Opozícia a odborári začiatkom tohto týždňa oficiálne odovzdali podpisové hárky z petície za vypísanie predčasných volieb, pričom v čase koronavírusu, keď nebolo možné organizovať hromadné akcie, dosiahli, že ľudia najmä prostredníctvom pošty poslali až 600-tisíc podpisov symbolizujúcich nesúhlas so súčasným vládnutím.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková na to vyhlásila, že záležitosť prípadného referenda by mal posúdiť Ústavný súd SR. Podľa nej v tejto súvislosti totiž existuje argument „predvídateľnosti“, teda, že parlament má fungovať štyri roky, a keď ľudia idú k voľbám, volia si zástupcov na štyri roky (viac v článku).

Podľa bývalej političky Anny Belousovovej, ak si ministerka Kolíková myslí, že referendum je v rozpore s princípmi právneho štátu, potom to znamená, že v jej “právnom štáte” sú občania štyri roky rukojemníkmi hŕstky poslancov.

“Takýto “právny štát” však nemá nič spoločné s demokraciou. Ak niekto chápe právny štát ako diktatúru menšiny, tak je to podporovateľ totalitného režimu. Toto má byť osud Slovenska v budúcnosti?! Po roku vlády tzv. prozápadných demokratov smerujeme k totalite! Samé zákazy, príkazy, tresty, hrozby, urážky. Rozhodovanie doslova o nás, bez nás.”

Belousovová tvrdí, že v súčasnom štýle vládnutia absentujú celospoločenské diskusie o vážnych témach. “Rozhoduje samozvaná “elita”, v skutočnosti morálna a hodnotová spodina, bez vzdelania a morálnych princípov. A podľa nich sa máme s tým zmieriť, lebo to je v duchu “právneho štátu”.”

Ministerke spravodlivosti na sociálnej sieti odkázala: “No vážená pani Kolíková a spol., právny štát je v prvom rade taký štát, v ktorom sa nekradne, v ktorom sa neprihrávajú miliónové dotácie vlastnej rodine, v ktorom sa neprešustrujú miliardy eur na kšefty, v ktorom vláda nenechá zomrieť bez pomoci desaťtisíc občanov, v ktorom sa nepredlžuje núdzový stav bez zjavných príčin stále dokola a hlavne v ktorom sa neožobračuje vlastný národ!”

Anna Belousovová dodala, že politici ako Kolíková si asi predstavujú právny štát tak, že ide o štát v ktorom občan môže raz za štyri roky voliť a potom má “držať hubu”. Taký systém podľa nej nie je ani právny, ani demokratický. “Taký štát my nechceme!” Zopakovala v pondelok na sociálnej sieti.

Chmelár: Nedajme si vziať právo na referendum

Aj politický analytik Eduard Chmelár zaznamenal, že ministerka spravodlivosti naznačila, že referendum o predčasných voľbách je podľa nej v rozpore s princípmi právneho štátu. Taká šéfa rezortu spravodlivosti podľa Chmelára “nemá čo robiť vo svojej funkcii”.

“Musí totiž vedieť, že v demokratickom štáte pochádza moc od občanov – tak, ako to zakotvuje aj ústava Slovenskej republiky. Je tragikomické, ak šéfka Za ľudí Veronika Remišová argumentuje, že referendum porušuje práva poslanca, ktorý je volený na štyri roky. Chce tým vari povedať, že je prípustné porušovať práva občana na referendum, ale nie práva poslanca na svoje kreslo? Že v tejto krajine môže právo na mandát poslanca porušiť iba iný poslanec (ako sa to stalo v roku 1994 či 2011, keď parlament skrátil volebné obdobie), ale nie bežný občan? Tomuto hovorí vládna koalícia rovnosť pred zákonom? Akých ľudí zastupuje „Za ľudí“?

Chmelár konštatuje, že postoje političiek zo Za ľudí sú “samozrejme, od a po z nezmysel”. “Okrem toho tu už máme precedens: v roku 2004 vyvolal Smer referendum o predčasných voľbách, ktoré sa konalo, ale pre nízku účasť bolo neúspešné.” Pripomína, že vtedy nikto nenamietal jeho protiústavnosť.

“No aj bez neho môžeme povedať, že právo privilegovanej vrstvy poslancov nemôže stáť nad všeobecným právom občana. A to hovorím v predvečer výročia smrti generála Milana Rastislava Štefánika, ktorý spolu s T. G. Masarykom a E. Benešom podpísali Washingtonskú deklaráciu – rodný list nezávislosti Česko-Slovenska – v ktorej sa jasne vytyčuje charakter budúcej republiky a v 7. bode sa píše, že „vláda bude uznávať zásady iniciatívy a referenda“. Aj po 103 rokoch je to stále nenaplnený ideál. Kde sú tí bojovníci za posilnenie referenda najmä z OĽaNO a SaS?”

Napriek tomu si Eduard Chmelár myslí, že referendu neuškodí, ak sa s ním prezidentka obráti na ústavný súd. “Jej úmysel síce vidím skôr v obštrukcii a v jej neschopnosti jasne sa postaviť za svoj názor – Zuzana Čaputová sa radšej schová za rozhodnutie niekoho iného – ale v tomto prípade môže poslúžiť aj dobrej veci.”

“Ak ústavný súd rozhodne o tom, že referendová otázka je v súlade s ústavou (a ja považujem inú odpoveď v štáte, ktorý si chce hovoriť demokratický za nemysliteľnú), potom si neviem predstaviť, že by si parlament dovolil nerešpektovať presvedčivý výsledok ľudového hlasovania. Inými slovami, rozhodnutie ústavného súdu môže posilniť legitimitu referenda,” dodáva odborník.