Tancujú tango, zlaďujú sa, navzájom si škriabu chrbát, vedia byť voči sebe uštipačné, majú faustovskú dohodu, ale sú aj osamelými strážcami – a Izrael dáva Veľkému bratovi pocítiť, že on je ten, kto prijíma všetky dôležité rozhodnutia.

Ktorá z uvedených šablón momentálne funguje, je otázne, keďže americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v sobotu telefonoval prezidentovi Palestínskej samosprávy Mahmúdovi Abbásovi, aby ho presvedčil, aby netlačil na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN požadujúcu okamžité zastavenie izraelskej osídľovacej činnosti na Západnom brehu.

Navrhovaná rezolúcia, ktorú vypracovali Spojené arabské emiráty, je reakciou na oznámenie vlády premiéra Benjamina Netanjahua z minulej nedele, že “legalizuje” deväť outpostov a presadzuje budúce plány na vytvorenie približne 10 000 nových domov v osadách na Západnom brehu. Požaduje, aby Izrael “okamžite a úplne zastavil všetky osídľovacie aktivity na okupovanom palestínskom území”.

V súlade s dvojzmyslom USA v otázke palestínskeho problému sa Bidenova administratíva vyjadrila proti plánom Jeruzalema, ale zároveň sa stavia proti palestínskej snahe predložiť rezolúciu na hlasovanie. Ak dôjde k nátlaku, USA nebudú váhať rezolúciu vetovať, ale jej optika bude veľmi škodlivá v čase, keď Biden drží vysoko zástavu demokracie, ľudských práv, Charty OSN, poriadku založeného na pravidlách atď.

Blinken neskôr zavolal aj Netanjahuovi, aby ho informoval o svojom rozhovore s Abbásom. V tomto modeli nie je nič nové. Za pozornosť však stojí zaujímavá zhoda okolností – Blinkenova aktivita prišla len dva dni po návšteve izraelského ministra zahraničných vecí Eliho Cohena v Kyjeve a jeho štvrtkovom stretnutí s prezidentom Vladimírom Zelenským.

Ide o prvú návštevu izraelského ministra zahraničných vecí na Ukrajine od začiatku ruských špeciálnych operácií a počas tohto obdobia sa na ukrajinsko-izraelské vzťahy zniesol určitý chlad, keďže Tel Aviv sa ku konfliktu na Ukrajine postavil neutrálne a napriek prosbám USA odmietol kritizovať Rusko alebo dodávať Ukrajine vojenskú techniku.

Blinken musí mať z tohto vývoja radosť. Môže si za to pripísať zásluhy, keďže nenápadný posun v izraelskom postoji k Ukrajine sa začal objavovať po jeho návšteve Izraela 30. januára a stretnutí s Netanjahuom.

Na spoločnej tlačovej konferencii s Blinkenom Netanjahu vyslovil záhadnú poznámku o tom, že Irán začal “vyvážať agresiu za svoje hranice a za hranice Blízkeho východu”. A Blinken pohotovo doplnil elipsu v Netanjahuovej formulácii: “Tak ako Irán dlhodobo podporuje teroristov, ktorí útočia na Izraelčanov a iných, režim teraz poskytuje drony, ktoré Rusko používa na zabíjanie nevinných ukrajinských civilistov. Rusko zasa poskytuje Iránu sofistikované zbrane. Je to obojsmerná ulica.”

Blinken ďalej prezradil, že “pokračujúce zverstvá Ruska len zdôrazňujú dôležitosť poskytovania podpory všetkým potrebám Ukrajiny – humanitárnym, hospodárskym a bezpečnostným -, ktorá statočne bráni svoj ľud a samotné právo na existenciu, čo je téma, o ktorej sme dnes tiež diskutovali. Jedným z najúčinnejších spôsobov, ako zvýšiť bezpečnosť Izraela, je pokračovať v budovaní mostov v regióne a dokonca aj ďaleko za jeho hranicami.”

Otázka Ukrajiny a otázka Iránu sa v americko-izraelských rozhovoroch prelínajú. Nie je to však ani tak preto, že Rusko používa iránske drony na útoky na ukrajinské ciele, ale alchýmia rusko-iránskych vzťahov sa od dohody o dronoch dramaticky zmenila. Medzi týmito dvoma krajinami sa formuje strategická os s výrazným vojenským a hospodárskym obsahom, ktorá má potenciál radikálne zmeniť pomer síl v bezpečnostnom prostredí Izraela.

Netanjahu oceňuje, že Bidenova administratíva je odhodlaná využiť všetky dostupné možnosti na zadržanie Iránu, a to vrátane zmeny režimu. Tak ďaleko ešte žiadny americký prezident nezašiel. Takýto dojem vyvolal aj poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan, keď sa 19. januára (pred Blinkenovou návštevou) stretol s Netanjahuom – hoci Sullivanova návšteva bola zabalená ako konzultácie o pláne novej izraelskej vlády na revíziu súdnictva a Bidenových obavách z “vplyvu, ktorý by to mohlo mať na demokratické inštitúcie Izraela”.

Závislosť Izraela od USA pri zadržiavaní Iránu je kritickejšia ako kedykoľvek predtým. Napätie sa stupňuje od útoku dronu na iránske aktíva v Isfaháne 28. januára. Odvtedy boli zabití dvaja izraelskí dôstojníci; napadnutý bol izraelský tanker. V sobotu došlo k raketovému útoku na americkú základňu pri ropnom poli Al-Omar v Deir Ezzor (Sýria) a v nedeľu skoro ráno sa centrum Damasku dostalo pod izraelský raketový útok. USA medzitým začali obnovený pokus o podnecovanie protivládnych protestov v Iráne.

Celkovo si USA a Izrael uvedomujú, že Irán v uplynulom roku získal obrovskú strategickú hĺbku v rámci geopolitického preskupenia, ktoré vyvolal konflikt na Ukrajine. Počas štátnej návštevy prezidenta Ebrahíma Raísího v Číne minulý týždeň tak prezident Si Ťin-pching vyjadril silnú podporu Iránu proti zasahovaniu USA do jeho vnútorných záležitostí a iránskemu jadrovému briefingu.

Denník čínskej komunistickej strany Global Times vo veľmi významnom vyhlásení napísal, že “iránska politika ‘Pohľad na Východ’ znamená prechod od politiky negatívneho vyvažovania a nezapájania sa k budovaniu spojenectiev s nezápadnými svetovými mocnosťami, ktoré majú podobné politické štruktúry ako Irán, ako sú Rusko a Čína”.

Od svojho návratu do Teheránu Raisi prezradil, že Xi podporil členstvo Iránu v BRICS. Irán sa nedávno stal aj členom Šanghajskej organizácie pre spoluprácu.

Akú podobu bude mať izraelský posun v otázke ukrajinského konfliktu, sa teraz ešte len ukáže. Izrael sa zúčastňuje na činnosti kontaktnej skupiny Pentagónu pre obranu Ukrajiny. Cohen však po stretnutí so Zelenským poskytol len málo podrobností okrem toho, že sa dohodli na zintenzívnení spolupráce v spoločnom boji proti Iránu. Bol vyhýbavý: “Hovorili sme o prehĺbení spolupráce s Ukrajinou proti iránskej hrozbe na medzinárodnej scéne.”

Cohen povedal, že Izrael poskytne 200 miliónov dolárov vo forme úverových záruk na výstavbu nemocníc na Ukrajine a zopakoval izraelský prísľub poskytnúť Ukrajine sofistikovaný varovný systém protivzdušnej obrany. Neuviedol však konkrétne, kedy by tento systém mohol byť dodaný; nezmienil sa ani o Rusku, ani o tom, ako by Izrael reagoval na ukrajinské žiadosti o izraelské zbrane.

Cohen povedal: “Izrael, ako už v minulosti uviedol, je pevne solidárny s ukrajinským ľudom a naďalej podporuje suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny.” Odmietol odpovedať na otázky týkajúce sa spravodajskej spolupráce.

Veľkou otázkou je, či Izrael bude naďalej kráčať po tenkom lane medzi pomocou Ukrajine a vyhýbaním sa treniam s Ruskom, s ktorým má strategické regionálne záujmy. Ukrajinský konflikt však ukázal potenciál zmeniť globálne spojenectvo a Rusko varovalo Izrael pred dodávkami zbraní Ukrajine.

Ruský veľvyslanec v Tel Avive v piatok pre Jerusalem Post povedal, že Moskva “vážne vzala na vedomie” “diplomatický a vyvážený postoj” Izraela a bude dúfať, že “tento postoj… zostane nezmenený a izraelské orgány nebudú Ukrajine poskytovať žiadne komponenty zbraní”.

Porozumenie Izraela s Ruskom sa zďaleka neobmedzuje len na Sýriu. Ide o mnohostranný vzťah, v ktorom “Rusko drží v rukách mnoho dôležitých kariet”, ako si všimol komentár v Middle East Monitore ešte počas Cohenovej cesty do Kyjeva.

Netanjahu by sa musel najprv presvedčiť o múdrosti odhodenia izraelskej neutrality, pretože by vedel, že pri všetkej svojej vynaliezavosti bude ťažké charakterizovať akýkoľvek izraelský krok na dodávku zbraní na boj proti ruským silám na Ukrajine ako čin namierený proti Iránu.