Usporiadateľom však nešlo len o vedecké posúdenie novej infekčné choroby, ale o jej zasadenie do širšieho – morálneho, duchovného, psychologického a spoločenského – kontextu. Z jednotlivých prednášok je zrejmé, že prevažná väčšina prizvaných lekárov sú praktizujúci katolíci. Preto neprekvapí, že nad konferenciou prevzal neformálne záštitu pomocný biskup z kazašskej Astany Athanasius Schneider, ktorý k zdarnému priebehu konferencie prispel aj svojou vlastnou prednáškou.

K akým záverom konferencia dospela? Hoci jednotliví prednášajúci prinášali svoje čiastkové poznatky, na ktorých nemusela byť absolútna zhoda, vo všeobecných záveroch boli (všetci) zajedno. V medicínskom, politickom i mediálnom mainstreame jasne prevážil postoj tzv. katastrofistov, požadujúcich najprísnejšie reštriktívne postupy, vrátane povinného nosenia tzv. ochranných prostriedkov, izoláciu zdravých jedincov a teda aj celých segmentov spoločnosti, globálne riadenú vakcináciu ľudstva, prehliadajúc pritom iné formy prevencie či liečenie choroby.

Prednášajúci zhodne skonštatovali, že sa veda dostala do fatálneho područia politiky, uprednostňujúcej záujmy mocenských štruktúr, usilujúcich o zriadenie nového typu spoločnosti, riadenej technokratickými globálnymi elitami. Z tohto dôvodu dochádza k cenzurovaniu odlišných odborných stanovísk, a to nielen štátnymi orgánmi, ale aj dominantnými mediálnymi koncernmi, tlačovými agentúrami a sociálnymi sieťami.

Ako jeden z hlavných nástrojov riadenej mystifikácie sa ukazuje manipulácia so štatistikami, kedy je za chorého považovaný každý, komu je testovaním preukázaný výskyt vírusu SARS-CoV-2 a ktorá sa následne premieta aj do vykazovania počtu úmrtí na COVID-19. Hoci je dávno spoľahlivo dokázané, že samotná pozitivita testu nie je to isté, ako byť skutočne chorý, v pravidelných mediálnych výstupoch oficiálnych miest to nie je systematicky brané na zreteľ. PCR testy, chybne používané ako hlavná diagnostická metóda, majú vysokú mieru falošnej pozitivity, čím vyvolávajú neodôvodnenú obavu pred ďalším šírením choroby a tlak na ďalšie sprísňovanie už tak drastických zásahov do občianskych práv a slobôd.

Zhoda panovala tiež v postoji k symbolu covidovej hystérie – rúškam. Dr. Eric Nepute zdôraznil, že doteraz jediná randomizovaná kontrolovaná štúdia jasne preukázala, že rúška, a to tak látkové, ako aj chirurgické, nebránia prenosu aerosólových častíc, a teda ani vírusu SARS-ČOV-2. Tento záver dokumentovala aj Dr. Sheri Tenpennyová, ktorá preštudovala viac ako sto odborných textov, prijatých recenziami nezávislých expertov, ktoré neumožňovali prijať ako záver iba neúčinnosť rúšok, ale aj ich potenciálnu zdravotnú škodlivosť.

K rovnakému záveru dospela aj nedávna štúdia, kedy z 25 000 nemeckých študentov vykázalo 68 % nejakú formu zdravotnej ujmy. Dr. Nepute dal nosenie rúšok aj do súvislosti s vysokým nárastom bakteriálnych ochorení, kedy sa rúška po neodbornom zaobchádzaní a dlhšom používaní menia zo zdanlivej ochrany v semenisko infekcií. Hygienička so zameraním na ochranu dýchacích ciest na pracoviskách, Kristen Meghanová varovala pred dlhodobým nosením rúšok tiež z toho dôvodu, že prívod kyslíka je obmedzený až o 20 %, čo zvlášť u detí, ktorých mozog sa ešte len vyvíja, môže mať fatálne následky.

Ešte závažnejšia je však ujma psychologická, tvrdila Dr. Tennpenyová: „Vedieme deti k tomu, aby sa báli dýchať a pozerali na tých, ktorí rúško nemajú, ako na zločincov… Predtým to bolo presne naopak – muž so zahalenou tvárou bol vnímaný ako niekto, kto má zlé úmysly.“

Ďalší účastník konferencie poznamenal, že účelom nosenia rúšok – napriek presvedčeniu celého radu ľudí, vrátane lekárov, o ich zdravotnej užitočnosti – je psychologické podmanenie si obyvateľstva. Dr. Pam Popperova tvrdí, že „mnoho ľudí si nechalo vsugerovať myšlienku, že nenosiť rúško je nezodpovedné a nebezpečné. Táto idea stavia ľudí proti sebe, čo je dávna taktika všetkých despotov.“ Dr. Tenpennyová v tejto súvislosti spomenula agendu Svetového ekonomického fóra: „Ide o plánovaný mechanizmus, ako nás zbaviť prirodzenej ľudskosti, ako nás rozdeliť, ako nás prinútiť, aby sme sa jeden druhému vyhýbali, nepodávali si ruky, neobjímali sa, ako nastoliť zotročujúci režim totálnej kontroly.“

Značná časť konferencie bola venovaná povahe nového typu vakcinácie, fungujúceho na báze genetického inžinierstva. Aj preto sa prizvaní odborníci zhodli na tom, že tu o vakcínu v klasickom slova zmysle vlastne nejde. Navyše nie je vôbec isté, že jej účelom je zabrániť v ďalšom šírení infekcie. Zhoda panovala aj v názore, že ľudstvo je podrobené rozsiahlemu biologickému experimentu, v rozpore so základnými etickými zásadami, vychádzajúcimi tak z prirodzeného morálneho poriadku, ako aj Norimberského kódexu. Spomenuté bolo nezvyčajné množstvo úmrtí a ďalších negatívnych účinkov po obdržaní prvej resp. druhej dávky, pričom sa predpokladá, že ich skutočný počet je rádovo vyšší. Panel, venovaný tejto otázke, poukázal aj na eugenické názory popredných propagátorov vakcinácie proti COVID-19 a ich víziu, spočívajúcu v radikálnom znížení počtu obyvateľov na našej planéte.

Zvláštna pozornosť bola potom upriamená na tie vakcíny, ktoré pochádzajú z bunkových línií potratených plodov. Jedným z rešpektovaných odborníkov na túto problematiku je aj účastníčka štvrtého prednáškového panelu biologička a autorka nedávno vydanej odbornej publikácie Očkovanie: Katolícka perspektíva Pamela Ackerová. V rôznych vyhláseniach biskupských konferencií, ale aj tradične zmýšľajúcich kňazov, je morálne zlo potratu, stojace na začiatku vakcinačného reťazca, relativizované tvrdením, že akceptáciou očkovania z takto vyrobeného biologického materiálu participuje na úmyselnom zabití nevinnej ľudskej osoby len veľmi vzdialene a materiálne, a nie je teda hriechom sa touto očkovacou látkou vakcinovať.

Vo všeobecnej polohe tento názor nevyvoláva rozpory, poukazuje však na hlbšie aspekty a obludné detaily výroby týchto vakcín, ktoré si pri čítaní abstraktných morálnych analýz možno ani neuvedomujeme. Akokoľvek by z čisto formálneho hľadiska bola pravda, že na začiatku vakcíny stojí len „jeden“ morálnym zločinom zmarený ľudský život, faktom je, že v skutočnosti za obeť „lekárskemu pokroku“ padli stovky na smrť umučených detí. Než sa totiž dospelo k bunkovej línii, používanej na výrobu vakcín (napr. v prípade vakcíny od spoločnosti AstraZeneca ide o HEK-293 z roku 1973), bolo vykonané množstvo potratov, ktoré neviedli k zamýšľanému výsledku.

Potratené ľudské telíčka navyše nepochádzali zo spontánnych potratov – v takom prípade by o morálny delikt nešlo – ale z umelých potratov, na tento účel dohodnutých. Spravidla išlo o potrat po cisárskom reze, aby nedošlo ku kontaminácii plodu: „Deti boli –, v niektorých prípadoch aj maternice – vybraté z tela ženy a bez prerazenia amnionálneho obalu uložené do chladničky k následnému využitiu.“

Podstatné na tomto barbarskom čine je to, že potratené dieťa bolo naďalej živé, pretože k získaniu bunkovej línie je potrebné, aby plod ešte žil. Ackerová citovala embryológa a emeritného profesora anatómie Dr. Warda Kischera: „Vždy je potrebné živé tkanivo, lebo už krátko po potrate sa tkanivo začne rozkladať, čím sa pre ďalšie využitie stáva nepoužiteľným.“ Tým však krutý akt na začiatku reťazca, ktorý je uzavretý prijatím vakcíny, nekončí. Tkanivo je totiž detským plodom odoberané, keď sú ešte živé – ide teda o určitú formu vivisekcie. Preto je dobré mať na pamäti všetky tieto skutočnosti, keď zvažujeme, či sa necháme očkovať takto získanou vakcínou…

Preto nie je až tak nečakané, že biskup Athanasius Schneider predniesol po tom, čo pochválil hnutie za život za ich doterajší boj proti potratom, tieto slová: „Som presvedčený, že prichádza nová doba, nová fáza hnutia za život. Doba, kedy je potrebné začať rázne a jednoznačne protestovať proti liekom a vakcínam, získaným z potratených nenarodených detí. Musíme byť odvážni!“

Akokoľvek si je biskup Schneider vedomý toho, že pri očkovaní týmito vakcínami ide „len“ o materiálnu spoluprácu so zlom, odmieta zároveň akceptovať rozšírený sklon k rezignácii: „Nikto, komu leží na srdci obrana ľudského života od jeho počatia, nemôže mlčať k týmto zločinom. Prvým zločinom je vlastná poprava dieťaťa. Po ňom nasleduje odobratie bunkových tkanív a ich následná recyklácia. A potom výroba liekov a vakcín. Toto všetko tvorí jeden reťazec. Keď sa necháte takou látkou zaočkovať, nemôžete povedať – všetky tie predchádzajúce zlá sa ma netýkajú, som od nich na hony vzdialený. To nie je pravda. Vstupujete do reťazca zla.“

V závere svojho príspevku biskup Schneider vyzval k vzniku nového hnutia v oblasti farmakológie a medicíny, odmietajúceho akúkoľvek väzbu na potratový priemysel. Kresťania by mali radšej čeliť možnosti podstúpiť väzenie či dokonca smrť, než mať zdravotný úžitok z vraždy nenarodených detí. Poukázal pritom na príklad prvých kresťanov, ktorí namiesto toho, aby predstierali úctu k falošným bohom, si zvolili cestu mučeníctva. „Odmietli najmenší akt spolupráce s hriechom proti prvému Božiemu prikázaniu.“

S poslucháčmi sa rozlúčil výzvou k odvahe a nádeji. „Nemusíme sa báť, pretože Boh je s nami … Buďme si istí tým, že patríme medzi víťazov. A kráčajme ústrety večnosti. Kto je to kresťan? Človek večnosti. Ak prihliadame k večnosti, nasledujeme Božiu vôľu. Keď toto robíme, Boh nám vždy dá Ježišovu silu, svoju útechu a svoje požehnanie.“

Vzhľadom k tomu, že LifeSiteNews prišiel cenzúrnym zásahom YouTube o svoj kanál s mnohými stovkami tisícov odberateľov, sú jednotlivé prednášky v časovo obmedzenej dispozícii na platforme Brighteon. Škoda, že v českom a slovenskom prostredí nie je dostatok katolíckych lekárov a morálnych teológov, ktorí by pre potreby veriacich chceli a dokázali usporiadať podobne podnetné sympózium.

Viac článkov s náboženskou tematikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.