Súkromné agentúry zarábajú na objednávkach politických strán, a tak sa najmä pred voľbami nestíhame čudovať vysokým preferenciám novovzniknutých subjektov. Tie (ne)reprezentatívnu vzorku respondentov zloženú zo zhruba tisícky občanov skutočne nemali čas ani priestor presvedčiť o svojich čestných úmysloch a predsa sa neraz ocitajú na závideniahodných priečkach zvoliteľnosti do parlamentu.

Mediálne hviezdy

Naposledy sa podobným husárskym kúskom blysla strana bývalého prezidenta SR Andreja Kisku Za ľudí, ktorá by sa podľa aktuálneho prieskumu agentúry Polis ocitla v prvej trojke strán zvolených do parlamentu. Predbehli by ju vraj len Smer-SD a ĽS Naše Slovensko. Naopak, za sebou by nechala Progresívne Slovensko, SNS i OĽaNO. Ukážkou perfektného mediálneho produktu v spolupráci s kúpenými predvolebnými prieskumami je i súčasná prezidentka SR Zuzana Čaputová.

V priebehu niekoľkých mesiacov sa médiám a agentúram naprieč širokým treťosektorovým spektrom podarilo z neznámej ženy s minulosťou zahalenou rúškom tajomstva vytvoriť maskota všetkých slušných, liberálnych a demokratických ľudí. Čo na to potrebovali? Pezinskú skládku a milióny eur. Je správne, že na čele Slovenska stojí človek, ktorý je hodnotovo na míle vzdialený od väčšiny Slovákov a sú to výlučne peniaze, vďaka ktorým zastáva post hlavy štátu? Každý vie odpovedať na túto otázku a predsa – Zuzana Čaputová bola zvolená v demokratických voľbách, ktorých výsledok treba rešpektovať, treba sa však zároveň zamyslieť aj nad pozadím jej manipulatívnej kampane, ktorá je takmer totožná pri všetkých liberálnych subjektoch financovaných západným kapitálom.

Ako to funguje? „Prieskum vykonávajúca agentúra má svoju databázu dobre preskúmaných respondentov, takže vopred vie, ako bude daný človek odpovedať. Stačí iba položiť otázku správnemu respondentovi a máte výsledky podľa požiadaviek dobre platiaceho klienta. Kto má záujem o objektívne poznanie reality, nech sa na výsledky štatistiky takto vykonávaných prieskumov nespolieha. Sú vždy robené účelovo a sú poplatné najprv záujmom vlastníka prieskumu vykonávajúcej organizácie a potom sa vychádza v ústrety objednávateľovi. Ide len o manipulačný nástroj na usmernenie povrchných ľudí a tým aj výsledkov ľubovoľných volieb,“ opísal ohavný mechanizmus predseda strany PSN Roman Stopka v ankete januárového vydania Extra plus v roku 2017.

Kratšie moratórium

Podozrivé úspechy nových politických strán nenechali chladným ani predsedu Národnej rady SR Andreja Danka, podľa ktorého sa niektoré prieskumy nerealizujú a s číslami sa obchoduje. „Ak má Tomáš Drucker sedem percent, tak to zajtra zabalím,“ vyhlásil na margo novovzniknutej strany bývalého ministra zdravotníctva. Andrej Danko je presvedčený, že prieskumy možno regulovať pomocou povinného zverejňovania metodiky alebo predĺženia predvolebného moratória. V tomto duchu inicioval aj novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva. Lehota na zákaz uverejňovania predvolebných prieskumov by sa tak mala predĺžiť zo súčasných 14 na 30 dní pred voľbami. „Chceme, aby bolo zverejňované aj to, kto je zadávateľ, aby sa dalo aj v účtovníctve v budúcnosti dohľadať, kto prieskum platil. Veľa agentúr si cucá prieskumy z prsta. Ak je niečo označované ako verejný prieskum, musí byť garantovaná metodika, zber dát a ľudia musia mať istotu, že sa ten prieskum konal,“ priblížil Danko. Tridsaťdňovú lehotu nevníma ako cenzúru. „To nie je cenzúra, to je spravodlivosť, objektívne informácie,“ podotkol poukážuc na niektoré novovzniknuté strany, ktoré podľa neho platia oligarchovia.

Trapas roka 2016

Napriek sile predvolebných prieskumov sa práve po parlamentných voľbách v roku 2016 ukázalo, že nie sú všemohúce. Celé Slovensko ostalo v nemom úžase po tom, ako bola do parlamentu zvolená ĽS Naše Slovensko, zatiaľ čo favorizovaná Sieť prekročila brány parlamentu len s odretými ušami a všetci si pamätáme, ako neslávne napokon dopadla. Ako to v roku 2016 videli agentúry? Podľa Focusu mal vyhrať Smer-SD so ziskom viac než 34 percent hlasov. Takmer 14 percent mala získať strana Sieť a zhodne po 8 percent SNS a Most-Híd. Do parlamentu sa malo dostať aj KDH, zatiaľ čo ĽS Naše Slovensko a Sme rodina by ostali pred jeho bránami.

Agentúra Polis bola k Smeru-SD ešte o čosi milosrdnejšia a tipovala mu viac než 38 percent. Nasledovať ho mala strana Sieť s 10 percentami a trojicu uzatváral Most-Híd s viac ako 9 percentami. Do parlamentu sa malo dostať aj KDH, naopak, s dlhým nosom mali skončiť ĽS Naše Slovensko a Sme rodina. Prieskumy agentúr MVK, EAC a Phoenix Research pracovali s približne rovnakými dátami. A ako to dopadlo v skutočnosti? Strana Smer-SD získala vo voľbách 28,3 percenta, SaS viac než 12 percent, OĽaNO 11 percent, SNS skončila na štvrtom mieste so ziskom 8,6 percenta, 8 percent získala ĽS Naše Slovensko a tesne nad hranicou zvoliteľnosti sa do parlamentu dostali aj strany Sme rodina, Most-Híd a Sieť.

Po voľbách v roku 2016 sa k úplne nepresným výsledkom prieskumov vyjadril vtedajší poslanec NR SR a podpredseda ĽS Naše Slovensko, dnes poslanec Európskeho parlamentu Milan Uhrík. „Prieskumné agentúry zachránilo pred totálnou diskreditáciou len volebné moratórium. Vďaka nemu mohli do poslednej chvíle manipulovať svoje prieskumy a po voľbách sa vyhovoriť na to, že voliči zmenili svoje preferencie práve počas moratória,“ povedal vtedy pre Extra plus. Uvidíme, či prinesie Dankova novela zmenu v tejto oblasti a či zastaví agentúry v chrlení neraz vymyslených štatistík. Dnes má moc ten, kto platí a zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa to malo v blízkej budúcnosti zmeniť.

Manipulácia verejnej mienky

Zabráni podľa vás podozreniam z manipulovania verejnej mienky novela zákona predlžujúca moratórium na zverejňovanie výsledkov prieskumov pred voľbami zo súčasných 14 dní na 50?

Roman Stopka

predseda Práce slovenského národa (PSN)

Trvalo to síce dlho, ale po horkých skúsenostiach z mnohých parlamentných a nie jediných prezidentských volieb konečne zákonodarcovia pochopili a otvorene návrhom zákona priznávajú, že majitelia informačných prostriedkov manipulujú verejnou mienkou. Začínajú chápať aj časové horizonty funkcie ľudskej i spoločenskej pamäti či zabúdania. Žiaľ, motív ich konania nie je nezištný, ale sebaobranný. Majú strach z neúspechu. To však neprekáža. Výsledok bude pozitívny a sťaží prácu výkonným zložkám manipulácie. Podsúvanie lepších preferencií, než je realita, je len jedna z mnohých ciest manipulácie. Podstata spočíva v nedostatočnej viere manipulovaného jedinca vo vlastný úsudok. On cíti, že v informačnej zmäti sa nevyzná, v honbe za živobytím jednoducho nemá čas. Nevie však, že zmätok je vytváraný zámerne, aby mu neskôr mohlo byť ponúknuté orientačné okno, osvetľujúce ten chaos temna. Funkciu okna splní, tesne pred voľbami podsunutý, „trocha upravený“ prieskum popularity kandidátov. Ľudská skúsenosť, že väčšina sa mýli málokedy, je reflexívna. Ilúziu väčšiny dajú prispôsobené výsledky prieskumu od dobre zaplatenej, pokiaľ možno čo najdôveryhodnejšej agentúry. Ak volič prieskum akceptuje, rozhodovanie sa mu uľahčí, ale vyhráva manipulátor. Náš problém nevyriešia žiadne podobné normy, len ho ohraničia v určitých medziach, ktoré sú obíditeľné inou cestou. Treba nájsť odvahu na principiálne riešenia, ktoré rozhodne nespočívajú v jarmočnej reklamovej kampani, na akú sa naše parlamentné voľby zvrhli, ale v pravde a nesení zodpovednosti. Dávno je známe, že kto chce oklamať hlupáka, povie lož. Kto chce oklamať chytráka, šíri klamstvá, polopravdy a kompromituje pravdu. Kto chce oklamať inteligentného človeka, vymyslí teóriu a pridá vzdelávacie inštitúcie na jej šírenie. Keď sa uzákonia sankcie proti tým, ktorí by sa opovážili stanovenej teórii oponovať, veru neviem, či sa neocitneme na Slovensku.

Jaroslav Paška

podpredseda SNS, poslanec NR SR

Profesionálne zahraničné agentúry, ktoré nám dosť agresívne vstúpili do politického prostredia, využívajú všetky možné prostriedky na formovanie verejnej mienky v prospech svojich klientov. Cieľom ich pôsobenia je dosiahnutie požadovaného výsledku, nie korektnosť a férovosť politickej súťaže. Preto sa nám pred voľbami čoraz častejšie objavujú podivné prieskumy verejnej mienky, zverejňované so zjavnou snahou dezinformovať a manipulovať rozhodovanie voličov. Predkladateľom novely zákona je určite jasné, že iba predĺžením moratória na zverejňovanie prieskumov sa agentúrami pripraveným a naplánovaným manipuláciám volebného rozhodovania občanov celkom nevyhneme. Dá sa im tak však do istej miery zúžiť priestor na šírenie účelových dezinformácií a podvodných fabulácií zameraných na oklamanie voličov.

Milan Uhrík,

poslanec EP, podpredseda ĽS Naše Slovensko

Počas niekoľkých posledných volieb sa ukázalo, že z predvolebných prieskumov verejnej mienky sa stal len marketingový nástroj. Cieľom mnohých prieskumov nie je verejnú mienku monitorovať, ale podvedome kreovať. Kto si prieskum zaplatí, ten má v ňom vyššie percentá. Niektorí liberálni kandidáti vďaka objednaným „prieskumom“ dokonca vyhrali voľby. Napríklad súčasného primátora Nitry Hattasa (v súčasnosti člena Kiskovej strany) volilo množstvo ľudí len preto, že uverili jeho prieskumu, ktorý ho pasoval za hlavného vyzývateľa pôvodného smeráckeho primátora. Liberálov neodradilo od publikovania „prieskumu“ ani moratórium. Tá niekoľkotisícová pokuta im za výhru jednoducho stála. Ak to má fungovať takto, tak nech tie prieskumy tesne pred voľbami naozaj radšej vôbec nie sú.

Sergej Kozlík,

podpredseda Národnej koalície (NK)

Dnes je to všetko o Harabinovi. Či už to bolo sprísnenie pravidiel v zákone o politických stranách, či nový zákon o zamedzení politických aktivít pre sudcov, tzv. Lex Harabin, alebo najnovšie zvažovaný návrh zákona na predĺženie moratória na zverejňovanie prieskumov pred voľbami na 60 dní. Všetky tieto opatrenia majú za cieľ pribrzdiť rozbeh predovšetkým jedného mimoparlamentného subjektu, a tým je strana Vlasť. Minie sa to účinku, pretože Harabin sa ukazuje byť mimoriadne presvedčivý. Bude to jeho strana, ktorá  rozhodne o skladbe vlády po nastávajúcich parlamentných voľbách.

Ľuboš Blaha

poslanec NR SR (Smer-SD)

Existuje vážne podozrenie, že z prieskumov verejnej mienky sa urobil špinavý biznis. A platia si ich tí, ktorí majú najviac peňazí – finančné skupiny a liberálne strany podnikateľov. Tieto prieskumy nie sú transparentné, otázky na respondentov môžu byť sugestívne a moc ovplyvňovať takto verejnú mienku je enormná. Nie je nič ľahšie ako poslať nepohodlnú stranu pod 5 percent a odradiť tým ľudí, aby ju išli voliť. Naopak, ak dáte nejakej liberálnej strane o pár percent viac, lebo zmanipulujete otázky pre respondentov či doplníte viac respondentov z Bratislavy, môžete tým vytvoriť mobilizačný efekt. Spomeňme si na prieskum pred prvým kolom prezidentských volieb, ktorý dal Čaputovej o vyše 10 percent viac, ako reálne dostala. Ak predĺžime moratórium na prieskumy, aspoň trochu uchránime verejnosť pred manipuláciou.

Gabriela Pastvová

Článok pôvodne vyšiel v mesačníku Extra plus www.extraplus.sk