Pred niekoľkými dňami americkí šéfovia spravodajských služieb Dan Coats (National Intelligence) a Gina Haspell (CIA) otvorene vystúpili proti Trumpovej politike voči Severnej Kórei a Iránu. Podľa slov Coatsa a Haspellovej severokórejský líder sa absolútne nechystá ukončiť svoje jadrové aktivity  a Iránci (napriek americkým tvrdeniam) žiadne jadrové aktivity nevyvíjajú.

Vystúpenie oboch šéfov spravodajských služieb vyvolalo u Trumpa hystériu, doporučil svojím šéfom bezpečnostných služieb, aby sa vrátili do škôl a doplnili si vzdelanie.

Hal Brands však vysvetľuje tri dôležité aspekty, ktoré v posudzovaní hrozieb pre USA zo strany šéfov spravodajských služieb odzneli.

Prvý aspekt sa týka čoraz užších vzťahov medzi Čínou a Ruskom. Americký tlak voči Rusku a Číne prináša so sebou zbližovanie Moskvy a Pekinga. Rusko sa vyhrabalo z najhoršieho (Gorbačov a Jeľcin) a momentálne sa snaží presadiť na svetovej scéne. Napriek svojím problémom (Haspellová a Coats predpokladajú že v strednodobom horizonte bude mať Rusko množstvo demografických a ekonomických problémov) sa Rusko správa voči USA oveľa agresívnejšie ako Čína, Číňania volia viac opatrný postup. Celkovo je však markantné zosúladenie základných princípov ruskej a čínskej politiky, čo môže predstavovať pre USA hrozbu. Najmä keď ide o najväčšie zbližovanie oboch krajín od 50. rokov 20. storočia.

Ak nebudeme venovať pozornosť typickým americkým propagandistickým vyjadreniam o tom, ako Rusko a Čína odmietajú demokratické a kultúrne hodnoty Západu, ku ktorým samozrejme patrí aj hegemónia USA, alebo ľudské práva so zreteľom na rozvoj transgenderových hodnôt, ale sústredíme sa na zaujímavé fakty v Brandsovom príspevku, tak uvidíme, že amerických spravodajcov priam desí rozširujúca sa spolupráca Ruska a Číny v oblasti zbrojárskeho výskumu, obchodu, energetiky či ekonomiky, pretože takáto spolupráca výrazne ohrozuje americké mocenské postavenie vo svete.

Čína podľa uvedených faktov v americkej správe sa už ani nesnaží vo viacerých oblastiach vyvíjať vlastné zbrane, ale kupuje ruské zbrane. To svedčí o dvoch faktoroch, Číňania chápu, že za Ruskom značne zaostávajú vo vývoji nových zbraní a takisto vkladajú do Ruska značnú dôveru tým, že svoju bezpečnosť determinujú ruskými zbraňami. To, ako Číňania dôverujú Rusom je pre Američanov nepochopiteľné, pretože Američanom nedôveruje nikto a takisto dôvera je pre Američanov cudzí pojem. Američania totiž nemajú priateľov, len svoje záujmy, ktoré sa dajú vyjadriť pomocou USD. (Recept na získanie a udržanie dôvery však nie je ťažký, stačí neklamať, nekradnúť, dodržiavať medzinárodné právo a dohody, nepovažovať sa za vládnucu rasu. Toto sú však pre väčšinu amerických politických elít nesplniteľné podmienky).

Podľa Haspellovej a Coatsa Rusov a Číňanov čoraz viac spájajú aj spoločné záujmy v zahraničí, ktoré sú antagonistické vo vzťahu k americkým záujmom. Rusi a Číňania sa vhodne dopĺňajú napríklad v podpore Sýrie, Venezuely, Iránu, čo robí Američanom nemalé problémy. V rámci vzájomnej spolupráce Rusi väčšinou dodávajú zbrane a suroviny, Číňania dodávajú financie. Spoločný tandem prevyšuje možnosti USA.

V minulom storočí Kissinger usilovne pracoval na tom, aby sa spojenectvo Číny a Sovietskeho zväzu nestalo skutočnosťou. Medzi ZSSR a Čínou vďaka diplomatickým aktivitám Kissingera vypukli konfrontácie, Kissingerovi sa podarilo zabrániť vytvoreniu mohutného Euroázijského bloku. Dnes sa Američania snažia takisto zabrániť vzniku Eurázijského bloku, pretože takýto blok bude znamenať koniec americkému parazitovaniu na svete, v porovnaní so 60 a 70 rokmi minulého storočia však majú niekoľko problémov.

Americká ekonomika má problémy, nemajú politika Kissingerovho formátu, vzťahy medzi USA a Európou sa kvôli chybám a arogancii americkej diplomacie značne zhoršili. Pokiaľ v období 1945 – 1989 vystupovala západná Európa a NATO ako jednotný celok pod vedením USA, voči ZSSR a štátom RVHP a Varšavskej zmluvy, dnes o takejto jednote môžu Američania len snívať. Odstredivé protiamerické tendencie v Európe úspešne rastú, Američania majú čoraz viac problémov tieto odstredivé tendencie eliminovať.

Spojenci USA predstavujú druhý aspekt amerických problémov. Coats otvorene vystríha a tvrdí, že niektorí spojenci a partneri USA sa pokúšajú získať veľký stupeň nezávislosti od Washingtonu. Nesúhlasia so sankciami i princípmi bezpečnostnej politiky, vadia im zmeny princípov americkej zahraničnej politiky (napríklad avizované sťahovanie Američanov z Afganistanu či Sýrie, jednostranné odstupovanie od medzinárodných zmlúv – zmluva o raketách krátkeho a stredného doletu, jadrová zmluva s Iránom).

Americkým spojencom vadia americké sankcie, ktoré európsku ekonomiku poškodzujú, Európanom sa nepáči, že kvôli americkým záujmom musia niesť ekonomické straty. Podľa Coatsa a Haspellovej je takisto problémom to, že Európania a ázijskí spojenci USA dospeli k názoru, že moc USA sa oslabuje, čo len prehlbuje odstredivé tendencie u kedysi verných spojencov USA.

Dôkazmi oslabovania postavenia USA sú podľa Coatsa a Haspellovej udalosti v Sýrii, zosilnenie Číny v Juhočínskom mori, aktivity Iránu či kríza v súvislosti s Venezuelou. Haspellová a Coats takisto vo svojej správe uviedli, že Trump aj  svojou ekonomickou politikou (násilná americká colná politika) vážne narušuje dôveru spojencov v USA. A to aj napriek tomu, že USA zvyšujú príspevky do svojho vojenského rozpočtu, to isté požadujú aj od spojencov a snažia sa zdržiavať Rusko vo východnej Európe.

Coats a Haspellová poukázali na faktory v správaní amerických spojencov, ktoré sú nepriamymi dôkazmi nedôvery voči USA. Ide napríklad o  francúzske a nemecké vyhlásenia o tesnejšej vzájomnej spolupráci, či snahách Japoncov posilniť vzájomné vzťahy s Indiou a Austráliou. Japonci, Nemci a Francúzi sa evidentne už nespoliehajú na americkú pomoc, do rovnakej skupiny varovných príznakov možno podľa amerických vysokých spravodajských dôstojníkov zaradiť aj rozširujúce sa kontakty Filipín s Čínou. Takisto rokovania Ruska a Japonska ohľadne štyroch Kurilských ostrovov americkí odborníci vnímajú ako pokusy Ruska o oslabenie americkej nadvlády nad Tokiom. Spojenci USA sa navyše obávajú aj toho, že Trump by mohol opätovne zvíťaziť v prezidentských voľbách v roku 2020, prípadne že by sa mohol zjaviť niekto ešte horší ako Trump, alebo že sa americká vnútropolitická kríza ešte viac prehĺbi.

Tretí sektor amerických problémov sa týka technologických aspektov. Coats a Haspellová takisto uviedli, že riziko ruských a čínskych hackerských útokov voči USA sa zvyšuje, Rusi a Číňania sú už dnes schopní naniesť kritické kybernetické údery infraštruktúre USA. Rusi a Číňania vyvíjajú vlastné operačné systémy i hardware, ich aktivity sú čoraz úspešnejšie.

Coats a Haspellová takisto poukázali na skutočnosť, že pre USA je bytostne dôležité pokračovať vo výskume nových technológii, vrátane vytvorenie plnohodnotnej umelej inteligencie, kvantovej fyziky, či syntetickej biológie. Krajina, ktorá získa líderstvo v tejto oblasti získa ohromnú prevahu nad svojimi súpermi. Rusi a Číňania v tejto oblasti spolupracujú, Američania sú osamotení, pretože európske či ázijské spoločnosti sa obávajú americkej jurisdikcie, nadradenej medzinárodnému právu a veľmi sa do spolupráce s Američanmi nehrnú, najmä keď Američania aj tak vždy všetko nastavia tak, aby v rámci spolupráce zlizli všetku smotanu sami. Pre amerických partnerov musí byť predsa dostatočnou odmenou to, že mohli na Američanov pracovať.

Coats a Haspellová takisto poukázali na alarmujúci fakt, že pokiaľ v roku 1996 takmer 50 % všetkých špičkových vedeckých citácii pochádzalo z amerických zdrojov, dnes hovoríme o 35 %. Technologický boom naopak zaznamenali Rusko, Čína, India a Irán. Podľa Coatsa a Haspellovej, ak bude tento trend pokračovať v podobnom tempe ako dnes, súmrak USA môže nastať podstatne skôr, ako odborníci očakávali.

Desaťročia považovali Američania svoju technologickú prevahu za eso v rukáve. Dnes už toto eso podľa Coatsa a Haspellovej stratili. Treba si však uvedomiť, že spravodajskí dôstojníci majú vždy tendenciu zvyšovať úroveň nebezpečenstva, presne v duchu Ezopovej bájky o diviakovi ktorý si brúsil kly, aj keď priame nebezpečenstvo nehrozilo, pretože diviak vedel, že v prípade nebezpečenstva už bude neskoro kly si brúsiť. Coats a Haspellová úspešne maľujú čerta na stenu, pretože sa snažia vyburcovať USA k väčšej aktivite. Či sa im to podarí, je otázne.