Časť Arménov migrantov chce, časť nie. Jedni žijú v Arménsku a druhí v USA

Jerevan 22. apríla 2017 (HSP/Foto:TASR/AP-Christophe Ena)

Zaujímavá situácia vznikla v Arménsku v súvislosti s prísunom migrantov z Blízkeho východu. Jedna časť Arménov migrantov chce, druhá ich časť migrantov nechce. Tí prví žijú v USA, tí druhí – v samotnom Arménsku…

Zástupcovia niekoľkých arménskych organizácií so sídlom v USA vystúpili s iniciatívou, že v Arménsku by mali pre migranotov z Blízkeho východu udeliť osobitný štatút bezpečnej krajiny. Najväčšiu aktivitu v tejto otázke prejavujú členovia Arménskeho nacionálneho kongresu v USA a arménskej komisie Ay Data.

Napríklad riaditeľ centrály Arménskeho nacionálneho kongresu v USA Aram Ambarian vyhlásil, že Arménsko úplne zodpovedá štandardom osobitného štatútu bezpečného teritória pre utečencov. Tvrdí, že „otvorené dvere“ zodpovedajú záujmom ako utečencov, tak aj samotného Arménska. Poukazuje na to, že prijatie utečencov v Arménsku si vyžiada oveľa menšie náklady, ako ich prijatie v USA a EÚ.

Frank Pallone, poslanec Demokratickej strany, člen Komory reprezentantov a zároveň spolupredseda spolku americko-arménskeho priateľstva, vyhlásil, že Arménsko síce pociťuje finančné problémy, ale už prijalo desiatky tisíc utečencov a treba mu finančne pomôcť a vyčleniť arménskej vláde 40 miliónov dolárov – aby Arménsko mohlo prijímať aj ďalších utečencov.

V Arménsku však v tejto otázke majú presne opačný postoj. Veľvyslanec Arménska v USA Grigor Ovannisian pripomenul, že krajina už prijala 25 tisíc utečencov z Blízkeho východu a viac prijať nemôže.

Arménske ministerstvo zahraničia vyhlásilo, že v prepočte na počet obyvateľstva Arménsko prijalo pomaly najviac utečencov v porovnaní so všetkými európskymi krajinami – väčší počet utečencov „na hlavu obyvateľa“ prijalo iba Nemecko a Švédsko. Ministerstvo pripomenulo, že krajina to urobila dobrovoľne a predtým Arménsku nik neponúkal finančnú pomoc za to, že prijíma utečencov.

Domáci analytici a média poukazujú na ďalší problém. V Arménsku nechcú „hocijakých“ utečencov. Pripomínajú, že tých 25 tisíc migrantov z Blízkeho východu – to sú vlastne etnicky Arméni, ktorí kvôli občianskej vojne utiekli zo Sýrie, prevažne z Aleppa a okolitých lokalít. Poukazujú na to, že drvivá väčšina migrantov, ktorí prišli do Arménska, to sú kresťania a Arménsko nechce prijímať utečencov z Pakistanu, Afganistanu, Tuniska, Alžírska, Číny a pod.

Arménski experti poukazujú na nebezpečenstvo, že spolu s migrantmi do krajiny prídu stovky a tisíce teroristov, ktorí budú utekať z oblastí vojnových konfliktov. Mnohí arménske média a analytici prízvukujú, že je to všetko na hlavu postavené: prečo by migranti mali utekať do EÚ alebo Arménska, ale nie do susedných, takisto moslimských a arabských krajín – do Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov, Kataru a pod.

Domáce média poukazujú na to, že s podobným problémom sa potykalo susedné a takisto kresťanské Gruzínsko, do ktorého tiež už prišla určitá, aj keď oveľa menšia ako do Arménska  „dávka“ utečencov z Blízkeho východu. Arménski novinári prízvukujú, že keď Arméni žijúci v USA, chcú sa postarať o migrantov, nech ich pozývajú k sebe do USA, ale nie do Arménska a nech nepozývajú migrantov do Arménska v mene arménskeho ľudu, v mene obyvateľov samotného Arménska – v tejto krajine ďalších migrantov nechcú.

Eugen Rusnák