietli poskytnúť informácie zo strachu z odplaty a zneužitia, ktoré by sa im mohlo dostať…“

Tvrdenie G. Rodčenkova o obavách prípadných svedkov môže byť opodstatnené a nie je vylúčené, že niektorým svedkom by mohla hroziť aj odplata. Lenže aj v prípade najviac utajených svedectiev platí, že tieto svedectvá by mali byť vystavené krížovému výsluchu a nepríjemným otázkam druhej strany. Ak vystupuje utajený svedok v procese s organizovaným zločinom, neznamená to, že ho treba vnímať nekriticky. Naopak, dokonca aj advokát mafie môže klásť zložité otázky utajenému svedkovi. Fakt, že advokát nemôže pozerať svedkovi do tváre, neznamená, že mu nedokáže krivú výpoveď. McLarenovi anonymní svedkovia však neboli byť vystavení žiadnym kritickým otázkam z ruskej strany.

Rodčenkovove e-maily ako dôkazný materiál?

Kvantitatívne najrozsiahlejším dôkazným materiálom v celej správe je e-mailová komunikácia – z 1166 priložených dôkazov prepisov elektronickej pošty (EDP0078 až EDP0882 a iné). Ide o vyše 70% všetkých dôkazov k správe. Lenže aj v prípade e-mailových dôkazov sa objavuje množstvo otázok a pri skutočnom vyšetrovaní by McLarenov spôsob prezentácie e-mailov nepostačoval. Elektronická pošta zjavne pochádza z Rodčenkovho laptopu a takýto zdroj elektronickej pošty sa dá sám o sebe hodnotiť ako neveľmi presvedčivý.

Technicky nie je príliš zložité trochu „poopraviť“ znenie prijatých alebo odoslaných e-mailov a potom ich predkladať ako dôkaz. A motívov na takýto krok by mal G. Rodčenkov viac ako dosť. Rovnako nie je problém vytvoriť si konto s priezviskom určitej osoby a v jej mene potom posielať poštu, hoci aj G. Rodčenkovovi. Avšak dokonca i v prípade, keď e-maily naozaj pochádzajú zo skutočnej adresy nejakej osoby, by súd mal preskúmať, či ich posielal naozaj majiteľ konta. Práve kvôli týmto otázkam by bolo potrebné, aby mailovú komunikáciu, priloženú k správe, mohla preskúmať aj druhá strana.

Veľkým problémom pripojenej elektronickej pošty je obrovské množstvo vyčiernených informácií v e-mailoch. Veľká väčšina komunikácie obsahuje vyčiernenú časť textu a väčšinou ide o kľúčové údaje, napr. adresa a meno odosielateľa. Lenže keď nemožno identifikovať, kto uvedený e-mail Rodčenkovovi posielal, je dôkazná hodnota e-mailu dosť problematická. Odosielateľa totiž nemožno kontaktovať a spýtať sa ho, či uvedený e-mail naozaj posielal alebo či komunikácia prebehla v tej podobe, ako ju predložil vyšetrovateľom G. Rodčenkov. O niektorých e-mailoch možno zase vyjadriť pochybnosť, či prispievajú k objasneniu skutkového stavu veci.

Manipulácia so vzorkami a expertné hodnotenie dôkazov

Kľúčovou témou v celej správe bola manipulácia so vzorkami moča a krvi, ktoré boli odobraté od športovcov. Išlo o spôsob, ktorý mal tvoriť hlavnú metódu krytia dopingu. Agenti FSB vraj mali vymieňať vzorky dopujúcich športovcov za „čisté“ a spôsob, akým to mali vykonávať, predstavoval jednu z hlavných otázok, ktorá nebola dostatočne objasnená v prvej správe McLarena. Preto si McLaren nechal u „experta“ vypracovať verziu ako mala FSB otvárať vzorky. Na potvrdenie znalcovej verzie potom slúžila opäť jedna Rodčenkovova „spomienka“, ktorú predtým nikdy nespomínal (s. 82): „Počas následných rozhovorov s nezávislou osobou si Dr. Rodčenkov spomenul, že on osobne uvidel na lavici rozložené nástroje, ktoré boli použité agentom FSB určeným na odstraňovanie krytiek.“ Je neuveriteľné, že na tak zásadnú vec si vo svojich predošlých rozhovoroch G. Rodčenkov vôbec nespomenul…

Zaujímavé bolo aj stanovisko „experta“, ktorý vypracoval verziu o výmene vzoriek (EDP0902). Najzaujímavejšie na ňom je to, že expert vystupuje ako anonym a to napriek tomu, že zjavne nejde o experta z Ruska. Možno, že aj neruský „expert“ sa obával o svoj život, ale za anonymizáciou jeho stanoviska môžu byť iné dôvody. Expert sa napr. mohol obávať i odbornej kritiky zo strany iných expertov, vrátane výrobcu flaštičiek, v ktorých boli vzorky uchované.

Na viaceré závery prvej McLarenovej správy reagoval výrobca flaštičiek na zber moču  BerlingerSpecial AG, ktorý tovar dodal a spochybnil tvrdenia o možnosti ich opätovného otvárania. Uviedol: „Pri žiadnej z vlastných skúšok ani pri akýchkoľvek skúškach vykonávaných nezávislým inštitútom vo Švajčiarsku sa nepreukázala možnosť otvorenia flaštičky na vzorky moču, ktorá bola predaná BerlingerSpecial AG.“  Výrobca tiež uvádzal, že je schopný zistiť, či prišlo k manipulácii flaštičky alebo jej výmene. Druhá McLarenova správa neposkytla ani dostatočnú odpoveď, či sa na otváraných flaštičkách, nachádzajú mikročastice z nástrojov alebo tkanív, ktorými mali agenti FSB krytky odstraňovať.

V McLarenovej správe sa veľký priestor venoval manipulácii so vzorkami a aj v súbore dôkazov sa ocitá množstvo fotografií poškrabaných skúmaviek. Lenže otázkou je to, ako uvedené škrabance vznikli. McLaren vôbec neskúmal odlišné verzie vzniku škrabancov na príslušných skúmavkách, napr. možnosť, že škrabance pochádzajú priamo z výroby alebo že by tie škrabance spôsobila nejaká iná osoba so zlým úmyslom.

Žiaľ, musím konštatovať, že tam, kde R. McLaren nedokázal presvedčivo vysvetliť svoje teórie o „inštitucionálnom sprisahaní“, pokúsil sa vzbudzovať emócie. Najmä jeho tvrdenia o mechanizme výmeny odobratých vzoriek agentmi FSB pôsobili nepresvedčivo a tak začal nahrádzať vecnú argumentáciu iróniou. Napr. pojem „kúzelníci z FSB“ (FSB magicians) považujem za nemiestny, hoci sa v texte objavuje opakovane, napr. na s. 109, 117, 119. Myslím, že vyšetrovacia správa nemá byť novinársky fejtón a ironizujúca terminológia iba spochybňuje nestrannosť vyšetrovateľa.

MS 2018 vo futbale

McLarenova správa už stihla priniesť svoje prvé ovocie. Majstrovstvá sveta v boboch a v skeletone sa pre rok 2017 rozhodli príslušné športové federácie presunúť mimo Ruska. Ide o kontroverzné rozhodnutie, pretože práve po McLarenovej správe by boli kontroly proti manipulácii pri dopingu v Rusku oveľa tvrdšie než v iných krajinách. Odnímanie usporiadania ďalších športových podujatí z dôvodu „inštitucionálneho sprisahania“ pritom môže pokračovať. Ide hlavne o MS vo futbale, ktoré sa v Rusku uskutočnia v roku 2018, ako aj o futbalový Pohár konfederácií, na ktorom sa v roku 2017 zúčastnia víťazi kontinentálnych majstrovstiev, Rusko a Nemecko. Nemožno si nevšimnúť, že v McLarenovej správe sa spomína, že sú medzi dopujúcimi sú športovci z vyše 30 olympijských disciplín. Ako je známe, medzi olympijské disciplíny patrí i futbal.

Mohlo by sa preto stať, že tesne pred MS 2018 alebo pred Pohárom konfederácií 2017 sa objaví nejaká nová mediálna kampaň o dopingu v ruskom futbale, opierajúca sa o McLarenovu správu a o nové „senzačné odhalenia“. V takom prípade by sa určite objavilo aj volanie po odňatí organizácie MS 2018 Rusku. Čosi také by pre Moskvu znamenalo nielen obrovskú politickú porážku a potupu, ale aj finančnú stratu. MS vo futbale je totiž ešte väčším podujatím než bola olympiáda v Soči a investície do infraštruktúry boli doteraz veľmi vysoké.

Pri volaní po odňatí šampionátu by však veľa záviselo od osoby prezidenta FIFA G. Infantina. Ten je vo funkcii len krátko a môže podľahnúť vplyvom významných mocností. Pamätáme sa, že ešte pred olympiádou v Soči niektorí americkí senátori volali po odňatí olympiády Rusku, najmä kvôli azylu pre E. Snowdena alebo kvôli právam gayov. Tentokrát by mohli použiť McLarenovu správu ako oveľa silnejší argument. Samozrejme, volanie po odňatí MS 2018 sa môže zmierniť s prípadným zlepšením rusko-amerických vzťahov po nástupe D. Trumpa v roku 2017. Hoci nie som o tejto zmene v rusko-amerických vzťahoch presvedčený, je zrejmé, že bez silného tlaku z USA a z EÚ by si vedenie FIFA nedovolilo odňať Rusku futbalový šampionát…

WADA a doping

Faktom je aj to, že druhá McLarenova správa odpútala pozornosť od iných škandálov v športe. V roku 2016 sa veľa diskutovalo aj o „terapeutických výnimkách“ pre používanie zakázaných substancií a látok, ktoré udeľuje špeciálna komisia WADA. Problémom je, že tieto výnimky sa udeľujú prevažne západným športovcom. Štvrtina olympionikov z dvoch najúspešnejších výprav v Riu 2016 (USA a V. Británia) tieto výnimky dostala, hoci väčšina výprav nedostala ani jednu výnimku. Ako nasvedčujú hackerské informácie od skupiny FancyBear, výnimky na dlhoročné používanie zakázaných substancií pritom nedostávali zdravotne slabší jednotlivci, ktorí sa prišli na iba zúčastniť, ale práve veľmi úspešní olympionici.

Podozrenia zostruje zloženie Odbornej komisie pre výnimky z terapeutických dôvodov WADA, ktorá trochu pripomína výpočet spojencov USA – tvoria ju členovia z týchto štátov: N. Zéland (predseda), Austrália, Kanada, USA, V. Británia, Fínsko, Nórsko, Singapur, JAR. Žiaľ, WADA ani jej odborná komisia sa podozreniami zo zneužívania „terapeutických výnimiek“ seriózne nezaoberajú. Keďže proces udeľovania výnimiek je doteraz netransparentný, mala by WADA na vyvrátenie podozrení poveriť nejakú „nezávislú osobu“ vyšetrovaním výnimiek alebo prinajmenšom do komisie pre výnimky nominovať niekoľko členov z Číny a Ruska…

Žiaľ, problematika dopingu sa dnes stala nástrojom politického boja a preto je treba doterajší postoj k dopingu zmeniť. Boj proti dopingu je v situácii súčasnej politizácie športu príliš nedôveryhodný a nezabezpečuje rovnosť príležitostí pre športovcov. A keďže samotná WADA pokračuje vo svojej doterajšej netransparentnej politike, treba zabezpečiť, aby všetci športovci mali rovnaké právo na používanie tých látok, ktoré dnes používajú vybraní športovci na základe „terapeutických výnimiek“ od WADA.

Branislav Fábry