V uvedenom článku je podľa neho nahromadená samá chvála na túto technológiu. Zakrátko sa už kupujúci nebudú musieť hrabať vo svojich kabelkách, aby našli kreditné karty. Stačí sa len prázdne zahľadieť do „zariadenia na rozpoznávanie tváre v obchode“ a je to. Okrem tohto malého pohodlia, ktoré poskytuje spotrebiteľovi, má systém podľa autorov aj “dodatočnú výhodu“ spočívajúcu v tom, že ľudia míňajú viac peňazí, pretože transakcia “bez trenia“ spôsobuje ilúziu že veď fyzicky nemíňa žiadne peniaze potenciálne nebezpečnú pri zvažovaní zadĺženia spotrebiteľa.
Stále tu je však niečo, čo narúša skvelý pocit. Možno to súvisí so záverom článku, v ktorom sa uvádza, že zavedenie rozpoznávania tváre odstráni „poslednú fyzickú bariéru medzi našimi telami a firmou “Korporáciou Amerika“. Bridge píše, že po prečítaní tohto riadku cítil nutkanie dať si veľmi horúcu sprchu.
“A v tom istom článku sa autor premohol k citátu Arama Sinnreicha, docenta komunikačných štúdií na Americkej univerzite: “Každá technológia uplatňovaná v reálnom svete je komerčne využívaná,” uviedol vecne Sinnreich. “Je to vlastne neoliberálne ovládnutie ľudského tela,” dodáva Robert Bridge.
Otázka podľa neho znie, kto bude mať z tejto takzvanej „technologickej nevyhnutnosti“ úžitok a za akým účelom je zavádzaná? Jedinými skutočnými výhodami, ktoré vidí pri rozpoznávaní tváre, prinajmenšom z hľadiska spotrebiteľov, je to, že ľudia sa už nemusia báť o stratu či krádež peňaženky alebo o stratu asi 30 sekúnd pri použití svojej kreditnej karty.
Vyvažujú však tieto malé výhody napríklad obrovské obavy z možného ukradnutia identity? Aj keď je relatívne ľahké zablokovať odcudzenú kreditnú kartu, ako presne bude môcť spotrebiteľ zablokovať rysy svojej tváre?
Čo navyše, ak moje osobné názory sú v rozpore s názormi „neoliberálov“, ktorí, ako nadpis článku otvorene pripúšťa, budú vlastniť rysy tváre všetkých? Budú mať vládcovia Silicon Valley prístup k môjmu smartfónu? Kto ich zastaví?
Ak chcete získať predstavu, kam by mohla smerovať budúcnosť rozpoznávania tváre, je potrebné pozrieť sa do Číny, ktorá v súčasnosti pripravuje svoj takzvaný „systém sociálnych kreditov“. Ide o fúziu medzi zbieraním údajov a princípom “veľkého brata“. Čína bude posudzovať svojich občanov cez najrozmanitejšie kritéria od ich financií, ich správania na sociálnych médiách až po knihy, ktoré čítajú.
Zhoršenie takéhoto štátneho kreditu by malo mať tvrdé následky, napríklad odmietnutie možnosti kúpiť si letenky alebo získať určitú prácu. Rozpoznanie tváre nebude hrať malú úlohu pri vývoji tejto komplexnej štruktúry, ktorá sa spolieha na približne 200 miliónov sledovacích kamier, a priznajme si to, ak Číňania nájdu spôsob, ako elektronicky monitorovať svojich 1,3 miliardy ľudí, potom to môže nasledovať ktokoľvek.
Koniec koncov, rovnaká technológia, ktorá identifikuje konkrétnu tvár v dave, umožňuje používateľom iPhonov od spoločnosti Apple prístup k „Face ID“ na odomknutie ich telefónov.
Západný svet postupne doháňa čínsku úroveň hromadného sledovania. Z desiatich najväčších miest na svete s najvyšším počtom kamier je osem v Číne. Spojené štáty a Veľká Británia sa umiestnili na šiestom mieste, v rebríčku sa objavil napríklad Londýn či Atlanta.
Dnes sa nové aplikácie rozpoznávania tváre exponenciálne rozširujú. Počítače sú teraz schopné zmerať emocionálny stav motoristov iba prostredníctvom prístupu k ich tváram. Dostanú vodiči “pokutu za agresivitu” ešte predtým, ako dôjde k nehode? Je to druh kontrolovaného sveta. Chceme v takomto svete, kde všade, kam ideme, sledujú naše identity a emocionálne stavy, žiť? Bez ohľadu na to, aké to v budúcnosti môže byť, jedna vec je istá, že spoločnosti v oblasti IT nemajú v úmysle usporiadať referendum s cieľom zistiť, aký majú ich používatelia názor v súvislosti s touto technológiou.