Moskva 27. januára 2021 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)
Jupiteru podobná, ale kyprejšia a horúca, WASP–62b je vzácnym príkladom planéty, v ktorej atmosfére nie sú oblaky. Plynový gigant objavili v roku 2012 pomocou teleskopu SuperWASP–South. Informácie prináša časopis Astrophysical Journal Letters
WASP–62b leží 575 svetelných rokov ďaleko a je o trochu väčší než Jupiter, hoci jeho váha je asi dvakrát menšia. Zároveň plynový gigant leží o niečo bližšie k materskej hviezde a úplný ročný obrat po obežnej dráhe trvá 4,4 dni. Táto exoplanéta sa tiež ohrieva silnejšie, preto patrí k triede horúcich Jupiterov.
Munazza Alam a jej kolegovia vykonali nové pozorovanie WASP–62b pomocou vesmírnych teleskopov Hubble a Spitzer vo viditeľnom a infračervenom rozsahu. Vďaka tomu sa im podarilo získať spektrálne údaje o zložení atmosféry planéty. Vedcov prekvapilo, že na WASP–62b neobjavili žiadne stopy draslíka, pričom spektrálne línie sodíka sú úplne jasné.
Samotná prítomnosť sodíka v atmosfére horúceho Jupitera je úplne bežná. Hustá oblačnosť je však pre takéto planéty charakteristická a bráni pozorovaniu v tomto rozsahu vĺn a signál je veľmi slabý. Na WASP–62b nič také nepozorovali a autori výskumu jasne uvideli všetky charakteristické línie sodíka.
“Je to jasný dôkaz, ktorý svedčí o tom, že tam je priezračná atmosféra,” uvádza Alam. Podľa vedcov sú podobné bezoblačné svety veľkou vzácnosťou. Teoretické výpočty predpovedajú, že by mali tvoriť menej ako sedem percent planét.
Vedci objavili planetárny systém s jedinečnými vlastnosťami
Pomocou kombinácie teleskopov vrátane teleskopu Very Large Telescope (VLT – Veľmi veľký teleskop) Európskeho južného observatória (ESO), astronómovia objavili sústavu šiestich exoplanét, ktoré obiehajú okolo svojej hviezdy so špecifickou orbitálnou rezonanciou, čo ju odlišuje od iných planetárnych systémov, kde taká zákonitosť nie je.
Keď vedci prvýkrát pozorovali hviezdu TOI–178, ktorá sa nachádza 200 svetelných rokov ďaleko v súhvezdí Sochára, uvideli vedľa nej dve planéty. Bližší pohľad na planéty ukázal, že je ich šesť a sú vo veľmi neobvyklej konfigurácii: päť z nich okrem tej, ktorá je najbližšie k hviezde, sa pohybuje po svojich obežných dráhach v koordinovanom rytme, to znamená, že sú v rezonancii.
Podobnú orbitálnu rezonanciu pozorovali napríklad u mesiacov Jupitera: Io, Europa a Ganymedes. Kým Ganymedes, ktorý je najvzdialenejší, robí jednu úplnú otočku, Europa robí dve a Io, ktorý je najbližšie Jupitera – štyri.