Beňovú po prvý raz zvolili do Európskeho parlamentu už v prvých slovenských eurovoľbách v roku 2004. V tom čase Slovensko podľa nej dosahovalo HDP na obyvateľa na úrovni 55 percent priemeru Únie, dnes je to už 75 percent. Rozdiely v platoch a pracovných podmienkach v štátoch západnej Európy a na Slovensku sú však stále veľmi veľké, preto je jednou z priorít Smeru-SD sociálna spravodlivosť v Únii.

„Chceli by sme hovoriť o tom, že sociálna politika by mala byť súčasťou európskych politík,“ tvrdí Beňová, podľa ktorej Smer-SD v tejto oblasti podporuje čiastočnú harmonizáciu, podobne ako v oblasti daní.

„Za veľmi dôležitú tému považujeme ekonomickú stabilitu a preto hovoríme o čiastočnej daňovej harmonizácii. Veľké koncerny, ktoré prichádzajú z krajín mimo Európskej únie, nemôžu dostávať v krajinách ako Holandsko, Luxembursko alebo Cyprus, Malta, stále daňové zvýhodnenia, ale musíme prísť s jednotnou daňovou politikou pre takéto giganty,“ tvrdí Beňová.

„Nie je dôvod týmto koncernom, ktoré dosahujú obrovské zisky, dávať daňové zvýhodnenia. Nakoniec totiž potom musíme tieto daňové úľavy pretaviť do daní pre malých a stredných podnikateľov, ktorí tvoria kostru hospodárstva v Európe,“ dodáva líderka eurokandidátky Smeru-SD.

„V našom programe nájdete veľa opatrení v oblasti životného prostredia, v oblasti boja proti terorizmu a ochrany občanov EÚ. Je to naozaj veľmi komplexný program,“ poznamenala Beňová.

Dodala, že kandidačnú listinu zložili zo skúsených politikov a odborníkov, ale šancu dali aj mladým. Vedie ju ona s poslancom Národnej rady SR Miroslavom Čížom a Róbertom Hajšelom z Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku, na štvrtom mieste je bývalá europoslankyňa Katarína Neveďalová.

Ak by dostali dôveru od voličov, všetci poslanci Smeru-SD chcú byť súčasťou frakcie reprezentujúcej zaradenie strany do európskych štruktúr, teda Progresívnej aliancie socialistov a demokratov.

Takýto postup medzi slovenskými stranami nie je vôbec samozrejmý. Niektoré ešte nevedia, do akej frakcie by sa po eurovoľbách pridali, iné sú dokonca vnútorne rozdelené. „Na kandidátke SaS pán Jurzyca tvrdí, že chce ostať v ECR (Európski konzervatívci a reformisti, pozn. Teraz.sk), ale pani Nicholsonová, že by sa jej viac páčilo ALDE (Aliancia liberálov a demokratov). Dochádza k vnútornému konfliktu. Je dramatický rozdiel medzi tým, ako je Európska únia vnímaná ECR, kde pôsobil aj pán Sulík, a veľmi liberálnou ALDE, ktorá presadzuje až federalizáciu Európskej únie,“ upozornila Beňová.

„To isté platí pre Progresívne Slovensko. Michal Šimečka, ktorý robil dlhé roky asistenta môjmu kolegovi Borisovi Zalovi u sociálnych demokratov, chce ísť do ALDE, rovnako ako pani Nicholsonová, ale už pán Bilčík zo SPOLU chce ísť do EPP (Európska ľudová strana). Podľa mňa by politické strany mali brať do úvahy, že Európsky parlament je konzistentný priestor, ich poslanci by mali mať záujem pracovať vo frakciách, ktoré hodnotovo súvisia s ich programom,“ zdôraznila kandidátka Smeru-SD.

Jasne v tejto oblasti má Sme rodina Borisa Kollára, ktoré mieri do kontroverznej Európy národov a slobody talianskeho ministra vnútra Mattea Salviniho. Práve táto frakcia však združuje radikálne pravicové strany, ktoré viacerí slovenskí politici označili za riziko pre Európsku úniu ako takú. „Z takejto frakcie nemám obavy. Som v Európskom parlamente (EP) dlhé roky a viem, ako dopadnú nacionalistické strany, ktoré sa zlúčia do jednej frakcie. Tie strany nemajú žiadnu spoločnú tému, každá hovorí len o témach tej krajiny, z ktorej tí poslanci pochádzajú a tie sa väčšinou v EP ani riešiť nedajú,“ odhaduje Beňová.

Okrem toho tejto frakcii spravil týždeň pred eurovoľbami hanbu expredseda rakúskej strany Slobodných Heinz-Christian Strache, ktorého ešte v roku 2017 zrejme vylákali do letnej vily, kde tajne natočili video, na ktorom sľubuje potenciálnej investorke z Ruska možnosť štátnych zákaziek výmenou za predvolebnú politickú podporu.

„Zverejnené video Stracheho je pekný príklad toho, ako sa nacionalistické strany nedokážu seriózne postaviť k politike. Všetci tvrdia: Všetko pre Taliansko, všetko pre Francúzsko, všetko pre Rakúsko. Ale Strache ponúkal ešte pred voľbami štátne zákazky niekomu, o kom ani nevedel, kto vlastne je. Nemôže sa teraz predseda Sme rodina tváriť, že veď ešte uvidíme, ako to nakoniec bude a čo sa preukáže. Bolo veľmi jednoznačné, že Heinz Strache bol na tom stretnutí a povedal slová, ktoré povedal,“ reaguje Beňová.

„To je úplne pod úroveň. Politik nemá čo byť opitý a nemá čo chodiť na takéto stretnutia. A nemá si tam čo dohadovať predaj zákaziek nejakému ruskému oligarchovi. Na rozdiel od pána Kollára si nemyslím ani to, že je argumentom, že pán Strache odstúpil, lebo je to hanba pre celú jeho stranu,“ povedala.

Z politikov, ktorí Slovensko v Európskom parlamente reprezentovali v roku 2004, tam ešte dnes pôsobí Miroslav Mikolášik a Anna Záborská (obaja KDH) a práve Monika Beňová (Smer-SD). Mikolášik však už v nadchádzajúcich voľbách kandidovať nebude a Záborská spolu s aktuálnym europoslancom OĽaNO Branislavom Škripekom založili novú stranu, Kresťanskú úniu. „Aj v mojom prípade aj v prípade pani Záborskej išlo o to, že sme si autentickosť v politike zachovali a nemenili názory podľa toho, čo práve nejaké médiá očakávali. Aj keď sme mali na mnohé veci absolútne rozdielny názor, vážim si jej profesionalitu,“ odpovedala Beňová na otázku, čo ich udržalo v europolitike tak dlho.

„Treba dodržať dve základné premisy. Prvá je, že politiku treba vnímať profesionálne. Neísť kandidovať len na nejaké krátke obdobie a robiť to aj srdcom. A druhá je, že netreba meniť politické strany, treba si problémy vydiskutovať v rámci strany, v ktorej sa nachádzate. A v mojom prípade strany, ktorú som zakladala. A myslím si, že aj noví, ktorí zo strán prišli, by nemali dávať bokom ľudí ako je Anna Záborská. Podľa mňa to pre KDH môže byť veľký problém. Určite bola autentickejšia ako súčasní kandidáti za KDH,“ zhrnula Beňová.

„Keď sme v roku 2004 prišli do Európskeho parlamentu, bola tam obrovská eufória z rozširovania. Bola sprevádzaná dobrými, priateľskými rozpravami a snahou starších štátov skutočne integrovať tie nové. Časom však túto eufóriu nahradil akýsi súboj a prehlbovanie rozdielov medzi západoeurópskymi a východoeurópskymi členmi Európskej únie,“ konštatuje kandidátka Smeru-SD.

Podľa Moniky Beňovej je správne a normálne, ak sa politici kriticky vyjadrujú aj k situácii v iných členských štátoch Únie, ak tam vidia vážne problémy, súčasná koncentrácia kritiky na nové členské štáty je však podľa nej škodlivá. Politiku je podľa nej potrebné robiť seriózne a nesnažiť sa vyvážať politické napätie do iných krajín. „Namiesto toho, aby kolegovia z Holandska, Luxemburska a z niektorých ďalších krajín, kde dochádza k fatálnym pochybeniam z hľadiska legislatívy, ktorú prijímajú na národnej úrovni, ich kritizovali vo svojej krajine, sa stále viac zaoberajú tým, čo deje v našich krajinách. Podľa mňa to Európskej únii škodí,“ uzavrela Beňová.