Môj profil 
Predplatné
Zrejme to poznáte, ten efekt sa volá Štokholmský syndróm. Vzniká napríklad pri únose, keď rukojemníci sú dlhodobo držaní v zajatí a v strese. Vtedy sa stáva, že tieto obete prejdú názorovo na stranu svojich únoscov, prevezmú ich pohľad na svet. Niekedy dokonca aj po tom, ako sú páchatelia zneškodnení a obete oslobodené, sa práve tieto obete zastávajú svojich mučiteľov a obhajujú ich názory a činy.
Nebudeme sa vracať príliš hlboko do histórie, ale je nepochybný fakt, že ako u nás vo Východnej Európe boli rozmiestnené vojská Červenej armády a vládla tu komunistická ideológia, tak v Západnom Nemecku boli rozmiestnené vojská americké a celá spoločnosť bola podrobená ideologickému spracovaniu pre angažovanie sa za idey atlanticizmu, globalizmu a nadvládu finančných centier z USA. Trvalo to desaťročia a očividne zanechalo vážne následky.
Východná Európa, vrátane samotného Ruska, sa zbavila komunistickej ideológie. V Západnej Európe podobný zásadný zlom neprebehol, ale aj tak je jasne viditeľný proces emancipácie a zvyšovania nezávislosti od starej atlantickej ideológie. Všade k tomu dochádza, dokonca aj v USA – okrem Nemecka. Aj keď samotné USA už kráča niekam inam, v Nemecku ešte stále mávajú dúhovými zástavkami multikulturalizmu, neobmedzeného panstva peňazí a slniečkárskym zaslepeným vítaním neasimilovateľných imigrantov z tretieho sveta. Nemecko prevzalo ideológiu svojho bývalého okupanta, typický štokholmský syndróm.
Potvrdilo sa to piatkovým zvolením Annegret Kramp-Karrenbauerová do čela najmocnejšej strany CDU. Angela Merkelová tam bola 18 rokov – príliš dlho a zmena na tomto poste bola nevyhnutná, čakali a želali si ju mnohí. Napriek tomu delegáti CDU dali nepochopiteľne prednosť kandidátke, ktorá najviac sľubovala kráčať v Merkelkiných stopách.
Navyše voľby spôsobili určité rozdelenie samotnej CDU na dva tábory, priaznivci druhého kandidáta, Friedricha Merza, sú prirodzene nespokojní. Už len táto vnútorná trhlina sa bude prekonávať ťažko. A či sa podarí strane CDU obnoviť dôveru vonku, u voličov, je veľmi otázne. Dnes má strana preferencie 29%, niektorí tvrdia, že s novou predsedníčkou sa môže vrátiť k bývalým 40%, to sa ale dá skôr považovať za ďalší dôkaz nerealistického uvažovania týchto ľudí, lebo opak je pravdou – ak CDU nezmení politiku, bude ďalej upadať.
Toto lipnutie CDU na starom štýle paradoxne pomáha novým stranám. Strana AfD (Alternatíva pre Nemecko) považuje aj týmito voľbami v CDU za potvrdené, že tradičné strany nedokážu zmeniť svoje smerovanie, a tak potrebné zmeny dokáže priniesť práve iba AfD.
Tu je ale dobre pripomenúť predpoklad, že ak by reformy prebehli pod vedením tradičnej strany CDU, mohli by prebehnúť ešte relatívne hladko. Ak sa ale bude musieť dostať do vlády a k moci AfD alebo nejaká iná alternatívna sila, bude sa to všetko viac natriasať a bolieť. A to drncanie u susedov sa zákonite prenesie aj k nám, na Slovensko. Odhad súčasnej situácie teda bohužiaľ je: nedošlo k uvoľneniu, nenašla sa cesta kompromisov, napätie a riziko zatiaľ stále stúpa.
Peter Vanád
.jpg)
.jpg)
