“Bojíme sa, že niekoho zabijú” – švédski záchranári hrozia, že prestanú slúžiť v zónach so zákazom vstupu

Bratislava 26. novembra 2022 (HSP/Foto:Facebook/Revo)

Niektorí pracovníci švédskej záchrannej služby sa obávajú o svoje životy kvôli zákazu vstupu do zón, informuje REMIX News

Násilie voči zdravotníckym pracovníkom v niektorých oblastiach Švédska sa stáva takým bežným javom, že v štokholmských no-go zónach s veľkým počtom migrantov nepriateľsky naladených voči úradom môže byť zavedený “zákaz ochrany”. V praxi to bude znamenať, že vodiči sanitiek odmietnu ísť na určité adresy bez toho, aby ich chránila polícia alebo záchranná služba.

“Obávame sa, že ak sa nič nestane, niekto zomrie,” hovorí špecializovaná zdravotná sestra Linda Orrviková.

Tento problém trvá už roky. Napríklad v televíznej relácii Kvartal prebehol rozsiahly segment venovaný tejto problematike už v roku 2018; vystupovali v ňom dvaja záchranári, ktorí opisovali ťažkosti, ktorým čelia pri práci v oblastiach so zákazom vstupu.

“Chodíme napríklad na miesta, kde dochádza k násiliu so zbraňami, na miesta, kde sú zbrane a drogy, a na miesta, kde platia iné pravidlá, ako je právny poriadok, na ktorý sme zvyknutí, to je rozdiel,” povedal Henrik Johansson, záchranár od roku 1990.

Za desaťročia, ktoré odpracoval, sa podľa neho situácia za posledných päť až desať rokov prudko zhoršila.

“Je to balansovanie. Keď sme pred 10, 15 rokmi začali hovoriť o tejto problematike, keď sme o tom začali diskutovať, dosť často sme boli terčom posmechu. Nazývali nás škaredými slovami,” povedal Johannson. Komentátor sa ho potom spýtal: “Rasisti?” Odpovedal: “Áno, okrem iných vecí.”

Gordon Trattidge, predseda skupiny Ambulance Alarm Group a odborového zväzu zdravotníkov, zopakoval Johannsonove slová: “Incidenty sú teraz častejšie a násilie je brutálnejšie. Je tu aj neúctivejší prístup k verejným službám, keď sa nerešpektuje, kto sme.”

Švédsky rozhlas uvádza, že zamestnanci záchrannej služby teraz navrhujú zaviesť nový systém, ktorý bude označovať určité volania aj s informáciami o tom, či je s volaním spojená hrozba alebo riziko násilia. Šéf najväčšieho prevádzkovateľa záchrannej služby v Štokholme, spoločnosti Falck, však tvrdí, že takýto komplexný systém označovania je ťažké správne nastaviť.

Falck má v prevádzke 36 sanitiek a ročne obslúži približne 85 000 pacientov, ale zďaleka nie je jedinou záchrannou službou, ktorá sa zaoberá susedstvami s no-go zónami vo Švédsku.

V roku 2017 prestali poštové služby posielať pracovníkov do desiatok domov na štokholmskom predmestí s vysokým počtom prisťahovalcov, pretože bolo príliš nebezpečné posielať tam svojich zamestnancov.

V roku 2017 bolo oznámené, že hasiči v hlavnom meste boli nútení prerušiť úsilie o uhasenie požiaru v horiacej budove z dôvodu útoku miestnych obyvateľov. Budova zhorela do tla a polícia sa domnieva, že sa rozšírila z podpaľačstva, ktoré sa začalo od dvoch horiacich vozidiel. Podozriví údajne zaútočili na vozidlá sklenenými fľašami a kameňmi a podobným spôsobom zaútočili aj na policajtov, ktorí na mieste zasahovali.

Situácia sa natoľko zhoršila, že švédske hasičské útvary museli zvýšiť počet diverzitných náborov, aby odradili od útokov obyvateľov v oblastiach s vysokým počtom migrantov.

“V jednom momente na nás nejaké deti hádzali kamene. Chytil som jedného chlapca a rozprával som sa s ním v jeho rodnom jazyku,” povedal Ilhan Demir z hasičského zboru v južnom Štokholme pre SVT.

Keď bývalý americký prezident Donald Trump v roku 2017 povedal, že Švédsko “má v dôsledku masového prisťahovalectva problémy, aké si nikdy nemysleli, že sú možné”, v mnohých médiách po celom svete sa mu dostalo ostrého posmechu. Odvtedy Švédsko urobilo ostrý obrat v otázke prisťahovalectva v dôsledku rekordného počtu prestreliek a vrážd, pričom vlna kriminality zohrala hlavnú úlohu pri nástupe konzervatívcov k moci v tohtoročných celoštátnych voľbách.