Niektoré žiarovky flikr nevytvárajú alebo až vo vysokých frekvenciách, čo je neškodné, ale ak je frekvencia flikru taká, že ju oko zaznamená a mozog nedokáže vyfiltrovať, môže podľa Kukačku vyvolať u človeka bolesti hlavy, závraty, malátnosť, ale aj epilepsiu.
Napríklad vysielanie kresleného seriálu Pokémon v Japonsku vyvolalo epileptický záchvat u zhruba 600 detí, pretože počas štvorsekundového záberu sa dvanásťkrát za sekundu menila obrazovka z červenej na modrú.
Leoš Kukačka meral flikr v žiarovkách od rôznych výrobcov a skúmal vplyv usmerňovača, ktorý v LED-kách usmerňuje výkyvy hladiny napätia, na mieru blikania pri napájaní jednosmerným prúdom. “Pri použití jednosmerného prúdu automaticky odpadá výrazný zdroj flikru, určitá miera rušenia, a tým blikanie zdroja svetla aj tak zostáva,” vraví.
Existujú rôzne žiarovky vyrábané rôznymi technológiami. Kukačka podotýka, že flikrový efekt by sa dal obmedziť zavedením jednotných noriem. “Základným krokom k riešeniu musí byť vytvorenie jednotných noriem na to, ako má vyzerať predradník LED žiaroviek (rozsvecuje žiarovku a po rozsvietení ju napája prúdom) s usmerňovačom a akú má mať odolnosť voči rušeniu,” dodáva.
Hoci v roku 2015 boli vydané dve normy, záležitosť okolo efektu blikania žiaroviek ešte nimi nie je celkom vyriešená.
Celkový Kukačkov výskum označili na Universita degli Studi della Campania „Luigi Vanvitelli“ v Neapole za “excelentný”.






















