Výbuch Vezuvu bol jednou z najničivejších katastrof v histórii ľudstva, pri ktorej bola za dva dni zničené starorímske mestá Pompeje, Herculaneum a Stabiae, ktoré ležali najbližšie k úpätiu sopky.
Vo svojej práci vedci preskúmali kosti zomrelých v Herculaneu a zistili, že ich smrť bola okamžitá. Na kostiach a vnútri lebiek zomrelých bola objavená minerálna usadenina červenej a čiernej farby. Chemická analýza látky ukázala, že obsahuje veľa železa a jeho oxidov.
Podľa vedcov tento nález svedčí o tom, že krv v ľuďoch sa začala variť a okamžite sa menila na paru. “K takémuto efektu dochádza na záver súčasného priameho vplyvu vysokých teplôt a intrakraniálneho tlaku pary (tlaku vnútri lebky), ktorá bola vyvolaná varením mozgu, čo nakoniec viedlo k výbuchu lebky,” uvádzajú vedci v článku.
Navyše vedci poznamenali, že počas výbuchu sa mnohí obyvatelia miest snažili pred lávou, ktorej teplota dosahovala 200 až 500 stupňov, zachrániť na pobreží, nakoniec sa však všetci dostali do pasce a zomreli.