Minsk 25. februára 2023 (HSP/The European Conservative/Foto: )
Naznačuje vytvorenie nových polovojenských síl, že sa Bielorusko ešte viac zapája do vojny na Ukrajine? Píše Tadhg Pidgeon pre The European Conservative
Alexander Lukašenko, autoritársky prezident Bieloruska, predstavil 20. februára plán na vytvorenie polovojenských obranných síl, ktoré by pomohli ochrániť Bielorusko pred inváziou. Lukašenkovo vyhlásenie, ktoré je blízkym Putinovým spojencom, prišlo uprostred pokračujúcich špekulácií o možnom vstupe Bieloruska do vojny na Ukrajine a jeho prehlbujúcich sa väzbách s Ruskom.
V prejave na zasadnutí Bezpečnostnej rady Lukašenko načrtol svoje presvedčenie o potrebe ozbrojeného obyvateľstva. “Situácia nie je jednoduchá. Nie raz som povedal: každý človek… by mal byť schopný aspoň narábať so zbraňami,” povedal, “aby v prípade potreby ochránil aspoň svoju rodinu, svoj domov, svoj kúsok zeme a v prípade potreby aj svoju krajinu.”
Bieloruský minister obrany Viktor Chrenin uviedol, že sily by mali pozostávať zo 100 000 až 150 000 mužov. Tí, ktorí by sa zúčastnili na teritoriálnej obrane, by slúžili a cvičili na čiastočný úväzok, pričom by pracovali v dennom zamestnaní. Tieto sily by podporovali 48-tisícovú bieloruskú armádu a 12-tisícovú pohraničnú stráž a v prípade invázie by pôsobili ako partizánsky zbor.
Táto politika je ozvenou Lukašenkových vyhlásení z jesene minulého roka, keď navrhol mobilizovať obyvateľstvo na zber jesennej úrody obilia. Hoci Bielorusko naďalej posilňuje bilaterálne vzťahy s Ruskom, v oblasti hospodárstva a obrany dodržiava autarkickú politiku.
Bielorusko vlani počas ofenzívy na Kyjev v prvých týždňoch invázie využili ruské sily ako odrazový mostík, hoci do vpádu na Ukrajinu priamo nezapojilo vlastné jednotky.
V poslednom čase Ukrajina vyjadruje obavy z novej ruskej ofenzívy. V decembri ukrajinský prezident Zelenskyj a ukrajinská armáda varovali pred druhým pokusom o útok na Kyjev, ktorý by sa pravdepodobne začal z Bieloruska.
Bielorusko zo svojej strany v poslednom čase varuje pred možnými provokáciami na hraniciach zo strany Ukrajiny. Minsk tvrdil, že v blízkosti ich spoločnej hranice sa sústredil značný počet ukrajinských jednotiek.
Zatiaľ čo takmer všetci regionálni aktéri hraničiaci s Ukrajinou sa postavili na stranu Zelenského režimu, Bielorusko nielenže udržiava úzke vzťahy s Moskvou, ale vyzerá, že sa ešte viac zblíži.
Nedávno údajne unikli ruské dokumenty, v ktorých sa načrtáva plán anexie alebo integrácie Bieloruska do Ruskej federácie do roku 2030 a ktoré získali západní novinári. Absorpčné plány zrejme veľmi podrobne opisujú, ako sa prostredníctvom postupnej harmonizácie zákonov, posilnenia väzieb v oblasti obchodu a podnikania a prostredníctvom väčšej vojenskej a bezpečnostnej spolupráce majú obe krajiny stať jedným celkom.
Denník The Moscow Times však poukazuje na to, že Bielorusko v tomto procese naďalej otáľa.