Baktéria živiaca sa ľudským mäsom sa šíri naprieč Austráliou

Austrália 22. augusta 2016 (HSP/Foto:wikipedia-org)

V Austrálii sa objavila „zombie“ baktéria, ktorá rozožieraním ľudského mäsa spôsobuje na koži vážne poranenia. V extrémnych prípadoch vedú až k amputáciám.

Chorobu Buruli ulcer spôsobuje baktéria Mycobacterium ulcerans. O jej existencii sa vie už desaťročia, výskyt však v súčasnosti narastá a to najmä v oblasti Victoria a Queensland.

Desaťtisíce ľudí sú tak v nebezpečenstve nákazy a doktori stále nevedia s istotou vysvetliť, odkiaľ sa baktérie berú a čo ich nárast spôsobuje. Podľa doterajších výskumov sa domnievajú, že baktérie sa šíria cez uhryznutie moskytov alebo prostredníctvom vačíc, ktoré mohli byť prvotnými obeťami Buruli ulcer.

Na začiatku ranka na koži vyzerá ako bežné uhryznutie moskyta. O niekoľko mesiacov neskôr sa však okrúhla ranka zväčšuje a zarezáva sa stále viac do mäsa. Ak sa ochorenie včas zistí, je pomerne ľahko liečiteľné. Ak nie, môže dôjsť k vážnejším komplikáciám. Viacerí z postihnutých potrebovali chirurgický zákrok, niektorým zostali na tele škaredé jazvy, ďalším museli amputovať končatiny.

Baktéria je agresívna a vredy sa môžu preniesť na ľudí ako náhle sa ocitnú v jej blízkosti.

Tento mesiac zaznamenali ochorenie už aj na predmestiach Melbourne – Bentleigh, Hampton, Cheltenham, juhovýchodne od CBD (Central Business District).

Expert na infekčné choroby Ausstin Health a medicínsky výskumník profesor Paul Johnson zdôrazňujú, že ochorenie sa nesmie ignorovať. Profesor ďalej hovorí, že treba urobiť viac výskumov a čo najrýchlejšie zabrániť šíreniu do iných štátov.  Podobné epidémie boli zaznamenané v Morningtone a Bellarine v posledných desaťročiach, odvtedy sa rozšírili do Frankstonu, Melbournu a dokonca aj niektorých južnejších častí štátu Nový Južný Wales.

Johnson hovorí, že baktéria je veľmi nepredvídateľná a rýchlo mení smer šírenia.

„Vo Victorii sa nákaza pohybovala západne, ale zastavila sa v Torquay. Teraz sa hýbe späť na východ,“ dodal. Zastáva názor, že práve moskyty prenášajú baktérie a šíria nákazu medzi ľuďmi prostredníctvom uhryznutia.

„Stále však nevieme s istotou povedať, odkiaľ baktérie prichádzajú,“ hovorí ďalej, „jedna zo súčasných teórií je, že sa šíria cez vačice a ľudia sa nakazia nejakým nepriamym spôsobom.  Možnože moskyty  prenášajú baktérie z vačíc na ľudí.“

Choroba Buruli ulcer, inak známa aj ako Bairnsdale ulcer, môže v pokročilom štádiu ovplyvniť aj kosti. V zriedkavých prípadoch spôsobuje gangrénu, smrť  a rozkladný proces tela.

S chorobu sa stretli aj v iných oblastiach sveta, predovšetkým v Nigérii, Mali a ďalších západných štátov Afriky. Austrália je momentálne jedinou vyspelou krajinou s výskytom choroby Buruli ulcer.

Počet prípadov sa za posledné tri roky takmer zdvojnásobil. V r. 2015 sa vo Victorii zaznamenalo 106 prípadov, pričom v r. 2013 to bolo len 65. Tento rok sa zatiaľ počet nakazených len v štáte Victoria vyšplhal  na číslo 45.

Profesor Charles Guest, hlavný  predstaviteľ zdravotníctva štátu Victoria sa vyjadril, že nákazou sa bude štát naďalej aktívne zaoberať.
„Každý z nás je v nebezpečenstve nákazy,“ uvádza.

Baktériám požierajúcim ľudské mäso sa nevyhli ani oblasti blízko Mossmanu (Queensland) a na Capricornskom pobreží blízko Yepponu. Tropické severné pobrežie blízko Darwinu takisto zaznamenalo nakazených.

Profesor Johnson ďalej hovorí: „Nejde o nákazu slabých alebo chorých, postihuje všetkých od mladých po starých.“

Ochorenie sa často objaví na lakťoch, chrbte, členkoch a lýtkach. Inkubačný proces je pomerne pomalý, prvé náznaky sa objavujú zvyčajne štyri mesiace po uštipnutí.
Podľa doterajších zistení sa ľahšie prenáša medzi ľuďmi zdržujúcimi sa v tropickej a pobrežnej oblasti.

„V začiatkoch ranka vyzerá veľmi nevinne aj keď zvláštne, ale postupne sa zväčšuje a podobá sa malému kráteru v koži.“

„Ranka postupne opúcha, neskôr sa koža prepadáva a kráter sa prehlbuje,“ pokračuje Johnson.

Číhajúce baktérie v koži si už objavili aj viacerí dovolenkári. V minulom roku sa nakazilo doposiaľ druhé najmladšie dieťa u ktorého chorobu zaznamenali – Sonny Hayes-Marshall, ktoré malo len dva roky.  Baktérie mu napadli nos a hrozila aj strata zraku.

„Veľkosťou sa ranka najskôr podobala špendlíkovej hlavičke, avšak neustále sa zväčšovala,“ uvádza matka dieťaťa, Laura Hayesová.

Profesor Johnson sa vyjadril, že lekári v Novom Južnom Walese už čelili mnohým prípadom a povzbudzoval ľudí, aby sa nebáli konzultovať možné podozrenia s odborníkmi.

Profesor Guest doplnil, že prvé potvrdené prípady siahajú do 30. rokov 20. storočia a od r. 2012, oblasti Mornington Penisula, konkrétne Rye a okolité štvrte, zaznamenali nárast prípadov. Odporúča nosiť vhodné ochranné oblečenie na prácu v záhrade či na rekreáciu v rizikových oblastiach, aby tak ľudia aspoň znížili riziko infekcie. Takisto akékoľvek odreniny či ranky na koži odporúča okamžite ošetriť. Pomôcť by tiež mohli repelenty proti hmyzu.

preklad: Agáta Masná