Môj profil 
Predplatné
V stredu zasadol Zahraničný výbor Národnej rady SR, aby sa venoval dvom zaujímavým témam: kauze ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka a jeho uznania Juana Guaidóa za venezuelského prezidenta (o tom píšeme na inom mieste) a návrhu zamerania činnosti veľvyslanectva Slovenskej republiky v Iránskej islamskej republike so sídlom v Teheráne.
Nový designovaný veľvyslanec v Teheráne Ladislav Ballek oboznámil poslancov so situáciou a úlohami, ktoré ho čakajú na jeho novom pôsobisku, ktorým sú okrem Iránu aj ďalšie dve krajiny, Afganistan a Pakistan. Z jeho referátu a odpovedí sa prítomní poslanci dozvedeli niektoré naozaj zaujímavé veci.
Tak napríklad bola reč o amerických sankciách voči Iránu. Veľvyslanec Ballek informoval o tom, že tieto sankcie naozaj tvrdo postihujú Irán, ale sú problémom aj pre ďalšie krajiny, ktoré by rady s Iránom obchodovali – vrátane Európskej únie.
Ballek samozrejme nemusel prítomným vysvetľovať, že americký „veľký brat“ má pod kontrolou elektronické kanály, ktorými beží svetový obchod, a preto nie je jednoduché pre krajiny obchodovať tak, aby sa o tom Američania nedozvedeli – toto je všetkým jasné.
„Platobný styk s Iránom, to je komplikácia,“ uviedol Ballek. „Na to má byť ten INSTEX (mechanizmus na podporu obchodnej výmeny s Iránom, vyvinutý Európskou úniou na obídenie amerických sankcií, pozn. red.), v ktorom sme sa my v rámci EÚ zatiaľ ani veľmi neangažovali, pretože firmy, ktoré by reálne INSTEX využívali na obchodnú výmenu, to by museli byť transakcie v objeme pol milióna, a také s Iránom zatiaľ nemáme. Pri tých menších je jednoduchšie to robiť na bilaterálnej úrovni.“
Ako? Veľvyslanec s trpkým úsmevom vysvetlil: „Nemenovaný podnikateľ mi na otázku, ako mu Iránci platia, povedal, že peniaze nosia na Slovensko v kufroch… Vyplatia to bohužiaľ týmto spôsobom. Hľadajú sa alternatívne riešenia cez Arménsko, cez Azerbajdžan, cez Turecko, lenže potom to nemôžeme nijako štatisticky vykázať ako obchod s Iránom, lebo to ide cez iné krajiny.“
Tak si to zhrňme. Európska únia zbabelo mlčí a toleruje nemorálne americké sankcie, nezlučiteľné s medzinárodným právom, popri tom, ako nedá dopustiť na úžasné a neprekonateľné transatlantické partnerstvo s USA. Namiesto štandardného medzinárodného obchodovania s Iránom vyvíja potkanie mechanizmy na obídenie sankcií USA, aby nebodaj nebola „veľkým bratom“ potrestaná ako chlapec, ktorý robí niečo zakázané.
A slovenský obchodník Jožko, ktorý by chcel od perzského obchodníka Aliho Rézu kúpiť datle alebo mu predať liptovské oštiepky, musí to urobiť načierno a Ali Réza mu musí priniesť peniaze v kufri tak, aby to nefigurovalo nikde v elektronickom systéme – lebo to by sa okamžite dozvedel „veľký brat“ spoza oceána.
A to všetko v čase, keď americké firmy, ktoré s Iránom spolupracovať chcú, tak s ním jednoducho spolupracujú, pretože si vybavia výnimku. Veľvyslanec spomenul príklad, keď americké ťažiarske spoločnosti veselo ťažia plyn v Kaspickom mori na lokalite Šáh Deniz spoločne s Iráncami: „Keď sa v roku 2012 prijímali voči Iránu sankcie, tak bolo veľmi podstatné a dôležité vyjednať právnu výnimku z režimu sankcií, aby mohli americké spoločnosti ďalej pracovať na tomto plynovom poli,“ uviedol.
A tak si môžeme položiť otázku: čo iné sú tieto sankcie, ak nie nemorálnym mocenským nástrojom na ovládanie a vydieranie ostatných regiónov sveta, pri ktorom nejde o žiadne hodnoty a princípy (tie sú iba zásterkou), ale iba o prospech Spojených štátov? Čo iné je Európska únia, ak nie iba koloniálny systém na správu závislých amerických gubernií? A čo iné je v tejto súvislosti slovenský obchodník (a následne aj každý občan ako spotrebiteľ), ak nie obeť cudzích politických špinavostí a intríg?
Ivan Lehotský
P.S. Na výbore odzneli aj ďalšie zaujímavé veci. Napríklad od ťažko prekonateľnej superstar slovenskej parlamentnej scény Petra Osuského tu máme výrok, ktorého by bola naozaj škoda, keby si ho nevychutnali aj čitatelia. Tento pánko na margo OSN povedal: „OSN, ktoré je z matematickej väčšiny tvorené krajinami, ktoré v živote nepáchli demokraciou, je samozrejme jeho postoj sotva relevantný pre skutočné demokracie. Preto si málokto z rezolúcií OSN niečo veľmi robí.“
.jpg)
