Je to varovný príbeh pre Latinskú Ameriku, pretože “ružová vlna” je opäť na vzostupe. Keďže sa minulý týždeň vrátil k moci brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva, ľavicovo orientovaní lídri ovládajú šesť zo siedmich najväčších ekonomík regiónu. Napriek tomu sa kyvadlo divoko hojdalo a Lula zvíťazil s minimálnym náskokom.

Politická polarizácia podkopáva demokraciu v Latinskej Amerike a mnohým sťažuje rešpektovanie kompromisov. Od 80. rokov 20. storočia globálny model keynesiánskej politiky ustúpil washingtonskému konsenzu a regionálne štáty si začali požičiavať v dolároch a liberalizovali svoje kapitálové účty, aby prilákali zahraničných investorov.

Genéza “ružovej vlny” spočíva v týchto stratených desaťročiach, keď neoliberálny obrat v regióne znamenal stagnáciu a rozsiahlu chudobu, prehlbovanie sociálnych a hospodárskych rozdielov v regióne, ktorý je už aj tak najnerovnejším na svete, vznik rentiérskej triedy, prevraty a ozbrojené konflikty. Región potrebuje nový model rozvoja a spravodlivejší, udržateľný rast zahŕňajúci štátom riadenú industrializáciu a regionálnu integráciu.

Latinskoamerické ekonomiky už nie sú viazané na USA a dnes sú v pozícii, keď môžu zmeniť svoje partnerstvá. Je však naivné predpokladať, že Washington už nie je takým sebeckým susedom, akým bol v minulosti. Geológia a geografia sú v osude Latinskej Ameriky navzájom prepojené.

Nedávno sa v úvodníku denníka Guardian písalo, že Latinská Amerika predstavuje 60 % svetových zásob lítia, bieleho zlata elektrických batérií, a najväčšie svetové zásoby ropy, takže USA majú “veľkú palicu” – aby sme si požičali slávnu frázu Teddyho Roosevelta z jeho prejavu z roku 1901, v ktorej opísal americkú zahraničnú politiku slovami “hovoriť potichu a mať veľkú palicu”.

Ako však v novembri napísal výskumný pracovník Ústavu dejín strany a literatúry Ústredného výboru Komunistickej strany Číny Jin Chengwei, “z hľadiska geopolitiky USA považujú Latinskú Ameriku za svoju sféru vplyvu a ich vplyv na Latinskú Ameriku možno označiť za všadeprítomný. V 80. rokoch 20. storočia využívali Latinskú Ameriku ako “testovací priestor” na presadzovanie neoliberalizmu. Byť alternatívou voči neoliberalizmu bolo hnacou silou posledného kola vlny ľavicovosti v Latinskej Amerike. Dosiahli významné úspechy pri presadzovaní integračného procesu v Latinskej Amerike a oslabovaní vplyvu USA, pričom zhromažďovali skúsenosti na odpor voči hegemónii USA. Neúspech neoliberalizmu a jeho negatívne dôsledky zostávajú základným motívom pre vznik súčasnej vlny ľavicovosti.”

Kríza v politike USA, ktorá odhalila slabiny americkej liberálnej demokracie, nepochybne podnietila latinskoamerické krajiny k hľadaniu inej ako západnej cesty. Aj neúčinná a necitlivá reakcia na Covid-19 odhalila nedostatky kapitalistickej cesty rozvoja. Fórum v Sao Paule a Svetové sociálne fórum poskytli novú platformu.

Počas svojich dvoch predchádzajúcich prezidentských období Lula podporoval účasť ľudí na politike, zosúladil hospodársky rast so zvýšením sociálnych výdavkov a verejných investícií do kritických odvetví hospodárstva, zaviedol predpisy pre domácu pracovnú silu, poskytol jej sociálnu pomoc a vyššie mzdy, podporoval sociálnu spravodlivosť rozšírením zamestnanosti a aktívne sa podieľal na formulovaní medzinárodných pravidiel.

Lulovou najväčšou výzvou v súčasnosti je okrem potreby presadiť reformy v Kongrese, v ktorom má väčšinu pravica, aj súčasné rozdelenie brazílskej spoločnosti na ľavicu a pravicu a konfrontácia medzi rôznymi sociálnymi tábormi.

Napriek tomu bude viesť rastúcu ľavicovú vlnu v Latinskej Amerike k novému vrcholu, čo nevyhnutne zlepší medzinárodné prostredie ľavicových krajín, ako sú Kuba a Venezuela, a posilní autonómiu latinskoamerickej diplomacie. Lula to napísal vo vládnom pláne:

“Sme za to, aby sme sa usilovali o vybudovanie nového globálneho poriadku, ktorý by sa zaviazal k multilateralizmu, rešpektovaniu suverenity národov, mieru, sociálnej inklúzii a environmentálnej udržateľnosti a ktorý by zohľadňoval potreby rozvojových krajín.”

Zdá sa, že na celom kontinente dochádza k zásadnej zmene politického prostredia. Konkrétne Lulov prvý významný zahraničnopolitický krok – rozhodnutie zúčastniť sa 24. januára na samite hláv štátov a vlád Celaku v Buenos Aires spolu s lídrami Kuby, Venezuely a Nikaraguy je odkazom pre Washington, že bude ťažké nájsť “oporný bod” pre jeho stratégiu “diferenciácie – dezintegrácie” v Latinskej Amerike.

Je príznačné, že tón odsúdenia nepokojov v Brasílii zo strany prezidenta Bidena bol nanajvýš agresívny. Pôsobia tu tri faktory. Po prvé, politik v Bidenovi vidí, že paralela s “výtržnosťami v Kapitole” zo 6. januára v USA pracuje v jeho prospech, keďže sa pripravuje na voľby v roku 2024. Výtržnosti v Brazílii aj v USA sa dajú vysledovať v súvislosti s Conservative Political Action Conference, výročnou politickou konferenciou, na ktorej sa zúčastňujú svetoví konzervatívni aktivisti a ktorú organizuje American Conservative Union. Je zrejmé, že to, či Lula dokáže udržať plamene krajnej pravice na uzde, je kľúčové nielen pre Brazíliu a Latinskú Ameriku, ale môže mať aj dôsledky pre politiku USA.

Po druhé, Lula sa zameral na agropodnikateľov, ktorí spôsobili nepokoje. Podľa environmentálnych skupín za nepokojmi stáli tí, ktorí vykonávajú odlesňovanie a nelegálnu ťažbu v Amazónii po Lulovom obrate o 180 stupňov v environmentálnej politike, keď vymenoval ministerky Marinu Silvu a Sôniu Guajajarovú, svetoznámu environmentalistku a aktivistku za domorodé obyvateľstvo.

Lula obvinil agrobiznis a nelegálne banské mafie z financovania tohto prevratu. Bidenov klimatický program a rieka Amazonka sa spojili v bok.

Po tretie, očakáva sa, že Lula počas prvých troch mesiacov vo funkcii uskutoční oficiálne cesty do Číny a USA. Niet pochýb o tom, že pod vedením “starého priateľa” Číny Lulu sa hospodárska a obchodná spolupráca prehĺbi. Ľavicové režimy sa zvyčajne “odťahujú” od USA a presadzujú diverzifikovanú a vyváženú diplomaciu.

V skutočnosti však prehlbovanie čínsko-brazílskych vzťahov sleduje trend a má silnú vnútornú hnaciu silu v zmysle komplementarity oboch ekonomík. Dvojstranná výmena medzi Čínou a Brazíliou nebola nikdy vymedzená ideológiou. Za vlády Bolsonara dosiahol čínsko-brazílsky obchod v roku 2021 napriek pandémii stále rekordnú hodnotu približne 164 miliárd USD.

Napriek tomu budú USA znepokojené, pretože Brazília je veľmoc a má s Čínou rozsiahle spoločné záujmy a zodpovednosť v čase, keď ľavicová vlna poukazuje na oslabenie globálneho vedenia USA a masívne oslabenie kontroly Washingtonu nad Latinskou Amerikou. (O členstvo v BRICS sa usiluje aj Argentína.)

Lulovo víťazstvo výrazne urýchli proces latinskoamerickej spolupráce pri hľadaní nového alternatívneho svetového poriadku. V tejto situácii je Bidenovou najväčšou nádejou povzbudiť Lulu, aby presadzoval umiernenú diplomatickú líniu a prijal stratégiu rovnováhy medzi veľmocami. USA sa cítia povzbudené Lulovými predchádzajúcimi dvoma funkčnými obdobiami a jeho skúsenosťami umierneného ľavičiara.