Výkonný riaditeľ think-tanku Európske hodnoty Jakub Janda je jeho hlavnou tvárou a veľmi často vystupuje v médiách, najčastejšie v pozícii bojovníka proti dezinformáciám. Na tom by nebolo nič tak zvláštneho, ak by ho Šifra nepristihla pri tom, ako dezinformácie sám šíri. Závažné informácie, ktoré som zistil, ukazujú, aké pochybné sú metódy spolku, ktorý je dotovaný tiež zo štátneho rozpočtu alebo z inštitúcií Európskej únie. Úrad vlády, české ministerstvo zahraničia či Európska komisia tak nevedomky legitimizujú šírenie klamstiev, proti ktorým aktívne broja.

Európske hodnoty zaradili časopis Šifra na svoj Prehľad dezinformačných a manipulatívnych webov, ale v medailóniku k nemu uvádzajú klamlivé, poškodzujúce a nepodložené informácie. “Doména je zaregistrovaná na meno Jiřího Ondráška, rovnako ako server Eurasia24,” tvrdia Európske hodnoty v odseku venovanom Šifre.

Kategoricky tu vyhlasujem, že žiadneho Jiřího Ondráška nepoznám, neviem, kto to je, a nikdy som s ním nehovoril. Doména Šifry nikdy nebola registrovaná na nikoho iného ako na mňa a časopis Šifra. Ako si niečo také môže dovoliť inštitúcia žiada a dostáva od českého štátu a Európskej únie milióny korún? A ako si štát môže niečo také dovoliť platiť?

V medailóniku ďalej Európske hodnoty tvrdia, že Šifra často publikuje dezinformácie, a ako príklad uvádza môj článok o prítomnosti amerických vojakov v Sýrii z roku 2016. Faktom je, že vtedy sa ešte toľko o prítomnosti Američanov v Sýrii nehovorilo, ale dnes už túto skutočnosť nikto nepopiera; ani nemôže, keď majú v Sýrii, ostatne ako takmer všade, svoju vojenskú základňu. Môj článok sa opieral o informácie agentúry Reuters a televízie CNBC, ktoré citovali vtedajšieho ministra obrany Ashtona Cartera. Ten vyhlásil, že USA nasadia pozemné vojská v Sýrii a Iraku. Dezinformácie tak znovu šíri Jakub Janda – v troch odsekoch ich má hneď niekoľko.

Hoci sám seba Jakub Janda označuje za analytika a prezentujú ho tak aj verejnoprávne médiá, kam je často pozývaný (napríklad v roku 2015 štyridsaťdvakrát vystúpil v Českom rozhlase a tridsaťtrikrát v Českej televízii), keď sa akademici Ján Daniel, Ondřej Ditrych, Jan Ludvík, Dagmar Rychnovská, Michal Smetana, Benjamin Tallis, Tomáš Weiss a Jakub Záhora z Fakulty sociálnych vied UK, Ústavu medzinárodných vzťahov, Metropolitnej univerzity Praha a z Asociácie pre medzinárodné otázky v roku 2016 pozreli na jeho prácu bližšie, boli šokovaní, že ním prezentované analýzy nespĺňajú “ani základné kritériá pre odborný text “.

Pre server Lidovky.cz Jandovi vytýkali okrem iného to, že nie je schopný kritického prístupu k problematike, ale iba si vyberie argumenty, ktoré sa mu hodia, a tie následne prezentuje ako odborný text, hoci s odbornosťou nemá nič spoločné. A okrem toho sú podľa autorov analýzy práce organizácie financované z verejných zdrojov v jej textoch “cudzie myšlienky vydávané bez priznania autorstvo za vlastné”. Jakub Janda bol napokon obvinený z plagiátorstva už pri štúdiu na Karlovej univerzite, našťastie si ale predtým zaplatil diplom na súkromnej Vysokej škole medzinárodných a verejných vzťahov v Prahe.

Inak sa preslávil hlavne tým, že si privyrábal účinkovaním v pornopriemysle. V médiách sa objavil pornofilm pre homosexuálov, na ktorom Janda zvesela masturbuje. (Prostitúcia zjavne nie je cudzia ani ďalším členom EH – Roman Máca, ktorý lovil názorovo odlišné weby s Jakubom Jandom, teraz prebehol do Inštitútu pre bezpečnosť a politiku, ktorý financuje Hnutie ANO.) Hoci pózuje na internete Jakub Janda s vystrčeným prirodzením, aspoň zo seba ale nerobí svätuškára.

Na rozdiel napríklad od Tomáša Halíka, nad ktorého akademickými titulmi sa vznášajú otázniky ako anjelikovia nad svätými v kostole najsvätejšieho Salvátora, kde tento “fakeový” profesor a kňaz káže vodu a pije víno.

K tomu, aby ktokoľvek získal titul docenta alebo profesora, musí mať takzvaný veľký doktorát. Tomáš Halík zatiaľ nedokázal vyvrátiť zistenia docenta Jelínka, že žiadne doktorandské štúdium v ​​Prahe ani Ríme neabsolvoval. Napriek tomu mu bol v Poľsku udelený titul docenta ThDr. hab. “Halík vo Wroclavi predložil svoju habilitáciu, Katolícka kultúra a česká spoločnosť po II. vatikánskom koncile’, za ktorú mu bol už predtým Karlovou univerzitou 21. 5. 1992 udelený titul docenta v odbore sociológie. Pápežská teologická fakulta Halík neskôr udelila v roku 1992 na základe rovnakej habilitačnej práci titul habilitovaného doktora teologických vied, čomu by zodpovedal u nás docent teológie. Diplom s číslom 3 bol Halíkovi vystavený dva roky potom 29. 9. 1994. Mons. Halík sa tým vo Wroclawi dopustil jasného akademického podvodu,” tvrdí Jelínek. Pán Halík považuje obvinenie za nezmysly, avšak životopis uvedený na jeho stránkach halik.cz Jelínkove slová potvrdzuje.

Podľa zákona je totiž neprípustné, aby ktokoľvek mohol získať za tú istú prácu vedecko-pedagogické tituly v dvoch alebo viacerých rôznych odboroch, jedenkrát zo sociológie u nás a druhýkrát z teológie v Poľsku. Vyplýva z toho jediné – Keď mu Tomáš Halík konečne nedoloží, že niekde na tejto planéte absolvoval riadne doktorandské štúdium, môžeme toto správanie označiť za krajne neetické a nezákonné, lebo pri ňom boli oklamané ako poľské inštitúcie, tak česká verejnosť.

To ale nie je jediný “úskok” tejto mediálne známe osobnosti. Už v roku 2013 rozhodla Odborná komisia pre spoločenské a humanitné vedy, poradný orgán vládnej Rady pre výskum a inovácie, že štrnásť publikácií Tomáša Halíka nespĺňa požiadavky kladené na monografie. To nutne neznamená, že by tieto knihy boli zlé, ale že nie sú vedecké, aj keď sa za ne vydávali. A za to išli Karlovej univerzite, poťažmo Tomášovi Halíkovi, štátne peniaze.

Už to, že tu pôsobí inštitúcia, ktorá poškodzuje ľudí tým, že je – aj napriek tomu, že žijeme v demokratickej spoločnosti, kde máme teoreticky garantovanú pluralitu názorov -, zaraďuje na akýsi zoznam “závadných” webov, je samo o sebe problematické. Pokiaľ tu ale uvádza nepravdivé informácie, je to priamo škandalózne.

Vďaka Jandovmu prístupu do médií je totiž zoznam často citovaný a propagovaný, a je tak proti médiám na ňom uvedeným vedená neustála očierňujúca kampaň, na základe ktorej sú potom poškodzované napríklad ekonomicky. Európske hodnoty to nielenže neskrývajú, ale ešte to na svojich stránkach považujú za úspech: “Na weboch týchto projektov sa napriek tomu objavuje on-line inzercia serióznych firiem, ktoré o tom často nemajú tušenie. (…) Vďaka úspešnému slovenskému projektu Konšpirátori.sk stiahlo svoje reklamy z dezinformačných webov už 1400 firiem, čo vo výsledku znamená stiahnutiu cez 10 000 on-line reklamných kampaní. V SR sa k tomuto kroku zatiaľ verejne prihlásila len najväčšia česká jazyková škola James Cook Languages ​​a teraz Slovenská sporiteľňa. Program Kremlin Watch zistil, že na českých dezinformačných weboch sa za sledované obdobie 18. – 23. júna 2016 objavila inzercia 75 firiem, “stojí na webe Európskych hodnôt, ktoré na zoznam zaradené projekty spájajú s Kremľom a Ruskom, hoci preto nemajú jediný argument či dôkaz.

Keď Jakub Janda alebo niekto z jeho kolegov vystupuje v médiách, nikde nezaznie, že je táto inštitúcia v konflikte záujmov. Je platená zahraničnými vládami a za ich peniaze presadzuje ich politiku; o žiadne nezávislosti tu nemôže byť reč. Európske hodnoty systematicky útočí na všetky médiá, ktorá nepresadzujú záujmy Spojených štátov amerických, Európskej únie či Veľkej Británie – a sú za to platení. Práve americká a britská vláda a tiež vrcholný orgán Európskej únie – Európska komisia – totiž Európske hodnoty financujú.

Európskym hodnotám, ktoré obhajujú masovú migráciu do Európy a Nemecka, potom tiež prispieva nemecká politická nezisková organizácia Konrad Adenauer Stiftung. Aj tu je tak úplne evidentné stret záujmov. To tejto politickej nadácii nevadí, že platí ľudí s na kameru mávajícím prirodzením a podvodníkov?

Naopak, jediný štát, proti ktorému Európske hodnoty útočia takmer nepretržite, je Rusko. To samozrejme Európskym hodnotám nič neplatí. Kým teda EH vyčítajú alternatívnym médiám presadzovanie cudzích záujmov, bez toho, aby preto mali dôkazy, oni robia presne to isté, ale dá sa to ľahko dokázať. Napríklad vo výročnej správe pre rok 2015 je uvedené, že 255 458 korún venovala spolku Zastúpenie Európskej komisie v SR 98 136 korún Európsky parlament, 76 679 korún Veľvyslanectvo Spojených štátov amerických v SR, 38 646 korún veľvyslanectvo Veľkej Británie a 380 091 korún nadácie Open Society Fund Georgea Sorosa. V roku 2016 prispelo 162 100 korunami aj NATO, pričom si možno ľahko všimnúť, že Európske hodnoty propagujú militaristickú politiku tejto organizácie a podporujú ju vo svojich výstupoch. Nemecká nadácia Konrada Adenauera zaplatila 189 624 korún, a tak Európske hodnoty obhajujú masovú migráciu. A tak by sa dalo pokračovať.

Ak teda niekto niekoho obviňuje bez dôkazov z toho, že je agentom Kremľa, pričom existujú dôkazy, že on sám je agentom Washingtonu a Londýna, mal by radšej mlčať a nie sa producírovať v Českej televízii alebo Českom rozhlase.

Je aj táto činnosť pre cudzie mocnosti dôvodom, prečo je celý projekt dehonestujúce alternatívne médiá Európskych hodnôt Kremlin Watch na webových stránkach v angličtine? Aby mu rozumeli predovšetkým zámorskí sponzori a videli, že sa Jakub Janda činil?

Kremlin Watch si údajne kladie za cieľ bojovať proti šíreniu dezinformácií. V poňatí Európskych hodnôt ide ale predovšetkým o kampane proti alternatívnym názorom, poťažmo osobnostiam, ktoré kritizujú politiku Európskej únie, Spojených štátov amerických či západných vojenských intervencií v najrôznejších častiach sveta. Pokiaľ je teda na tomto zozname zaradená aj Šifra, znamená to, že svoju prácu robí dobre.

Ešte viac zarážajúce je, keď sa na tomto skrytom lobizme podieľajú verejnoprávne médiá a prakticky všetky ďalšie masmédiá hlavného prúdu. Rovnako ako v postoji k takzvaným fake news či dezinformáciám je tu úplne evidentne uplatňovaný dvojaký meter.

Časopis Šifra je konaním spolku Európske hodnoty poškodzovaný dlhodobo a je na to zvyknutý, cieľom tohto textu je ale predovšetkým upozorniť na to, že niekto, kto berie milióny z peňazí daňových poplatníkov, aby bojoval proti dezinformáciám, je sám ten najväčší dezinformátor a mystifikátor. Kto v tomto vidí aké hodnoty?

Milan Vidlák, časopis Šifra

Článok pôvodne vyšiel na portáli casopis-sifra.cz