Bratislava 27. júna 2023 (HSP/Foto:TASR-Pavol Zachar)
Čo je vlastne zač to Progresívne Slovensko? Títo ľudia z nejakého záhadného dôvodu majú v prieskumoch neuveriteľne vysoké preferencie, hoci verejnosť vlastne netuší kto oni sú a aký je ich program. A to je chyba…
Progresívne Slovensko (PS) vzniklo v roku 2016 ako občianske združenie. Na čele bol podnikateľ Ivan Štefunko, ktorý bol pri vzniku viacerých firiem, napríklad webu Pelikan.sk, ktorý dnes je jedným z najväčších predajcov leteniek. Vzápätí sa pridal zakladateľ webhostingovej spoločnosti Websupport Michal Truban, ktorý do PS investoval takmer milión eur a prispel aj spolumajiteľ spoločnosti ESET Anton Zajac, ten bol zhodou okolností aj spolumajiteľom a členom predstavenstva firmy, ktorá vydáva Denník N.
Ešte predtým, ako sa z občianskeho združenia stala politická strana, v roku 2017 zorganizovalo PS konferenciu, ktorej sa zúčastnil aj top euroatlantický káder, predseda frakcie ALDE v Európskom parlamente (EP) a bývalý belgický premiér Guy Verhofstadt. Predstavte si: nejaká neznáma čerstvo založená stranička si urobila konferenciu a na ňu z Bruselu prišiel skoro najväčší bruselský papaláš…
O dva dni nato akási Zuzana Čaputová, podpredsedníčka PS, vystúpila z nadácie Via Iuris, čo bolo nevyhnutné, aby sa neskôr mohla stať prezidentkou SR.
V roku 2018 práve Denník N a masívny príliv peňazí z ESETu pomohli k zviditeľneniu dovtedy úplne neznámeho človeka menom Matúš Vallo, ktorý sa stal primátorom Bratislavy.
V roku 2019, opäť s pomocou Denníka N a prílevu peňazí z ESETu, sa dovtedy úplne neznáma Zuzana Čaputová stala prezidentkou Slovenskej republiky.
V roku 2020 čosi nevyšlo: chýbalo len 924 hlasov, aby sa koalícia PS-Spolu s takmer siedmimi percentami hlasov dostala do Národnej rady SR. Napriek pomoci Denníka N a peňazí z ESETu to nešlo, lebo PS zúfalo chýbali kádre, a najmä líder – Michal Truban ľudí neoslovil. Trubana neskôr vystriedala Bihariová, ale ani to nebolo dobré. A tak v máji 2022 Bihariovú vymenil na poste šéfa strany Michal Šimečka.
Kto je Michal Šimečka?
Študoval politológiu a medzinárodné vzťahy na Fakulte sociálnych vied Karlovej Univerzity a neskôr na University of Oxford. Pracoval ako novinár v denníku SME a v britskom denníku The Financial Times, neskôr bol poradcom europoslancov Borisa Zalu (Smer-SD) a Libora Roučku (ČSSD). Potom pracoval ako výskumný pracovník Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe, kde sa venoval agende európskej integrácie a európskej bezpečnosti. Pôsobil aj ako poradca českého ministra zahraničných vecí. Teda globalistický káder ako víno.
V roku 2019 bol zvolený za europoslanca a o pár mesiacov sa stal hlavným spravodajcom EP pre prípravu nového mechanizmu na ochranu demokracie a právneho štátu v členských štátoch EÚ. V roku 2020 bol zvolený za podpredsedu liberálnej frakcie Renew Europe a v roku 2022 sa stal ako prvý zástupca SR jedným z podpredsedov EP.
Je všeobecne známe, že je to potomok „tých“ Šimečkovcov, otca a deda, ktorí sú neodmysliteľne spojení s nežným prevratom v roku 1989. Nie každý vie, že Michalov dedo Milan Šimečka bol v 50. a 60. rokoch učiteľom a teoretikom marxizmu-leninizmu, a že v tom duchu napísal aj niekoľko kníh. Na prelome rokov 1967 a 1968 strávil pol roka v Nemecku a stal sa disidentom, v roku 1989 revolucionárom a potom jedným z popredných sorosovských mimovládkarov v Československej nadácii Charty 77.
Milanov syn Martin Milan Šimečka, teda Michalov otec, bol šéfredaktorom vydavateľstva Archa, týždenníka Domino fórum, denníka SME, českého týždenníka Respekt, je stálym redaktorom a šéfom redakčnej rady Denníka N, teda pôsobil vo všetkých významnejších tlačových médiách s extrémne proamerickou orientáciou.
Michal Šimečka predstavuje reprezentanta absolútne nekompromisnej tvrdej línie prozápadného liberálnofašistického extrémizmu so všetkým, čo k tomu patrí: teror politickej korektnosti zahŕňajúci likvidáciu plurality názorov, do absurdna dovedená LGBT agenda, do absurdna dovedený antirasizmus, čiže opačný rasizmus, antikresťanstvo maskované ako extrémna sekularizácia, ktorá sa miestami nie príliš líši od satanizmu, sociálne inžinierstvo, atď.
V zahraničnej politike je Šimečka azda najtvrdším nepriateľom akejkoľvek suverenity Slovenska, keď podporuje aj tie najextrémnejšie federalizačné bruselské tendencie a okliešťovanie právomocí národných štátov.
Sľubujú nám dôstojnú budúcnosť…
V pondelok 26. júna zvolalo PS tlačovú konferenciu, na ktorej predstavili svoj program pre podporu rovnosti. Chcú pomáhať rovnosti príležitostí pre všetkých, vrátane párov rovnakého pohlavia a menšín, chcú bojovať proti násiliu na ženách. Chcú náboženskú neutralitu štátu a odluku cirkvi od štátu.
Chcú riešenia, ktoré by predišli vzniku bezdomovectva, sociálneho vylúčenia a nedostupnosti bývania pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov. Áno, táto agenda môže priniesť voličské hlasy, otázka je, ako takéto pekné sľuby splniť…
Chcú zaviesť etický kódex poslanca a zabrániť tak „nenávistným prejavom“ v parlamente. Inými slovami, chcú zrušiť to čo doposiaľ platilo v krajinách celého kultúrneho sveta, že v parlamente (odvodené od slova parler, teda hovoriť) k najzákladnejším pravidlám parlamentarizmu patrí sloboda hovoriť čokoľvek, bez obmedzení. Aby sa už smelo hovoriť, len to, čo je povolené.
Môžeme to všetko teda zhrnúť a pomenovať tými správnymi slovami: Progresívne Slovensko, na čele s Michalom Šimečkom, je tým najtypickejším nástrojom západného neokoloniálneho riadenia Slovenska. Je to tá najhoršia možnosť pre slovenského voliča – najpriamejšia skratka do liberalistického multikultúrneho pekla.
Viac sa dočítate
PS predstavilo program pre podporu rovnosti všetkých ľudí
PS považuje za dôležité pripraviť mestá a obce na dopady klimatickej krízy
17.5°C
Utorok 
Štvrtok 
15.2°C
.jpg)
.JPG)
