Bratislava 25. novembra 2015 (HSP/Foto:TASR/AP-Kerstin Joensson,Michael Sohn)

Zima a zhoršujúce sa počasie zostali ešte pred nedávnom Nemcom už len ako jediná nádej na pozastavenie emigrantskej vlny, nakoľko nemecká kancelárka naďalej odmieta obmedzenie prívalu ilegálnych emigrantov do krajiny a dodržiavanie Schengenskej dohody. Zverejnením čísiel policajných orgánov, na základe ktorých prišlo do Nemecka v prvých 3 týždňoch mesiaca November 180 000 emigrantov, zhasla táto nádej ako vyhorená sviečka na vianočnom stromčeku. No a nemecká vláda si počína, ako keby sa jej to netýkalo.

Namiesto konkrétnych opatrení a ponuky riešenia krízového stavu, sa koaliční partneri vadia medzi sebou ako po 30 ročnom manželstve frustrovaní manželia. Predseda strany CSU Seehofer, ktorý počas straníckeho snemu Merkelovej „prečítal levity“ a zdôraznil, že napriek jej odmietaniu hornej hranice je on a jeho strana za takéto opatrenie a bude naďalej za tento cieľ bojovať. Po jeho vystúpení sa po Nemecku rozbehla obrovská vlna kritiky na margo Seehofera a jeho vyjadrení. Ako keby bolo Nemecko už znova monarchiou a kritika Merkelovej neprípustná urážka jej veličenstva.

Teraz sa v médiách uvažuje a špekuluje o tom, ako to Merkelová Seehoferovi vráti. No a zatiaľ sa vládne a mediálne Nemecko zaoberá „žabiou vojnou“, prichádza na ich územie denne 8 až 10 tisíc migrantov a komúny sa topia v neriešiteľných problémoch. Ako príklad uvádza denník FAZ bavorské mesto Rosenheim, kam prichádza denne 2000 emigrantov. Dokonca sám vicekancelár Gabriel verejne priznal, že štát stratil kontrolu nad emigrantskou krízou. Starostovia obcí, primátori miest a aj krajinskí ministerskí predsedovia sa dožadujú obmedzenia počtu azylantov. Medzi nich patrí aj primátor malebného študentského mestečka Tübingen Boris Palmer, ktorý otvorene hovorí o skolabovaní komún pod obrovským náporom emigrantov. Pozoruhodné je, že Palmer je členom a nominantom strany Zelených, ktorá vehementne odmieta akékoľvek obmedzovania a je najväčším zástancom Merkelovej a jej mantry „wir schaffen das“, teda my to zvládneme.

Samozrejme, že reakcia zelených fundamentalistov nenechala na seba dlho čakať. S obrovským rozhorčením požadujú vylúčenie Palmera zo strany Zelených. To svedčí o chápaní demokracie a demokratických pravidiel touto skupinou ignorantov reality. No ale aj v samotnej Merkelovej strane CDU to už vrie a mnohí nesúhlasia s jej azylovou politikou a odmietaním zavedenia hornej hranice počtu emigrantov. Analóg ku strane CSU požaduje napríklad aj ministerský predseda krajiny Sasko-Anhaltsko Reiner Haseloff zavedenie limitu, čím protirečí jeho straníckej predsedkyni Merkelovej.

K tejto požiadavke sa pripája aj mládežnícka organizácia CDU, Únia mladých, ktorá zachádza ešte ďalej a požaduje uzavretie hraníc. Ale namiesto limitovania prílevu emigrantov a ochrany teritória štátu Merkelová merkeluje naďalej a permanentne opakuje požiadavku na prerozdeľovanie azylantov do európskych štátov. No a keďže pod rúškom solidarita sa jej to nepodarilo, prebalila teraz túto požiadavku pod pojem kontingenty a začína opätovne vyvíjať nátlak na „neposlušné“ krajiny.

Média a zástupcovia EU, po tom ako neuspeli s tlakom na Orbana a Fica, sa začali „nastreľovať“ na Poľsko, ktoré prehodnotilo príjem nelegálnych emigrantov. Aj nový poľský minister zahraničia vzbudil jeho vyjadrením, ktorým odmieta účasť poľskej armády na bojových akciách v Sýrii, pohoršenie. Pri tom len oznámil absolútne pochopiteľnú vec a síce, že poľskí vojaci nepôjdu bojovať do Sýrie a mladí sýrčanskí azylanti budú v berlinských a varšavských kaviarňach popíjať kávičku.

Pri tejto sústavnej kritike východoeurópskych krajín V4 Nemeckom a EU sa nám natíska otázka, ako sa správajú iné krajiny EU ohľadne emigrantskej krízy. Sú teda „poslušné“, keď nie sú kritizované? Poďme sa na to krátko na príklade niektorých krajín pozrieť.

Francúzsko sa zatiaľ s prijímaním azylantov veľmi nezviditeľnilo a naviac podľa médií francúzsky premiér požaduje okamžité uzatvorenie hraníc EU pre emigrantov z blízkeho východu. Keby sme porovnávali zaobchádzanie s emigrantmi v tak ostro kritizovaných táboroch v Maďarsku so situáciou v tzv. džugli pri Eurotunely, tak by si museli všetci kritici Maďarska zahryznúť do jazyka. GB, Írsko a Dánsko majú v rámci EU výnimky a prijať utečencov nemusia, ale môžu. Napriek tomu Dáni znížili sociálne dávky pre túto skupinu ľudí na polovicu a chystajú sa sprísniť podmienky udelenia azylu. Vo Veľkej Británii sa budúci rok rozhodujú občania o zotrvaní alebo výstupe z EU. Na pozadí utečeneckej krízy narastá počet respondentov, ktorí sú za odchod z EU.

Švédsko už z dôvodu nezvládnuteľného náporu emigrantov skolabovalo. Zaviedlo kontrolu hraníc, sprísňuje azylový zákon a vyzýva emigrantov, aby nechodili do krajiny, nakoľko im Švédsku už nevie zabezpečiť ani ubytovanie na zimu. Krajina požiadala EU o pomoc a prebranie niekoľko tisíc utečencov.

Fínsko už tiež poukazuje na nezvládnuteľnú situáciu, sprísňuje azylové zákony a chystá referendum o vystúpení z EU.

Nórsko sprísňuje azylové zákony a zastavilo „cyklistickú turistiku“ z Ruska prichádzajúcich emigrantov.

Španielsko momentálne väčšie problémy nemá aj vďaka tomu, že v jeho enkláve Ceute postavilo niekoľko metrov vysoký a strážený plot, ktorý bráni africkým utečencom preniknúť na španielsku pevninu a krajina realizuje reštriktívnu utečeneckú politiku.

Rakúsko preberá na jednej strane väčší počet utečencov, no na druhej strane sa vyznamenáva štátom organizovaným prevádzačstvom, keď na jeho južnej hranici naloží migrantov do autobusov alebo vlakov a odvezie ich na nemeckú hranicu, aby sa ich zbavilo. No a aby migranti potom cez zelenú hranicu aj naozaj do Nemecka trafili, vyznačuje im trasy pomocou tabuliek a ukazovateľov so smerom Germany.

Po takejto stručnej analýze reakcií a opatrení vybraných západných európskych štátov proti emigrantskej záplave je možné konštatovať, že ich opatrenia a plány sa tiež nezhodujú s predstavami Nemecka a EU. Ako výsledok z tohto konštatovania by mala, analog ku nemeckej kritike štátov V4, nasledovať tvrdá kritika všetkých spomínaných štátov. No po takejto kritike ani chýru, ani slychu. A o zámorských krajinách ani nehovoriac. USA sa s prijímaním emigrantov vôbec neponáhľajú, ba práve naopak. Už 30 členských štátov USA sa vyjadrilo proti. Kandidát na post prezidenta Carson sa dokonca vyjadril o utečencoch ako o „besných psoch“. Podľa CNC News sa Kanada rozhodla síce emigrantov v neznámom množstve prijať, no obmedzuje to len na rodiny s deťmi. Mladých mužov odmieta. Kde sú protesty Merkelovej a zástupcov EU pred pozadím takýchto rozhodnutí?

Samozrejme spôsobuje nekonečný príliv ilegálnych emigrantov aj rastúce sociálne a bezpečnostné problémy v krajinách ich príchodu. Ako sa tieto problémy zamlčujú a neriešia je možné zistiť v Nemecku.V Nemecku sú momentálne 2 politické témy považované za tabu.

Prvé tabu sa týka prenikania teroristov do Nemecka pod rúškom emigrantov. O tomto probléme sa jednoducho mlčí a keď sa niekto k tejto otázke vyjadrí, tak je to negáciou tejto skutočnosti. Organizácia na ochranu európskych hraníc FRONTEX varovala už v apríli 2014 pred teroristami medzi utečencami a zároveň sa sťažovala na nedostatok kompetencií a vybavenia na plnenie jej úlohy.

Takisto nemecké bezpečnostne úrady už dávnejšie na takýto fakt upozorňujú, no žiaľ sú ich názory neželateľné. Najneskôr brutálne atentáty v Pariži tragickým spôsobom preukázali odôvodnenie takýchto bezpečnostných výstrah. Francúzsky vyšetrovatelia atentátov potvrdili, že minimálne traja z útočiacich teroristov prišli do krajiny tzv. Balkánskou cestou ako utečenci. Francúzsko má silné podozrenie, že začiatkom októbra prišla cez grécky ostrov Leros do Európy celá skupina útočníkov.

Druhé tabu je kriminalita emigrantov. Keď sa v meste Braunschweig založila špeciálna jednotka kriminálnej polície na objasňovanie emigrantskej kriminality a dala si názov AZYL, musela sa na silné nátlaky premenovať na ZERN, aby pôvodným názvom „nediskriminovala“ emigrantov. Predbežným výsledkom práce tejto jednotky je zistenie, že v mestskej časti Kralenriede, kde sa nachádza jeden z najväčších utečeneckých táborov, signifikantne vzrástol počet trestných činov. V médiach sa objavilo číslo až 300 %. Týka sa to krádeží, lúpeží, lúpežných prepadov a aj sexuálnych deliktov. Popisované sú aj organizované zločinecké skupiny, ktoré sa asimilovali medzi emigrantov a prišli do Nemecka za účelom ich nekalej činnosti.

Z tohto všetkého nám vyplýva, že budúcnosť Európy je vážne ohrozená. A ak sa veľmi rýchlo nespamätáme a nepríjmeme zodpovedajúce obranné opatrenia, tak je Európa a naša budúcnosť stratená. Pri takomto razantnom vývoji krízy je len otázkou krátkeho času, kedy príde k násilnostiam na štátnych hraniciach krajín EU.

Vilibald Kičin