Blízky východ 22. januára 2020 (HSP/Le Figaro/Foto:TASR/AP-Hussein Malla)
Francúzsky portál Le Figaro publikoval článok, v ktorom francúzsky expert pre Blízky východ Gérard Chalian uvádza, že americká prítomnosť na Blízkom východe už neprináša plnohodnotné víťazstvá a pozície USA na Blízkom východe sa stále oslabujú
Podľa francúzskeho denníka likvidácia generála Solejmáního posilnila iránsky režim, v krajine sa zdvihla vlna nacionálnych vášní a zosilnela vlna protiamerického a protiizraelského odporu. Američania teroristický útok na Solejmáního považujú za cenné víťazstvo, pretože sa im podarilo zlikvidovať nebezpečného a charizmatického protivníka.
Po výmene úderov medzi USA a Iránom sa podarilo situáciu dostať pod kontrolu a napätie sa čiastočne znížilo. Vraždu generála Solejmáního interpretuje Trump ako rozhodné americké víťazstvo a dôkaz americkej dominancie. V Iráne smrť Solejmáního posilnila iránsky režim. Irán reagoval na rozdiel od Američanov opatrne, nezlikvidoval amerických vojakov, aby nedonútil Trumpa eskalovať napätie. Ale iránsky raketový útok, pri ktorom americká PVO opätovne totálne zlyhala je jasným dôkazom, že v prípade potrebu dokážu Iránci americkým základniam na Blízkom východe a v okolí Perzského zálivu uštedriť tvrdé straty.
Donald Trump okrem toho vyslal signál, že na rozdiel od svojich predchodcov dáva prednosť obmedzeným a ohraničeným vojenským útokom pred široko koncipovanými pozemnými zásahmi.
V porovnaní s Vietnamom, kde stratili Američania 53 tisíc vojakov v Iraku stratili približne 4500 vojakov a v Afganistane 2500 vojakov. Americká spoločnosť však aj takéto straty považuje za príliš veľké. Netreba zabúdať ani na skutočnosť, že demograficky už Američania svoj zápas s moslimami prehrali rovnako ako Izrael a na širšie koncipovanú vojenskú ofenzívu na Blízkom východe nemajú Američania dostatok financií. Preto podnikajú maximálne letecké útoky, ich efektivita však bude závisieť od úrovne PVO nepriateľských štátov. Už dnes väčšinu útokov amerického letectva predstavujú útoky raketami alebo dronmi, americkí piloti už často nad nepriateľské územie nelietajú. USA výrazne znížilo svoj vojenský kontingent na Blízkom východe, ich hlavným strategickým súperom je však Rusko a Čína s tichooceánskou oblasťou, kde USA nechce dopustiť nárast čínskej moci.
Zahraničná politika Donalda Trumpa je veľmi úzko prepletená s vnútropolitickým vývojom na americkej scéne. Trump sa snaží, aby bol znovuzvolený za amerického prezidenta, jeho agresivita na Blízkom východe mu má získať hlasy amerických voličov. Americkým hlavným politickým cieľom patrí v prvom rade zbrzďovanie Ruska a spomalenie procesu posilňovania Číny.
Čo sa týka Blízkeho východu, americké vojská uviazli v dlhotrvajúcej a finančne náročnej vojne, ktorú nedokážu vyhrať a ani nemôžu tieto krajiny opustiť. V Afganistane Trump dobre vie, že ak by stiahol americký vojenský kontingent, Taliban by za veľmi krátku dobu opätovne obsadil Kábul, čo dokazuje, že takmer 18-ročná vojenská kampaň Američanov v Afganistane by sa tak ocitla v troskách. Trump bude ale určite presadzovať, aby Američania ostali v Afganistane minimálne do tohtoročných amerických prezidentských volieb.