Františkov priamy príklon k ľuďom považuje jeho predchodca za „veľmi dôležitý“. Okrem toho je rozhodne aj pápežom reflexie. Z jeho „Evangelii gaudium“ aj z jeho interview je jasné, že je uvažujúcim človekom, takým, ktorý sa duchovne zaoberá otázkami doby. Ale súčasne je aj niekým, kto je zvyknutý byť stále medzi ľuďmi. „Možno som naozaj nebol dosť medzi ľuďmi,“ tvrdí 89-ročný Benedikt sebakriticky.

František má odvahu osloviť problémy a hľadať riešenia. Zlom nevidí emeritný pápež ani v požiadavke decentralizácie Cirkvi. Aj on si vždy želal, aby miestne cirkvi boli živé sami osebe a „nepotrebovali tak veľmi rímske doučovanie“. Preto je posilnenie miestnych cirkví veľmi dôležité. „pričom je aj dôležité, aby všetci zostali otvorení voči sebe a aj voči Petrovmu úradu, lebo inak sa ľahko vyvinie politizovanie, nacionalizácia a kultúrne zužovanie“. V tejto otázke však zaznieva u emeritného pápeža aj ľahká kritika. Biskupi, ktorí sú proti centralizácii, súčasne nevyvinuli ani príslušné iniciatívy. „V tom sme potom vždy trochu pomáhali.“ Pritom však platí čím lepšie a živšie miestna cirkev žije z centra viery, tým viac prispieva k celku.

„Svoje dielo som dokonal“

Benedikt XVI. znova potvrdzuje, že sám už nechce písať a povedal: „Svoje dielo som dokonal.“ Dodal, že už ani nevládze metodicky na niečom pracovať. Denník si nepíše, ale občas zaznamenával idey, ktoré však zahodí, lebo sú príliš osobné, aj keby to bolo „dobré sústo pre historikov“.

Duchovná práca je mu stále dôležitá. Každý týždeň si pripravuje homílie na nedeľu, aj keď len pre 4-5 ľudí: „Božie slovo tu musí byť pre človeka stále.“

Odkresťančenie v Európe

Starosť vyjadril Benedikt vzhľadom na odkresťančenie Európy, ktoré pokračuje. „Dnes žijeme v pozitivistickej a agnostickej kultúre, ktorá prejavuje stále viac netolerantnosti voči kresťanstvu. Západná spoločnosť v Európe už nebude jednoducho kresťanskou spoločnosťou. O to viac sa musia veriaci usilovať o formovanie a odovzdávanie povedomia hodnôt a zmyslu života.“

„Pre budúcnosť bude dôležitá rozhodná viera jednotlivých spoločenstiev a miestnych cirkví,“ zdôraznil Benedikt. „Tým sa zväčšuje aj zodpovednosť. Je očividné, že Cirkev stále viac vystupuje zo starej európskej štruktúry, naberá nový tvar a žijú v nej nové formy. Cirkev má za úlohu nájsť nový druh svojej prítomnosti.“

V kríze je aj nemecká univerzitná teológia. Potrebuje nové hlavy, nové energie a novú intenzitu viery. „Som milému Bohu vďačný za to, čo som mohol urobiť, aj keď skromne, viac ako príležitostné plody, ako pastoračno-duchovnú prácu.“

Účinky koncilu sa nepredvídali

Zvolanie Druhého vatikánskeho koncilu (1962-1965) hodnotí bývalý pápež ako „správne“, ale s nevídanými dôsledkami. Bol to v Cirkvi okamih, kde sa jednoducho čakalo na niečo nové, na obnovu celku, na nové stretnutie svetovej Cirkvi. No politické následky a faktické účinky sa správne nevyhodnotili. „Príliš sa rozmýšľalo teologicky a neuvážilo sa, aké účinky to bude mať navonok.“

Kolínsky kardinál Joseph Frings vtedy urobil mladého bonnského profesora teológie Josepha Ratzingera svojím koncilovým teológom. „Bol som si vždy vedomý, že to, čo sme fakticky povedali a presadili, bolo správne a aj sa muselo stať.“ …

„Vôľou biskupov vtedy bolo obnoviť a prehĺbiť vieru,“ spomína Benedikt XVI. No stále silnejšie pôsobili aj iné sily, najmä žurnalisti, ktorí mnohé interpretovali inak. A ľudia sa potom pýtali: „Nuž ak môžu biskupi všetko zmeniť, prečo to nemôžeme urobiť aj my všetci?“ A tak sa začala rozdrobovať liturgia a skĺzať do ľubovôle. Od r. 1965 som považoval za svoju úlohu jasne vysloviť, „čo sme vlastne skutočne chceli a čo sme nechceli.“

Výhrady má Benedikt XVI. aj k „etablovanému vysoko platenému katolicizmu“ v Nemecku. … Cirkev je pre jej pracovníkov iba zamestnávateľom, ktorého vidia kriticky. Takíto katolíci nevychádzajú z dynamiky viery, ale iba zaberajú svoje pozície. Pre cirkev v Nemecku je táto veľká „neduchovná byrokracia“ nebezpečná. V Taliansku napríklad robia všetko dobrovoľníci, cirkev si nemôže dovoliť ich platiť, ako povedal Benedikt ďalej. Spomenul stretnutie v Rimini, ktoré sa buduje úplne na presvedčení a zakladá sa na úsilí dobrovoľníkov. …

Kriticky sa vyjadril aj k nemeckej cirkevnej dani. … “Automatická exkomunikácia tých, čo neplatia dane, nie je udržateľná.”

Emeritný pápež v knihe tiež spomína, že ako 18-ročný v apríli 1945 jednoducho opustil zväz nacistickej mládeže. „Proste som sa rozhodol odísť domov.“ To, že za to mohol byť ako dezertér zastrelený, komentoval Benedikt XVI. slovami, že sám si nevie vysvetliť, aký stupeň naivity ho vtedy ovládal. „Možno to bol skrytý kľúč aj pre môj krok na konci života“. Rozhodnutie zložiť pápežský úrad Benedikt XVI. však vehementne bráni. Smerodajný bol najmä zdravotný stav, ako povedal.