Určitý pohľad na fungovanie nórskeho sociálneho systému na svojom blogu objasňuje Andrej Ruščák, Čech žijúci a pracujúci v Nórsku. Druhý pohľad poskytol pre portál Aktuálně.cz prekladateľ a nórsky novinár pôsobiaci v Českej republike Yngvar Brenna.

Ruščák v úvode svojho blogu vysvetľuje ako sociálny systém škandinávskej krajiny funguje. Barnevernet – Úrad na ochranu detí je podľa jeho vysvetlenia organizácia, ktorej úlohou je dohliadať, aby „deti vyrastali v bezpečnej domácnosti a mali dostatok priestoru pre svoj rozvoj“. V Nórsku môže každý v prípade podozrenia poslať anonymnú správu bekymringsmelding alebo takzvanú “správu o znepokojení“. Správa sa nechápe ako udanie, ale ako informácia o tom, že niekto má zlý pocit z toho, že sa niečo zlé deje.

V prípade, že sa úradu “niečo nepozdáva”, prichádza do kontaktu s rodinou a navrhuje riešenie situácie. V tomto štádiu už autor blogu dôrazne odporúča rodine spolupracovať.

Ak nastane prípad akútneho ohrozenia, dieťa môže byť odobraté do pestúnskej starostlivosti ihneď – fosterhjem – prostredníctvom akútneho rozhodnutia – akuttvedtak. To sa ale podľa Ruščáka stáva málokedy. Príkladom odobratia detí do pestúnskej starostlivosti je aj prípad Evy Michalákovej, ktorej dvaja synovia sú aktuálne umiestnení vo dvoch rozdielnych rodinách (viac tu).

Ďalší pohľad

Svoj pohľad na fungovanie nórskeho sociálneho systému poskytol aj novinár Brenna, ktorý uviedol, že Nórsko patrí medzi krajiny s najvyššou sociálnou kontrolou. Na tunajší sociálny systém sa podľa neho sťažujú aj samotní Nóri. Podľa jeho slov im vadí nepriehľadnosť, vykonštruované situácie, manipulácia, mnohí sa cítia ako obete káuz. „Mnohí majú pocit, že pokiaľ sa dostanú do chápadiel týchto inštitúcii, nie je cesty von,“ dodal. Niektorí sa podľa neho dokonca obracajú na Európsky súd pre ľudské práva či neziskové organizácie.

Brenna tiež poukázal na rozpor medzi propagáciou nórskej vlády vlastného systému a negatívnymi skúsenosťami nielen prisťahovalcov, ale aj samotných Nórov. Ozrejmil, že biologický princíp vzťahu rodičia-deti má ustúpiť takzvaným princípom priaznivého prirodzeného vývoja detí. Novinár tiež upozornil, že škandinávska krajina kladie dôraz najmä na práva matiek. Nazval to takzvaným “štátnym feminizmom“, kedy úrady viac obhajujú práva matiek ako otcov.

Odlišná agenda

Ruščák ozrejmil aj ďalší faktor nórskeho sociálneho systému. Podľa jeho slov sa medzi zamestnancami Berneverentu vyskytujú aj takí, ktorí „majú inú agendu, ako len nezištnú pomoc deťom“. Autor ich rozdelil na dve politické skupiny: “kresťanskí puritáni“ (v Nórsku najpočetnejšiu skupinu veriacich tvoria Luteráni. Moslimské, pravoslávne, rímsko-katolické vierovyznanie sa vyskytuje v radoch prisťahovalcov). a  “komunisti”, ktorí reprezentujú neomarxistickú a maoistickú stranu.

Obe skupiny sa zameriavajú na rôzne rizikové faktory v rodine. Aktivisti z radov puritánov sa zameriavajú na vzťah rodiny k alkoholu, cigaretám a hazardu. Komunisti svoj záujem upriamujú na represívnu výchovu.

Podobne ako Ruščák, aj Brenna poukázal na “expertov“, ktorých využívajú nórske úrady. Títo ľudia konajú podľa novinára na základe tichých obvinení. Bližšiu špecifikáciu ľudí však neuviedol.

Fyzické a psychické týranie

Keďže aj samotný autor blogu má deti, rozhodol sa preto o problematike sociálneho systému dozvedieť viac a po ročnom skúmaní zostavil zoznam vecí, ktoré by rodičia nemali robiť, ak sa v Nórsku nechcú dostať do sporov so sociálnym systémom.

Autor medzi základné odporúčania zaradil úplnú absenciu fyzických trestov a psychického deptania dieťaťa. Dovolené je „posadiť dieťa na stoličku a nedovoliť mu odísť, pokiaľ sa neupokojí a nezačne poslúchať, ale nie je dovolené udrieť ho“. Bitka sa v Nórsku postihuje dosť tvrdo – nariadenie sa týka všetkých detí na území Nórska, vrátane detí turistov. Medzi psychické deptanie, ktoré systém postihuje, autor zaradil ponižovanie pre inými ľuďmi, urážanie, či útok na ego dieťaťa.

Neprípustnosť fyzických trestov na verejnosti potvrdil aj Brenna. Podľa neho aj samotné náznaky, povesti a fámy môžu viesť k otvoreniu prípadu.

Ruščák ďalej odporúča vyhnúť sa núteniu dieťaťa jesť – „keď bude dieťa hladné, naje sa“. Časté jedenie sladkosti je tiež určitým problémom, keďže v Nórsku dostávajú deti sladkosti len v sobotu. Dôvodom je aj skutočnosť, že aj výrazne poškodený chrup môže viesť k nahláseniu.

Ďalšie riziká

Podľa Ruščáka existuje v Nórsku ďalší rad skutočností, ktoré môžu rodičom spôsobiť problémy. Bloger odporúča verejne sa s nimi nechváliť a vôbec o nich nehovoriť pred tými, ktorí majú ohlasovaciu povinnosť, napríklad pred učiteľmi.

Medzi rizikové kroky patrí pitie alkoholu pred deťmi, navštevovanie pohostinstiev s deťmi, diskutovanie o záležitostiach dospelých pred deťmi (finančné problémy, choroby blízkych ľudí) či hádky medzi rodičmi v prítomností detí. Takže, to čo Slováci a iné národy považujú za prirodzenú súčasť rodinného života, ako napr. diskutovanie o chorobách našich blízkych, je už v Nórsku považované za patologické.

Odporúčania

Autor blogu tiež upozorňuje, že v Nórsku je dobré, ak vás ľudia poznajú – nie ste pre nich anonymný cudzinec. Ruščák odporúča naučiť sa nórsky, pravidelne chodiť na kontroly vývinu detí, absolvovať väčšinu odporúčaných očkovaní či stretávať sa s rodičmi detí navštevujúcich rovnakú školu alebo škôlku. V prípade, že zapisujete dieťa do školy alebo škôlky, je podľa neho dobré sa informovať či učitelia sympatizujú so stranou komunistov.

Vzor pre Slovensko?

Samotný nórsky systém je aj na Slovensku prezentovaný ako vzor pre náš sociálny systém. Vzhaľom na jeho vysokú mieru sociálnej kontroly je preto otázne, či by po jeho aplikácii na Slovensku nedochádzalo k  odoberaniu detí, a to možno aj na základe skutočnosti, že si rodičia pred očami deti vypijú pohár vína, či budú riešiť finančnú záležitosť rodiny, prípadne svoje nezhody.

ru