Austin vo svojom prejave trikrát spomenul slovo “zastrašovanie” a päťkrát slovo “nátlak”, pričom všetky tieto slová buď nepriamo, alebo priamo smerovali k Číne. Priznal tiež, že “toto všetko je obzvlášť dôležité v Taiwanskom prielive”, čo odhalilo temné zámery americkej strany. Po tom, ako Washington vyzdvihol “ekonomický nátlak Číny”, zopakoval rovnaký prístup vo vojenskej, geopolitickej a diplomatickej oblasti a teraz k tomu pridal aj termín “zastrašovanie”. Hoci sa Číňanom a cudzincom s určitým pochopením reálií v ázijsko-tichomorskom regióne zdá absurdné používať slová “nátlak” a najmä “šikanovanie” na čínsku diplomaciu, nemôžeme ignorovať zámerné a vypočítavé úsilie USA, keďže tieto slová sa v poslednom čase neustále opakujú a zdôrazňujú pri rôznych medzinárodných verejných príležitostiach.

Washington si nemôže neuvedomovať význam slov “zastrašovanie” a “nátlak”. Napríklad termín “nátlaková diplomacia” pôvodne navrhli americkí profesori, aby zhrnuli vtedajšiu politiku USA voči Laosu, Kube a Vietnamu. Do dnešného dňa však USA nielenže neprestali, ale namiesto toho našli nové spôsoby a rozšírili sa do rôznych oblastí, aby sa zapojili do zastrašovania a nátlaku. Ktorá krajina, vrátane spojencov USA v regióne, ako sú Japonsko a Južná Kórea, nebola vystavená nejakej forme nátlaku alebo donucovania zo strany USA v oblastiach, ako sú polovodiče, premiestňovanie priemyselných reťazcov, a dokonca aj obchod?

USA teraz prekrúcajú pojmy a vylepšujú svoju rétoriku, pričom pohodlne ignorujú svoje vlastné činy zastrašovania a nátlaku, zatiaľ čo otáčajú a označujú Čínu za “tyrana” alebo “nátlakára”. Ide o pokus využiť svoju dominanciu v diskurze a zamútiť vodu. V zložitej realite medzinárodných vzťahov existuje značná oblasť kognitívnej nejednoznačnosti, kde je veľa ľudí, ktorí nerozumejú a neposudzujú skutočnú situáciu, a krajín s citlivým myslením v dôsledku územných alebo iných sporov s Čínou. Cieľom USA je zmocniť sa tejto oblasti a týchto osôb a krajín a urobiť z nich hlavné ciele svojich zavádzajúcich a podnecujúcich snáh.

Vykresľovanie Číny ako “tyrana” alebo “nátlakára” je zamerané predovšetkým na uľahčenie zásahov USA do ázijsko-tichomorských záležitostí vrátane taiwanskej otázky, ktorá je výlučne vnútornou záležitosťou Číny. Okrem toho môže slúžiť na čiastočné odvrátenie skutočnej nespokojnosti medzinárodného spoločenstva so “zastrašovaním” a “nátlakom” zo strany USA. My v Pekingu jasne vidíme kalkulácie Washingtonu, ale nemožno vylúčiť, že v medzinárodnom spoločenstve sú ľudia, ktorí sú buď zmätení, alebo to predstierajú.

Ide o bitku o poznanie a je potrebné, aby medzinárodné spoločenstvo dosiahlo konsenzus o niektorých základných princípoch a koncepciách s cieľom čeliť prekrúteniu správneho a nesprávneho zo strany USA. Čína ako najväčší protivník USA v tejto poznávacej bitke musí organizovať svoju obranu a protiútok s veľkou trpezlivosťou a múdrosťou. V opačnom prípade sa môže stať, že svet bude skutočne rozvrátený USA, pretože niektoré základné prvky sa ich činmi otriasajú.

Napríklad v prípade “zastrašovania” a “nátlaku” treba tentoraz jasne rozlišovať, že národné zjednotenie Číny nemá nič spoločné s tzv. Práve zasahovanie zo strany USA predstavuje skutočné “šikanovanie” voči celému čínskemu národu. Pokiaľ ide o ochranu národnej suverenity a územnej celistvosti, Čína nemá priestor na kompromisy alebo ústupky. Neexistuje žiadne “šikanovanie” ani “nátlak”, Čína len presadzuje svoje zásady a bráni svoje záujmy.

Čína tieto červené čiary jasne vytýčila už pred mnohými rokmi. USA trvajú na prekračovaní týchto červených línií a dokonca k tomu nabádajú aj iné krajiny. Keď však Čína prijme obranné opatrenia a protiútoky, je to vykresľované ako “zastrašovanie” alebo “nátlak”. Musí Čína stáť na mieste a znášať urážky a útoky USA? Môžu USA ako jediné šikanovať, zatiaľ čo Čína môže byť len šikanovaná? Od vzniku Čínskej ľudovej republiky je to absolútne nemožné.

Austin chcel vo svojom prejave vykresliť víziu budúcnosti regiónu bez nátlaku a zastrašovania. Zabudol však, že samotný Washington by sa mal venovať sebareflexii, ak chce túto víziu skutočne realizovať. Bez šikanovania, nátlaku a zastrašovania zo strany Washingtonu by sa regionálne krajiny násilne nerozdelili na tie, ktoré sú v americkej sfére vplyvu, a tie, ktoré sú mimo nej, ani by neboli nútené konfrontovať sa navzájom s cieľom presadzovať americké hegemonistické záujmy. Ázijčania sú schopní byť pánmi svojho vlastného regiónu.

Nakoniec je dôležité zdôrazniť, že keď Američania hovoria: “Nebudeme sa vyhýbať zastrašovaniu a nátlaku,” je to nielen smiešne, ale aj mrazivé. Je to ako svalnatý tyran s tvárou plnou arogancie, ktorý máva veľkým kyjakom a hovorí to skupine slušných osôb. Každý hneď vie, že sa chystá opäť šikanovať ostatných a práve si na to našiel zámienku.