Varšava 24. februára 2023 (HSP/Remix-Evan Vucci)
Návšteva amerického prezidenta vo Varšave poukázala na rozdielne postoje Spojených štátov a Európskej únie k Poľsku, pričom EÚ požaduje servilnosť a ideologickú konformitu, zatiaľ čo USA uprednostňujú bezpečnostnú a vojenskú spoluprácu, píše poľský publicista Jakub Maciejewski
Návšteva prezidenta Joea Bidena v Kyjeve a Varšave bola vzhľadom na okolnosti a absenciu precedensu historická, ale jeho prejav vo Varšave nebol ani výnimočný, ani prelomový. Biely dom však vyslal Poliakom jasný politický odkaz.
Americký líder po prvýkrát navštívil napadnutú krajinu, Ukrajinu, a vyjadril podporu jej obrancom. Bidenova druhá návšteva Poľska v priebehu jedného roka tiež vyjadrila uznanie tejto krajine a jej spoločnosti. Išlo o výnimočné okolnosti.
Líder slobodného sveta však ani medzi riadkami nenaznačil, že by podporoval nejaké politické zoskupenia v Poľsku.
Zatiaľ čo Donald Trump počas svojej návštevy vyzdvihol poľského prezidenta Andrzeja Dudu ako svojho priateľa, čím opätoval proamerický postoj poľského prezidenta, Biden sa nezmienil o proatlantickej politike poľských orgánov ani o ideologickom spoločenstve opozície. Nespomínal tvrdý postoj Varšavy voči Rusku ani žiadne otázky týkajúce sa právneho štátu, modernosti alebo práv LGBT.
Prezident Spojených štátov bol hosťom Andrzeja Dudu, ale bez osobitnej okázalosti, obmedzil sa len na oficiálne ceremónie a opozícii dal čas počítaný na ponižujúce sekundy. Washington teda jasne naznačil, že po parlamentných voľbách bude viesť rozhovory a pokúsi sa vytvoriť spojenectvo s akoukoľvek autoritou.
Je to zásluha amerického veľvyslanca vo Varšave Marka Brzezinského, ktorý rozpoltený medzi tvrdými záujmami Západu voči Rusku a dúhovou vlajkou a rečami o liberalizme nepredstavuje žiadny politický tábor v Poľsku ako bližší Amerike. Porovnanie amerického postoja s postojom salónov západnej Európy však odhaľuje ostrý kontrast.
Z Berlína a Bruselu, z úst Ursuly von der Leyenovej, Kataríny Barleyovej a nemeckého mediálno-politického establišmentu stále zaznievajú pohŕdavé slová na adresu poľských politických volieb.
Predsedníčka Európskej komisie naďalej dúfa, že Tusk sa čoskoro stane premiérom, Barleyová chce Poľsko vyhladovať, eurokrati pozastavujú Poľsku fondy (za ktoré stále platí splátky a úroky), EÚ ignoruje snahy Poľska byť subjektom, nie objektom medzinárodnej politiky.
V tomto zmysle sa Amerika ukazuje ako dôležitejší a náročnejší spojenec. Hlavný prúd EÚ vyžaduje predovšetkým servilitu, akceptovanie ideologickej agendy, podriadenosť a akceptovanie druhoradého postavenia Poľska.
Na prilákanie amerického prezidenta do Poľska treba byť bezpečnostným lídrom v regióne, aktívnym v protiruskej aliancii a vojensky dôležitým. Aby si človek vyslúžil potľapkanie po pleci od nemeckých a francúzskych lídrov, musí sa správať presne naopak – mlčať.