Nie sú brané do úvahy žiadne historické zásluhy – a teraz je už medzi obeťami mánie rúcania pomníkov aj monument Ulyssesa Granta – osemnásteho prezidenta USA. Britské noviny The Guardian uvádzajú:
“V piatok večer v San Franciscu demonštranti zničili a zdemolovali pomníky bielych mužov, ktorí zotročovali černochov a domorodé obyvateľstvo, medzi nimi aj pomník Ulyssesa S. Granta, 18. prezidenta, ktorý počas občianskej vojny viedol armády Únie s cieľom porážky otrokárskej Konfederácie.“
Zhodené z podstavcov a zneuctené boli aj pomníky katolíckeho svätca a misionára Junipera Serra a autora slov americkej hymny (“The Star–Spangled Banner“) Francisa Scotta Keya. Je pozoruhodné, že prezident Grant bol v skutočnosti zanieteným protivníkom americkej Konfederácie, rozhodujúcim spôsobom prispel k víťazstvu Severu v občianskej vojne, organizoval (už vo funkcii prezidenta) najtvrdšiu perzekúciu členov Ku-Klux–klanu, a dokonca použil armádu k fyzickej likvidácii jeho zástupcov na americkom Juhu. Napriek tomu všetkému bol jeho pomník zbúraný, pretože mal jedného osobného otroka (ktorého dostal darom a mal ho necelý rok pred občianskou vojnou). Podľa moderných amerických štandardov je to neodpustiteľné.
Treba však upozorniť ešte na jednu skutočnosť: hlavnú pevnosť a mozgové centrum americkej liberálnej elity, Yaleskú univerzitu, nezaložil “náhodný vlastník jedného otroka“, ale skutočný obchodník s otrokmi – Elihu Yale. Z nejakého dôvodu však protestujúci proti Trumpovi a rasizmu neútočia na kampus a nepodpaľujú budovy tohto symbolu americkej otrokárskej minulosti. Britský The Guardian sú noviny so zjavnými historickými väzbami na obchod s otrokmi, ale ľavicoví aktivisti sa nechystajú požadovať zmenu názvu, pokánie za minulosť a už vôbec nie ich zrušenie. Skrátka, ukazuje sa, že obvinenia z rasizmu alebo z “historickej viny v obchodovaní s otrokmi, rasizmu a kolonializmu“ sú adresované iba tým politikom, historickým osobám, spoločnostiam alebo organizáciám, ktoré sú teraz aspoň trochu spojené s konzervatívnymi silami – či už v USA, či v Európe.
Ponúka sa záver, že protesty “proti rasizmu“ a “proti policajnej brutalite“ alebo dokonca “za sociálnu spravodlivosť“ v Spojených štátoch nie sú ničím iným ako formou intritilitného politického boja používajúceho technológiu “farebných revolúcií“. Môže to vyzerať ako konšpirologická teória, ale hovorí sa o tom aj v americkom informačnom poli. Navyše odborník, ktorý pred ôsmimi rokmi predpovedal začiatok masových hnutí a politických nepokojov v Spojených štátoch v roku 2020, teraz v rozhovore s americkými médiami vysvetľuje, že sa jedná o konflikt vnútri elít a že to bude trvať veľmi dlhú dobu – a ďalej bude len horšie.
Časopis Vice nedávno pripomenul Petra Valentinoviča Turčína, profesora Connecticutskej univerzity, odborníka na matematické modelovanie sociokultúrnej dynamiky, ktorý sa narodil v Čeľabinsku a ktorý v roku 2012 vysvetlil americkým novinárom, že “arabská jar“ (vnímaná médiami s nadšením) je životná maličkosť a detská zábava v porovnaní s tým, čo začne v USA prebiehať v roku 2020.
Prišiel rok 2020, Amerika je v plameňoch a novinári si uvedomili, že profesor nebol blázon, ale prorok.
V odpovedi na otázku novinára z Vice, kedy profesor a jeho kolegovia dospeli k takému hodnoteniu, Turčin oznámil, že sa jedná o akýsi “kumulatívny“ záver a faktory, ktoré boli základom tejto prognózy, sa prejavovali už dlhú dobu:
“Štrukturálne trendy, ktoré prispievajú k nestabilite – znižovanie životnej úrovne, zvyšovanie konkurencie vnútri elity a konflikty – sa v skutočnosti uberajú nesprávnym smerom približne od roku 1980, takže do roku 2010 sme s kolegami sledovali tieto trendy už tri desaťročia… Okrem toho neexistovali žiadne známky toho, že by naše politické elity boli pripravené prijať príslušné opatrenia na zvrátenie príslušných trendov. Tieto znaky chýbajú doteraz… Zvolenie Trumpa je veľmi dobrým príkladom politického podnikateľa, ktorý riadi masovú nespokojnosť, čo potvrdzuje veľa historických príkladov… Z hľadiska našej teórie začal Trump ako sklamaný uchádzač o pripojenie k elite, ktorý sa snažil previesť svoje bohatstvo do politickej moci. Nakoniec sa mu to podarilo v dôsledku obrovskej nespokojnosti so zavedenými elitami v roku 2016, čo viedlo k ešte väčšej polarizácii a konfliktom vnútri elity, než sme videli do roku 2016.”
Profesor tiež upozorňuje na skutočnosť, že konflikty vnútri elity, ku ktorým dochádza za podmienok objektívneho poklesu životnej úrovne (a dokonca i dĺžky života) a tiež zvyšujúcej sa sociálne nerovnosti, zvyčajne trvajú pomerne dlhú dobu: od päť do 15 rokov. Spojené štáty navyše teraz prežívajú okamih, v ktorom sa pretínajú krízové body hneď dvoch historických cyklov: jeden dlhodobejší a druhý – “50-ročný“ evolučný cyklus, ktorý je charakteristický práve pre americkú spoločnosť.
Práve na základe toho, že križovatka začína v roku 2020, profesor urobil apokalyptickú predpoveď pred ôsmimi rokmi. Turčin zdôraznil, že nemá radosť z tak rozsiahleho vyplnenia svojej predpovede, ale je nútený konštatovať, že ťažké časy vážnej politickej nestability budú v Spojených štátoch trvať ešte dosť dlho. V rozhovore pre časopis The Times (a Turčin je teraz medzi americkými médiami veľmi vyhľadávaný) profesor uviedol: “Ako vedec sa cítim rehabilitovaný, ale na druhej strane som Američan a budem musieť žiť v týchto ťažkých časoch“.
Na tomto pozadí môžeme za symbolickú udalosť považovať prieskum vplyvnej americkej sociologickej služby Rasmussen, ktorá konštatuje, že “34 percent pravdepodobných voličov v Spojených štátoch (tj. politicky aktívnych občanov – pozn. red.) sa domnieva, že Spojené štáty prežijú druhú občiansku vojnu“.
To sú dosť vysoké čísla.
Vzhľadom k tomu, že v amerických uliciach sa už opakovane stretávajú tvárou v tvár ozbrojení predstavitelia skutočne nenávistných segmentov americkej spoločnosti a národné elity sa zaoberajú masovou dehumanizáciou svojich politických odporcov a ich radových priaznivcov, môže sa stať, že predpoveď profesora Turčina vydeseného vlastným matematickým modelom a obavy tretiny amerických respondentov sa v nasledujúcich rokoch skutočne splnia.