Bratislava 20. apríla 2023 (HSP/Foto: Screenshot)
Juraj Draxler obracia pozornosť čitateľa na to, aký je vzťah médií k tak ľavicovej téme, akou je štrajk. Na podobnú vec sa včera sťažoval na sociálnej sieti Artur Bekmatov (Socialisti.sk). Ignorancia médií je taká veľká, že veľká časť slovenskej populácie nepozná význam slova štrajk a používa ho vo význame protest. Asi niekomu vyhovuje, že u nás štrajkov takmer niet
A odpoveď na otázku, komu to vyhovuje, bude asi rovnaká, ako odpoveď na otázku Draxlera: Komu slúžia médiá? Draxler upozorňuje na to, čo v našich objektívnych médiách dodržujúcich štandarty redakčnej práce chýba:
“Len tak mimochodom, západná Európa zažíva masívnu vlnu štrajkov:
- koncom marca štrajk paralyzoval verejnú dopravu v celom Nemecku
- v Británii minulý týždeň štrajkovali lekári, pred nimi zdravotné sestry a pred tým železničiari. O týždeň sa k nim vlnami štrajkov pripoja učitelia
- v polovici marca bol v Holandsku masívny štrajk zdravotníkov a začiatkom apríla dopravákov
- okrem protestov proti dôchodkovej reforme (to sa trochu na obrazovky televízií dostalo) si Francúzsko v zime zažívalo aj iné štrajky, napríklad pracovníkov rafinérií.
A na Slovensku nedávno napríklad odborári z celého Slovenska prišli podporiť kolegu do Beluše, kde sa vedenie nemeckej strojárskej firmy snaží vyštvať odborového predáka. V médiách ANI ŤUK. Napriek tomu, že odborári médiá o veľkej akcii informovali a že vedenie podniku proti nim “bojovalo” ohlušujúcou hudbou namierenou proti 150 odborárom z celého Slovenska. Nie, naše médiá nezaujíma, ak niekde európska krajina stojí kvôli štrajku. Ani to, čo kde ľudia robia v boji za svoje práva.”
Draxler pri tomto konštatovaní neostáva a všíma si, čomu sa slovenské médiá venujú:
“Zaujíma ich:
- LBGTIxyz
- čo ktorý parazit v prehnitom parlamente v daný deň vykrikoval smerom k iným parlamentným parazitom a čo si odkázali potom ešte cez tlačovky, videá a v zbytočných “politických diskusiách”.
- čo si národ smie a čo si nesmie myslieť o Ukrajine.
Nezaujíma ich svet, aký je, ale svet, aký by ich majitelia radi diktovali. A majú za to rôzne privilégiá, napríklad sú takmer nežalovateľní. Moja otázka: Toto ľuďom naozaj stojí za to trpieť?”
Bekmatov na sociálnej sieti rovnako spustil alarm. Upozornil na vážnosť situácie v Beluši. Porovnal informovanie o odborárskom konflikte v médiách hlavného prúdu a v médiách alternatívy. Hlavný prúd z toho vyšiel veľmi zle a Bekmatov mu adresoval výčitku (parafrázujeme): “Ešte sa čudujete, že strácate dôveru ľudí a že dôvera k alternatíve rastie?” Svoj príspevok neskôr stiahol, zdá sa, hlavný prúd si po tejto výčitke “umyl hlavu”, a konečne sa začal téme venovať. Teda aspoň RTVS. Bekmatov sa však neuspokojil a svoje výčitky obrátil k politikom:
“Hanba mlčiacim politikom!!!
Som rád, že po pár dňoch, od môjho upozornenia na chystané prepúšťanie v Slovmagu Lubeník, sa situácia medializuje. Ale jedna laxná reportáž (RTVS – pozn. redakcie) nestačí. Sto prepustených totiž nie je anonymná masa. Je to 100 konkrétnych gemerských rodín, ktoré skončia bez živobytia. Otcov a matiek, ktorí strácajú možnosť uživiť svoje deti. No oni nie sú tí, ktorí za to nesú vinu. Tú nesie neschopný manažment a neschopná vláda, ktorá za celý rok cenových turbulencií nebola schopná pripraviť záchrannú sieť pre naše podniky. Na závodoch ako Slovmag Lubeník stojí a padá život v hladových dolinách. Ak padne Slovmag, tak kľakne Jelšava, Lubeník, Magnezitovce – jednoducho pol revúckeho okresu.
To som skutočne jediný z politikov, ktorého trápi prepúšťanie na Gemeri? Heger, Krajniak, Remišová, Hirman – kde ste? Keď sa jedná o predaj zbraní, idete vyskočiť z kože, aby ste dokázali, že aj v odvolanej vláde máte dostatočné kompetencie. Ale keď končia naši pracujúci na dlažbe, tak o vás nepočuť.
Hanba vám!”
Teraz pekne vidíme, ako sa situácia v médiách od deväťdesiatych rokov zmenila. K horšiemu. Na Slovensku takmer úplne chýba ľavicová a vlastenecká tlač.
13.6°C
Pondelok 
13.4°C
Štvrtok 
11.2°C
14.5°C
.jpg)
