Počas prvého augustového týždňa zriadila ruská vojenská polícia 8 pozorovateľní pozdĺž Golanských výšin, na hranici, ktorá bola ustanovená v roku 1974 po skončení bojov medzi Sýriou a Izraelom. Týchto 8 pozorovateľní symbolizuje koniec bojov v južnej Sýrii. Posledná skupina protiasadovských rebelov bola porazená a občianska vojna, ktorá sa v tejto oblasti začala v roku 2011, sa tak skončila.

V júli 2018 obnovili sýrske vládne jednotky hranicu s Jordánskom. V auguste 2018 už väčšina rebelov súhlasila s ukončením bojov, veľká časť rebelov sa začlenila do radov sýrskych ozbrojených síl. Približne 10 000 rebelov sa odsunulo do Idlibu, kde mieni aj ďalej pokračovať v boji proti Asadovi. Je zrejmé, že budú musieť bojovať aj proti svojím bývalým spolubojovníkom, ktorí sa začlenili do radov sýrskych vládnych síl, pretože Damask sa chystá na ofenzívu s cieľom vyčistiť Idlib. Asad získal vďaka Rusom a Iránu značný vojenský potenciál a sebavedomie, za posledné 3 roky sa sýrska armáda zmenila na moderné vojenské zoskupenie.

Momentálne je sýrsky konflikt horúci v troch oblastiach, ktoré sú pod kontrolou troch veľkých koalícií. Východný breh Eufratu kontrolujú USA a ich spojenci, na severe sa etablovali Turci a centrálna časť Sýrie je pod kontrolou Ruska, Iránu a Sýrie.

Sýrska občianska vojna, ktorá sa začala v roku 2011, sa v podobe boja protiasadovských zoskupení proti vládnym silám skončila. Rebeli boli porazení a vojna teraz vstupuje do novej fázy, ktorú ovplyvnia rozhodnutia v Moskve, Ankare a Washingtone. Rusi, Sýrčania a Iránci brutálne vyčistili na územiach pod vládnou kontrolou ISIS. V oblastiach pod kontrolou vládnych síl dnes zápasí o holý život približne 1% ISIS v porovnaní so stavom pred necelým rokom. Skupiny ISIS v oblasti juhozápadnej Sýrie, Yarmuku, v sýrskej púšti boli zlikvidované. Čistenie ISIS pokračuje aj na územiach pod kontrolou americkej koalície, kde sa nachádza ešte stále územie o rozlohe približne 100 km2, ktoré ISIS drží pri moci

Cieľ sýrskeho režimu je zrejmý. Sýria chce obnoviť kontrolu nad ceým svojím územím, s čím v Iráne a Moskve súhlasia. Sýrska suverenita musí byť obnovená podľa Moskvy, Damasku a Teheránu v plnom rozsahu, otázne je, ako dlho bude trvať Damasku, kým tento svoj cieľ splní. Cieľom Damasku je aj vytlačiť Turkov a Američanov, bývalý americký veľvyslanec Robert S. Ford je však zvedavý, ako si s týmto problémom poradí Moskva, pretože jedno je chcieť a druhé je uskutočniť. Je oveľa schodnejšia predstava, že sa podarí Damasku upevniť svoje postavenie voči Turecku ako voči USA a Kurdom na východe Eufratu.

Turci už v minulosti jasne ukázali, že chcú v severnej Sýrii pôsobiť dlhodobo. Vedú ich k tomu dva dôvody, prvým sú Kurdi a druhým sú sýrski  utečenci, ktorí žijú na území Turecka. Turecko investuje do Jarabulu, Afrinu a al Babu a Turci by boli najradšej, aby po takmer 75 000 utečencov, ktorí sa z Turecka vrátili do Sýrie, nasledovali ich príklad aj ďalší Sýrčania, ktorí žijú v utečeneckých táboroch na tureckom území. Momentálne je otázne, ako sa skončí pripravovaná vládna ofenzíva v Idlibe, pretože od toho závisí, kde sa nakreslí červená čiara a či severná Sýria bude mať podobný štatút ako severný Cyprus, alebo sa podarí Damasku dostať Idlib pod svoju kontrolu.

Spolupráca s Damaskom podmieni aj to, ako sa bude riešiť kurdská otázka. Turci považujú YPG za teroristov, prepojených s Kurdskou stranou pracujúcich PKK. Ale YPG sú súčasťou proamerických kurdských síl. Napätie v otázke Kurdov sa už dotklo aj turecko-amerických vzťahov, americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo a jeho turecký kolega Mevlüt Čavušoglu sa síce dohodli na zostavení 22 nezávislých hliadok zostavených z amerických a tureckých vojakov, ktoré sa snažia v Manbidji, s cieľom zabrániť horúcej fáze konfliktu medzi Kurdami a Turkami. To sa však môže rýchlo zmeniť.  Vzťahy medzi USA a Tureckom sú značne napäté aj kvôli iným faktorom ako sú Kurdi, Turci obviňujú USA s pokusu o prevrat voči Erdoganovi, odmietajú prepustiť amerického pastora Andrewa Brunsona a požadujú vydanie tureckého opozičného politika Gulena, vzťahy kazia aj snahy Ankary kúpiť ruský systém PVO S-400. Ak by USA opustili východnú Sýriu a toto územie by ovládli sýrske vládne sily, zredukovalo by to s určitosťou aj aktivity Turecka na severe.

Americký minister obrany James Mattis dňa 27.7.2018 vo Washingtone uviedol, že boj proti ISIS vo východnej Sýrii bude trvať dlhšie. Američania nemôžu pripustiť, aby po ich odchode sa ISIS znova zaktivizoval, totálna likvidácia ISIS sa pravdepodobne natiahne na dlhšiu dobu. USA tým získajú čas a budú môcť i ďalej tlačiť na Asada, ktorého považujú za nedôveryhodného. Takže najpravdepodobnejší scenár vyzerá tak, že USA sa pokúsia zmraziť sýrsky konflikt a zabrániť prílišnému zosilneniu sýrskeho vládneho režimu a Iránu. Rovnako je pre USA výhodné podržať Kurdov v ich konflikte s Turkami.

Čo sa týka obnovy Sýrie, USA môžu participovať na obnovovaní území na východnom brehu Sýrie. Doteraz USA vykazovali iba minimálne snahy o rekonštrukciu území v Sýrii, Rakka však vyžaduje vysoké investície. Už dnes je ale zrejmé, že Irán a Sýria vyvolávajú nestabilitu medzi arabskými kmeňmi na východnom brehu Eufratu, kde sa zvyšuje napätie medzi Arabmi a Kurdami. Cieľom Damasku a Teheránu je guerillovými útokmi vyhnať Američanov z tohto územia a oslabiť Kurdov.

USA uvažujú o obrovských investíciach do východnej Sýrie. Ide o podobný plán ako v roku 1991, kedy USA v severnom Iraku podporili vznik Kurdskej regionálnej vlády. Americkí inštruktori by pomáhali budovať kurdské ozbrojené sily, ktoré by potláčali extrémizmus, vďaka americkej prítomnosti by sa tak podarilo oslabiť iránsky vplyv na území Sýrie, pretože strategickým cieľom USA a Izraela je oslabovanie iránskeho vplyvu v celej Sýrii. Takisto je nesmierne dôležité oslabiť iránsky vplyv v Iraku, kde miestni Kurdi utrpeli porážku, takže Bagdad s iránskou podporou kontroluje veľkú časť bývalých kurdských území. Spoliehať sa na to, že Rusi presvedčia Iráncov, aby sa stiahli, je nerálne.

Postavenie USA v Sýrii sa však v porovnaní s minulosťou stalo oveľa ťažším. Američania, ktorí v Sýrii bojovali proti ISIS, našli pozoruhodných spojencov, vstupom Ruska do konfliktu sa však situácia začala postupne meniť. Turecko, historický spojenec USA vyhrocuje svoje vzťahy k USA, podpora Kurdov znamená, že sa zhoršujú vzťahy aj medzi Američanmi a sýrskymi Arabmi. Takisto sa zhoršila situácia v severnom Iraku, kde oficiálny Bagdad značne s iránskou pomocou oslabil postavenie Kurdov. Posledná fáza sýrskeho konfliktu preto bude mať diplomatický i vojenský záver. USA investovali do ženevského procesu, ktorý však nikam neviedol, Rusko investovalo do astanského mierového procesu, ktorý vyvrcholil sériou deeskalačných dohôd. Rusku sa tak podarilo odrezať USA od ďalších diplomatických rokovaní v Sýrii v spolupráci s Iránom a Tureckom, takýto stav je však pre USA neprijateľný.