Ako v noci nadnes uviedol Biely dom, Kushner, sprevádzaný emisárom prezidenta USA Donalda Trumpa pre Blízky východ, Jasonom Greenblattom, sa počas svojej jednodňovej návštevy v krízovej oblasti snažil pripraviť pôdu pre dohodu o obnovení rokovaní medzi Izraelom a Palestínčanmi. Tie sú zmrazené od roku 2014.
Biely dom oznámil, že Greenblatt a Kushner by v najbližších mesiacoch mali do regiónu podniknúť niekoľko ďalších ciest.
Prvým bodom Kushnerovho programu po prílete do Izraela bolo stretnutie s rodinou izraelskej policajtky, ktorú minulý piatok zabili palestínski útočníci. Následne Kushner rokoval s premiérom Netanjahuom. Večer sa presunul do Ramalláhu, kde ho prijal Abbás.
Tieto stretnutia boli podľa Bieleho domu plodné a prediskutovali na nich možné potenciálne kroky so zámerom naplniť Trumpov cieľ, ktorým je “reálny a trvalý mier medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi”.
Kushner, Greenblatt a americký veľvyslanec v Izraeli David Friedman na rokovaniach diskutovali o najbližších diplomatických krokoch, pričom zdôrazňovali, že mierový proces si žiada čas a snahu urobiť “všetko pre vytvorenie atmosféry, ktorá by mohla vyústiť do mierovej dohody”.
Krátko pred Kushnerovým príchodom však Izrael začal s výstavbou novej židovskej osady na okupovanom Západnom brehu. Budovanie židovských osád, ktoré je podľa aj medzinárodného práva ilegálne, je jedným z predmetom sporov medzi Izraelom a Palestínčanmi.
Začatie výstavby – prvé po 25 rokov trvajúcej prestávke – Palestínčania ihneď označili za prejav eskalácie, ktorá ohrozuje mierový proces. Aj samotný Trump Netanjahua ešte vo februári vyzval, aby pribrzdil svoju osídľovaciu politiku, kým sa Washington pokúsi o obnovenie rokovaní o mieri na Blízkom východe.
Niektorí predstavitelia palestínskeho vedenia podľa DPA spochybňujú Kushnerovu nestrannosť v spore Palestínčanov s Izraelom, a to vzhľadom na jeho prepojenie a kontakty so židovským štátom, vrátane investícií svojej rodiny do ilegálnej výstavby na okupovaných územiach a osobné priateľstvo s Netanjahuom. Palestínsky ľudskoprávny aktivista Umar Barghútí označil Kushnerov tím za “najnečestnejšieho vyjednávača o mieri” v dejinách amerických mierotvorných snáh.
Obavy o osud mierových rokovaní na Blízkom východe, ktoré za 25 rokov snáh nevyústili do reálnych výsledkov, vyvoláva aj Kushnerov nedostatok skúseností s vládnymi alebo medzinárodnými záležitosťami, poznamenala DPA.
Mnohí analytici sú skeptickí k možnosti dosiahnutia prielomu vo vzťahoch medzi Izraelom a Palestínčanmi, a to vzhľadom na dlhé obdobie, keď boli mierové rokovania v slepej uličke, ako i vzhľadom na spory o štatút Jeruzalema a výstavbu nových židovských osád.